Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ odmieta Schrödera ako mediátora, Kallasová varuje pred Ruskom

Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová odmietla návrh ruského prezidenta Vladimira Putina, podľa ktorého by bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder mohol sprostredkovať rokovania medzi Ruskom a Európskou úniou o ukončení vojny na Ukrajine.

Argumentovala, že by „nebolo múdre udeliť Rusku právo vyjednávať v našom mene“, a zároveň pripomenula Schröderove dlhoročné väzby na ruské štátne firmy. „Loboval za ruské štátne spoločnosti, takže by sedel na oboch stranách stola.“

Aj ministri zahraničných vecí Európskej únie, ktorí prišli na stretnutie do Bruselu, vyjadrili v pondelok skepticizmus, či je Rusko pripravené ukončiť vojnu a úprimne rokovať o mieri a bezpečnosti pre Európu. Odmietli tiež akúkoľvek úlohu Schrödera.

Bývalý kancelár po odchode z funkcie v roku 2005 nastúpil do vedenia rusko-nemeckého plynovodného projektu a v Nemecku čelí dlhodobej kritike pre svoju blízkosť k Putinovi.

Nemecká vláda už skôr Putinov návrh odmietla ako nedôveryhodný. Berlín upozornil, že Moskva doteraz nepreukázala reálny záujem o seriózne mierové rokovania a pokračuje v snahe rozdeľovať západných spojencov. Nemecký vládny predstaviteľ označil za prvý test ruskej ochoty rokovať prípadné predĺženie trojdňového prímeria.

Diskusia sa rozprúdila po tom, ako predseda Európskej rady António Costa pripustil, že v budúcnosti môže vzniknúť priestor na rozhovory s Ruskom o bezpečnostnej architektúre Európy.

Časť politikov z nemeckej SPD však podľa DPA vyzvala, aby sa každá iniciatíva posudzovala pragmaticky. Poslanec Adis Ahmetović uviedol, že Európa nesmie dopustiť, aby o budúcnosti Ukrajiny rozhodovali iba USA a Rusko bez účasti EÚ.

(reuters, max)

Minúta  |  

Tajnou tepnou Ruska a Iránu proti sankciám sa stáva Kaspické more

Kaspické more získava čoraz väčší strategický význam pre Rusko aj Irán, píše The New York Times. Podľa amerických predstaviteľov Moskva cez túto trasu dodáva Iránu komponenty pre drony, ktoré pomáhajú obnovovať jeho vojenské kapacity po tom, čo počas konfliktu s USA a Izraelom prišiel približne o 60 percent svojho arzenálu bezpilotných lietadiel.

Pozornosť na tento región upriamil marcový izraelský útok na iránske námorné veliteľstvo v prístave Bandar Anzali pri Kaspickom mori, ktorý Izrael označil za jeden z najvýznamnejších zásahov proti Iránu.

Ruskí obchodníci zároveň hlásia prudký rast prepravy cez Kaspické more. Každoročne tadiaľ teraz smerujú približne dva milióny ton ruskej pšenice určené pre Irán. Objem nákladnej dopravy by sa podľa odhadov mohol v roku 2026 zdvojnásobiť.

Obchodná trasa zároveň nahrádza časť dopravy cez Hormuzský prieliv, ktorý je ochromený konfliktom v Perzskom zálive.

Irán medzitým presmeroval cez kaspické prístavy i dovoz základných potravín a surovín. Analytici upozorňujú, že región je ideálny na obchádzanie sankcií, keďže lode často vypínajú sledovacie systémy a prístup k moru má len päť štátov – Azerbajdžan, Rusko, Irán, Turkménsko a Kazachstan.

(max)

Minúta  |  

EÚ sa obáva pašovania zbraní po prípadnom prímerí na Ukrajine

Európska pohraničná agentúra Frontex varuje, že po prípadnom ukončení vojny medzi Ruskom a Ukrajinou môže Európa čeliť vážnemu bezpečnostnému riziku v podobe rozsiahleho pašovania zbraní.

Zástupca výkonného riaditeľa Frontexu Lars Gerdes podľa portálu Politico uviedol, že po uzavretí prímeria alebo mierovej dohody bude na Ukrajine obrovské množstvo zbraní, munície a výbušnín, ktoré sa môžu dostať na čierny trh.

Podľa Gerdesa existuje reálne riziko, že sa zopakuje scenár z obdobia po vojnách v bývalej Juhoslávii, keď nelegálne zbrane zaplavili viaceré krajiny Európy. Frontex preto už od začiatku ruskej invázie posilnil svoju prítomnosť na západných hraniciach Ukrajiny a situáciu detailne monitoruje.

Predstaviteľ agentúry zároveň upozornil, že po skončení bojov sa môže veľké množstvo ľudí ocitnúť v zlej finančnej situácii, čo môže podporiť nelegálny obchod so zbraňami. Práve kombinácia dostupných vojenských zásob a ekonomického tlaku podľa neho vytvára nebezpečné prostredie pre vznik pašeráckych sietí.

Frontex považuje prípravu na povojnové obdobie za jednu z kľúčových bezpečnostných výziev pre Európsku úniu v najbližších rokoch.

(max)

Minúta  |  

Taiwan varuje pred Čínou a verí v pokračujúcu podporu Washingtonu

Taiwan je podľa ministra zahraničných vecí Lina Čchia-lunga presvedčený o stabilnom vývoji vzťahov so Spojenými štátmi aj pred očakávaným stretnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom v Pekingu. Trump má do Číny pricestovať v stredu na samit, na ktorom sa podľa očakávaní otvorí aj citlivá otázka Taiwanu.

Lin uviedol, že Tchaj-pej je s Washingtonom v nepretržitom kontakte cez verejné aj neverejné kanály. „Americká vláda opakovane vyjadrila, že jej politika voči Taiwanu sa nezmení,“ dodal Lin.

Spojené štáty dlhodobo zdôrazňujú potrebu stability v Taiwanskom prielive a zo zákona sú povinné pomáhať ostrovu s obranou.

Napätie však rastie aj vo vnútri Taiwanu. Parlament ovládaný opozíciou minulý týždeň schválil nižší obranný rozpočet, než požadovala vláda. Washington následne vyjadril sklamanie a naznačil, že Taiwan by mal na obranu investovať viac.

Taiwanský minister zdôraznil, že mier možno udržať len dostatočnou silou a schopnosťou odradiť agresiu. „Najmä čínski komunisti v súčasnosti usilujú o budovanie vojenskej sily a autoritársku expanziu,“ ozrejmil taiwanský minister. Peking totiž naďalej považuje Taiwan za svoje územie a nevylučuje použitie sily.

(reuters, max)

Minúta  |  

Izrael sa postupne osamostatní od USA, povedal Netanjahu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Izrael chce v horizonte desiatich rokov úplne ukončiť závislosť od americkej vojenskej finančnej pomoci. V rozhovore pre reláciu „60 minút“ televízie CBS uviedol, že cieľom je postupne znížiť finančnú časť vojenskej spolupráce s USA na nulu a posilniť pritom strategické väzby so štátmi Perzského zálivu.

Izrael v súčasnosti dostáva od Spojených štátov približne 3,8 miliardy dolárov ročne v rámci vojenskej podpory. „Nechcem čakať na ďalší Kongres. Chcem začať teraz,“ priblížil.

Vyjadrenia prichádzajú v čase oslabujúcej podpory Izraela medzi Američanmi. Podľa prieskumu Pew má negatívny názor na Izrael už 60 percent dospelých Američanov a rastie aj nedôvera voči samotnému Netanjahuovi. Premiér tvrdí, že výrazný podiel na tom majú sociálne siete a podľa neho aj zahraničné manipulácie informačného priestoru.

Netanjahu sa v rozhovore venoval aj vojne s Iránom. Priznal, že Izrael podcenil schopnosť Teheránu obmedziť dopravu cez Hormuzský prieliv, čo následne prispelo k rastu cien ropy a inflácie. Zároveň naznačil, že oslabenie iránskeho režimu by mohlo znamenať koniec Hamasu, Hizballáhu aj húsíjských povstalcov.

Na otázku, či je možné zvrhnúť iránsky režim, odpovedal: „Je to možné? Áno. Je to zaručené? Nie.“

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump odmietol reakciu Iránu na návrh USA ako neprijateľnú

Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že odmietol odpoveď Iránu na americký návrh na ukončenie vojny na Blízkom východe, pričom ju označil za „úplne neprijateľnú“.

„Práve som si prečítal odpoveď takzvaných iránskych "zástupcov". Nepáči sa mi – JE TOTÁLNE NEPRIJATEĽNÁ!“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social bez toho, aby priblížil konkrétne časti odpovede Teheránu.

Iránska vláda pred niekoľkými dňami oznámila, že zvažuje návrh zo strany USA. Ide o 14-bodové memorandum o porozumení, cieľom ktorého je okrem iného vytvoriť rámec pre rokovania. Tie mali spočiatku trvať 30 dní a viesť k ukončeniu vojny. Podľa správ z médií sa diskutuje aj o uvoľnení amerických sankcií a dohodách o budúcnosti Hormuzského prielivu. Okrem toho sa plánuje vytvoriť základ pre rokovania o kontroverznom iránskom jadrovom programe.

(tasr, afp, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.