Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj telefonoval s lídrom SAE o Iráne aj zajatcoch

Ukrajina pokračuje v posilňovaní spolupráce s krajinami Blízkeho východu. Prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok hovoril s prezidentom Spojených arabských emirátov šejkom Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom o návrate ukrajinských občanov z ruského zajatia aj o bezpečnostnej situácii po vypuknutí vojny v Iráne.

Ukrajina od začiatku konfliktu ponúka Spojeným arabským emirátom a ďalším krajinám regiónu svoje skúsenosti v boji proti dronom. Kyjev a SAE zároveň uzavreli desaťročnú dohodu o obrannej spolupráci.

„Bol som rád, že som počul, že ukrajinské skúsenosti skutočne pomáhajú budovať spoľahlivú ochranu životov. Diskutovali sme o pokračovaní tejto práce,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti X.

Ukrajinský prezident zároveň ocenil, že dohody medzi obomi krajinami sa realizujú na základe reciprocity. Poďakoval sa Spojeným arabským emirátom aj za podporu, ktorú Ukrajina dostáva v energetickom sektore.

(reuters, bak)

  |  

Trump po iránskej odpovedi spochybnil budúcnosť prímeria

Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom sa opäť vyostrilo po tom, ako americký prezident Donald Trump ostro odmietol reakciu Teheránu na americký mierový návrh. Podľa šéfa Bieleho domu je súčasné prímerie „na prístrojoch“.

Trumpovo vyjadrenie posilnilo obavy, že desať týždňov trvajúci konflikt sa môže predĺžiť a ďalej narúšať lodnú dopravu cez strategický Hormuzský prieliv.

„Nazval by som to momentálne najslabším po tom, ako som si prečítal ten odpad, ktorý nám poslali. Ani som to nedočítal,“ povedal Trump o prímerí.

Spojené štáty pred niekoľkými dňami predstavili návrh zameraný na obnovenie rokovaní. Irán však v nedeľu zverejnil odpoveď, v ktorej sa sústredil na ukončenie vojny na všetkých frontoch vrátane Libanonu, kde Izrael bojuje proti militantnému hnutiu Hizballáh podporovanému Teheránom.

Irán zároveň požadoval kompenzácie za vojnové škody, zdôraznil svoju suverenitu nad Hormuzským prielivom a vyzval Spojené štáty na ukončenie námornej blokády, záruky ďalších útokov, zrušenie sankcií a odstránenie zákazu predaja iránskej ropy.

Trump v pondelok vyhlásil, že Irán je pripravený odovzdať Spojeným štátom svoj zásobník obohateného uránu, ktorý označil ako „jadrový prach“.

(reuters, bak)

  |  

Španielsko čelí podozreniam zo zneužitia miliárd eur

Španielska vláda premiéra Pedra Sáncheza čelí obvineniam, že presmerovala miliardy eur z európskeho fondu obnovy určeného na zvládnutie následkov pandémie covidu do domáceho sociálneho systému. Podľa španielskych médií išlo o viac než desať miliárd eur. Informuje o tom denník Welt.

Denník El Mundo informoval, že peniaze z Bruselu boli použité na krytie rozpočtových výdavkov namiesto podpory obnovy ekonomiky po pandémii. Odvoláva sa pritom na dokumenty ministerstva financií zaslané španielskemu parlamentu.

Podľa zverejnených informácií smerovalo koncom roka 2024 približne 2,39 miliardy eur do dôchodkového systému štátnych zamestnancov a minimálnych penzií sociálneho zabezpečenia. Ministerstvo financií tento postup podľa médií potvrdilo. V ďalšom roku malo do sociálneho systému pribudnúť ďalších 8,5 miliardy eur pôvodne určených na priemyselnú transformáciu krajiny.

Fond NextGenerationEU vytvorila Európska únia po vypuknutí pandémie v roku 2020 s cieľom podporiť hospodársku odolnosť a udržateľný rast členských štátov.

Európsky zväz daňových poplatníkov označil kauzu za „škandál“ a žiada vyšetrenie, zverejnenie všetkých informácií aj vrátenie peňazí. Španielska vláda, naopak, tvrdí, že jej postup bol zákonný.

(welt, bak)

  |  

Podnikatelia si zvykajú na QR platby, pribúdajú tisíce transakcií

Prvý týždeň po zavedení povinnosti umožniť zákazníkom bezhotovostnú platbu priniesol podľa finančnej správy bezproblémové fungovanie QR platieb. Od začiatku mája sa prostredníctvom tohto systému uskutočnilo takmer 15-tisíc transakcií v celkovej hodnote približne 425-tisíc eur.

Finančná správa zároveň eviduje rastúci záujem podnikateľov o nový spôsob úhrady. O zriadenie notifikačného účtu požiadalo viac ako 8 200 podnikateľov a prevádzok.

Od 1. mája musia predávajúci, ktorí evidujú tržby v registračných pokladniciach, umožniť zákazníkom aspoň jednu formu bezhotovostnej platby. Jednou z možností sú QR platby využívajúce štandard Payme 2.0, ktorý umožňuje okamžité prevody prostredníctvom QR kódu v mobilnej bankovej aplikácii.

„Ukazuje sa, že QR platby predstavujú jednoduché, bezpečné a finančne dostupné riešenie pre podnikateľov aj zákazníkov,“ uviedol prezident finančnej správy Jozef Kiss.

Službu notifikačného účtu aktuálne poskytujú Tatra banka, Slovenská sporiteľňa, ČSOB, VÚB, Prima banka a Štátna pokladnica. Čítanie QR kódov podporujú aj 365.bank a Poštová banka. Finančná správa zároveň avizovala, že počas mája plánuje podporu QR platieb spustiť aj Fio banka.

Podľa finančnej správy sú QR platby z pohľadu ochrany údajov porovnateľné s platbou kartou.

(tasr, bak)

  |  

Macron hľadal v Keni nové partnerstvá pre Francúzsko v Afrike

Viac ako tridsať afrických lídrov sa v pondelok stretlo v Keni s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom na samite Africa Forward Summit. Paríž sa na podujatí snažil uzavrieť nové dohody a posilniť partnerstvá v čase, keď jeho vplyv v niektorých bývalých kolóniách na africkom kontinente oslabuje.

Podujatie sa po prvý raz uskutočnilo v anglicky hovoriacej krajine. Nasledovalo po sérii neúspechov Francúzska v západnej Afrike, kde viacerí frankofónni lídri obmedzili bezpečnostné aj obchodné väzby s bývalou koloniálnou mocnosťou.

Macron vyhlásil, že Afrika a Francúzsko sú rovnocennými partnermi so spoločnými cieľmi. Zároveň oznámil mobilizáciu investícií v hodnote 23 miliárd eur, z toho 14 miliárd od francúzskych spoločností a deväť miliárd od afrických partnerov.

Francúzska lodná spoločnosť CMA CGM oznámila investíciu 700 miliónov eur do modernizácie terminálu v kenskom prístave Mombasa. Očakávali sa aj ďalšie investície do čistej energie, umelej inteligencie a ďalších oblastí.

Keňa chce samit využiť na prilákanie francúzskych investorov a podporu diskusie o spravodlivejšom globálnom finančnom systéme pre zadlžené africké krajiny.

(reuters, bak)

  |  

Česko bude mať splnomocnenca pre záväzky voči NATO

Funkcie sa ujme bývalý český veľvyslanec pri NATO Jakub Landovský. Premiér Andrej Babiš uviedol, že jeho úlohou bude dohliadať na plnenie povinností voči Aliancii naprieč jednotlivými rezortmi.

Predseda vlády po rokovaní kabinetu zároveň zdôraznil, že vláda urobí všetko pre splnenie záväzku výdavkov na obranu vo výške dvoch percent HDP. Kabinet sa zaoberal aj obrannými výdavkami za prvý štvrťrok.

Babiš pripomenul, že dvojpercentnú hranicu podľa neho nesplnila ani predchádzajúca vláda, hoci tvrdila opak. Diskusia by sa podľa českého premiéra nemala sústrediť iba na percentá, ale predovšetkým na reálnu bojaschopnosť armády.

„Je to o bojaschopnosti armády, o tom máme hovoriť v rámci NATO – aké budeme mať obranné systémy, protidronové systémy,“ povedal Babiš. Dodal, že prioritou jeho kabinetu je zlepšiť podmienky vojakov a motivovať ďalších ľudí k vstupu do armády.

Premiér zároveň uviedol, že podľa výpočtov ministerstva obrany by Česko malo tento rok dvojpercentný záväzok splniť, hoci NATO používa odlišnú metodiku výpočtu.

Jakub Landovský cez víkend vyhlásil, že sa bude snažiť o prekročenie dvojpercentnej hranice obranných výdavkov.

(tasr, bak)