Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Módí vyzýva Indiu k šetreniu palivom v čase rastúcich svetových cien

Indický premiér Naréndra Módí v nedeľu vyzval občanov a podniky, aby šetrili palivom a opäť prešli na prácu z domova s cieľom znížiť spotrebu benzínu a nafty, keďže prudký nárast svetových cien energie zaťažuje devízové rezervy krajiny.

Ľudia a podniky by podľa jeho slov mali uprednostniť návrat k práci z domova a online stretnutiam, ktoré sa široko uplatňovali počas vrcholu pandémie COVID-19, pretože by to bolo prospešné pre krajinu.

Módí uviedol, že vysoké svetové ceny palív znamenajú, že India musí šetriť devízové rezervy tým, že bude spotrebovávať menej benzínu a nafty.

Premiér tiež požiadal ľudí, aby používali verejnú dopravu, ako je metro, a aby sa v prípade možnosti spoločne používali autá, aby sa ušetrilo palivo.

(reuters, im)

Minúta  |  

Američania neveria Trumpovi pri inflácii, demokrati získavajú náskok

Viac ako polovica amerických voličov podľa nového prieskumu Financial Times nesúhlasí s tým, ako prezident Donald Trump rieši infláciu, životné náklady aj ekonomiku. Výsledky prichádzajú len niekoľko mesiacov pred novembrovými voľbami do Kongresu, v ktorých budú republikáni obhajovať kontrolu nad Snemovňou reprezentantov aj Senátom.

Prieskum ukázal, že až 58 percent respondentov odmieta Trumpov prístup k inflácii a rastúcim cenám. Viac než polovica kritizuje aj jeho ekonomickú politiku a clá, ktoré podľa 55 percent opýtaných poškodili americké hospodárstvo.

Negatívne nálady ešte zosilnila vojna v Iráne, ktorá výrazne zvýšila ceny pohonných látok a rozdelila aj časť Trumpových priaznivcov z hnutia MAGA.

Približne 54 percent voličov zároveň nesúhlasí s prezidentovým postupom voči Iránu. Kritickejší sú najmä nezávislí voliči, medzi ktorými má Trump výrazne negatívne hodnotenie. Demokrati podľa prieskumu aktuálne vedú pred republikánmi o osem percentuálnych bodov.

Biely dom tvrdí, že Trumpova daňová a energetická politika prinesie pokles cien palív, spomalenie inflácie a ďalšie investície. Prezident však čelí rastúcim obavám, že ekonomická situácia môže výrazne oslabiť republikánov pred voľbami.

Agentúra Focaldata realizovala prieskum od 1. do 5. mája na vzorke 3 167 registrovaných voličov.

(max)

Minúta  |  

Premiér Magyar požiadal o rešpektovanie súkromia svojich synov

Maďarský premiér Péter Magyar v nedeľu uviedol, že jeho traja synovia naďalej nebudú vystupovať na verejnosti a požiadal, aby to rozhodnutie bolo rešpektované. Informuje o tom server 24.hu.

„Sú to stále deti. Sú to deti rovnako ako vaši synovia a dcéry. Už nebudú verejnými osobnosťami. Žiadam vás o rešpekt a pomoc všetkých, aby mohli mať rovnaké detstvo ako ostatní mladí Maďari,“ napísal Magyar v príspevku na sociálnej sieti Facebook, ku ktorému zdieľal aj fotografiu, na ktorej spolu so synmi pózuje na schodisku pred budovou maďarského parlamentu v Budapešti.

Magyar, ktorého maďarské Národné zhromaždenie v sobotu oficiálne zvolilo na post premiéra, zároveň zdôraznil, že bez svojich synov by nedokázal prejsť túto dva roky trvajúcu cestu. Ako dodal, ani pre jeho deti to bolo niekedy ťažké, a nebudú pre nich jednoduché ani nasledujúce roky.

Maďarský premiér má s exmanželkou Judit Vargovou, bývalou ministerkou spravodlivosti za stranu Fidesz, troch synov vo veku 17, 13 a 11 rokov. Po rozvode v roku 2023 ich majú v striedavej starostlivosti.

(tasr, im)
      

Minúta  |  

Irán varuje Francúzsko a Britániu pred vyslaním lodí k Hormuzu

Irán v nedeľu varoval Britániu a Francúzsko, že jeho ozbrojené sily okamžite a rozhodne zareagujú na posilnenie ich vojenskej prítomnosti v oblasti Hormuzského prielivu.

„Akékoľvek nasadenie a rozmiestnenie torpédoborcov v blízkosti Hormuzského prielivu pod zámienkou ‚ochrany lodnej dopravy‘ nie je ničím iným ako eskaláciou krízy,“ uviedol na sieti X námestník ministra zahraničných vecí Kázem Gharibábádí.

Podľa neho bude Irán na prítomnosť francúzskych a britských vojnových lodí, ktoré by potenciálne mohli podporiť „nezákonné a medzinárodne protiprávne konanie USA“, reagovať „okamžite a rozhodne“

„Pripomíname, že v časoch vojny aj mieru môže iba Iránska islamská republika zaistiť bezpečnosť v tomto prielive a nedovolí žiadnej krajine zasahovať do takýchto záležitostí,“ konštatoval Gharibábádí.

Jeho varovanie prichádza po sobotňajšom oznámení britského ministerstva obrany o vyslaní vojnového plavidla HMS Dragon na Blízky východ. Loď sa má pripraviť na potenciálnu účasť vo viacnárodnej operácii zameranej na zabezpečenie voľnej plavby komerčných lodí cez Hormuzský prieliv, hneď ako to podmienky dovolia.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu počas návštevy Kene zasa vyhlásil, že Francúzsko nikdy neuvažovalo o nasadení svojich námorných síl v Hormuzskom prielive, ale skôr o bezpečnostnej misii, ktorá by bola koordinovaná s Iránom. Na tlačovej konferencii v Nairobi Macron povedal, že na tomto stanovisku trvá.

(tasr, sky news, afp, im)

Minúta  |  

Izrael údajne vybudoval tajnú základňu v Iraku

Izrael vo februári tohto roka vybudoval s vedomím USA v irackej púšti tajnú vojenskú základňu, ktorá slúžila ako logistický uzol na podporu leteckých úderov na Irán. Uviedol to v nedeľu spravodajský portál.Times of Israel, ktorý sa odvoláva na článok denníka Wall Street Journal (WSJ).

Podľa WSJ, citujúceho nemenovaných amerických predstaviteľov a ďalšie zdroje, bola základňa zriadená krátko pred 28. februárom, keď sa začali americko-izraelské útoky na Irán. Slúžila izraelskému letectvu ako centrum pre zásobovanie a technickú podporu. Dislokované tam boli aj špeciálne sily a pátracie tímy pripravené zasiahnuť v prípade zostrelenia izraelských pilotov nad nepriateľským územím.

Analytici na základe analýzy družicových záberov z otvorených zdrojov identifikovali na dne vyschnutého jazera približne 180 kilometrov juhozápadne od mesta Karbalá provizórnu pristávaciu dráhu. Oblasť je vďaka nízkej hustote obyvateľstva ideálna pre utajené operácie.

Utajenie základne bolo ohrozené začiatkom marca, keď irackí vojaci takmer odhalili jej polohu. Do oblasti prišli po tom, čo ich miestny pastier upozornil na nezvyčajnú vojenskú aktivitu vrátane letov vrtuľníkov. Izraelské sily reagovali preventívnymi náletmi, aby objekt ochránili.

Iránsky bezpečnostný predstaviteľ pre agentúru AFP povedal, že existujú náznaky, že do operácie bol zapojený izraelský technický tím pod vojenskou ochranou USA. Zahraničné sily podľa neho použili starú pristávaciu dráhu a že na mieste boli videné vrtuľníky CH-57 Chinook. Na mieste tajnej základe už nie je žiadny vojenský personál, zostalo tam však nejaké vybavenie vrátane radaru, pravdepodobne používaného na rušenie signálu.

(toi, wsj, afp, tasr, im)
  

Minúta  |  

Pchjongjang po atentáte na Kima zaútočí jadrom automaticky

Severná Kórea upravila podľa Telegraphu svoju ústavu tak, aby armáda automaticky spustila jadrový protiútok v prípade zabitia vodcu Kim Čong-una. Podľa juhokórejskej Národnej spravodajskej služby bola zmena schválená počas marcového zasadnutia Najvyššieho ľudového zhromaždenia v Pchjongjangu.

Revidovaný článok zákona o jadrovej politike stanovuje, že ak bude systém velenia nad jadrovými silami ohrozený útokom nepriateľa, jadrový úder sa vykoná „automaticky a okamžite“. Aj keď Kim zostáva najvyšším veliteľom jadrových síl, nové ustanovenie má zabezpečiť schopnosť odvety aj v prípade jeho smrti alebo neschopnosti rozhodovať.

Podľa expertov ide o reakciu na nedávne americko-izraelské útoky proti Iránu, pri ktorých zahynul iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí aj viacerí vysokopostavení predstavitelia režimu. Analytik Andrej Lankov upozornil, že Pchjongjang vníma efektivitu takýchto „dekapitačných útokov“ ako vážne varovanie.

Experti zároveň tvrdia, že podobný zásah proti severokórejskému režimu by bol podstatne komplikovanejší. Krajina je mimoriadne izolovaná, prístup zahraničných osôb je prísne kontrolovaný a možnosti získavania spravodajských informácií sú výrazne obmedzené.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.