Preskočiť na obsah
  |  

Britský premiér pod tlakom, rebeli u laubouristov chystajú tvrdý krok

Britský premiér Keir Starmer čelí najvážnejšiemu tlaku od svojho nástupu do čela Labouristickej strany. Podľa aktuálnych prepočtov ho už minimálne 66 labouristických poslancov otvorene vyzýva, aby oznámil odchod z vedenia strany aj vlády.

Napätie prudko narástlo po slabých výsledkoch labouristov v miestnych voľbách, ktoré časť strany označuje za politickú katastrofu.

V zákulisí sa zároveň podľa médií pripravuje koordinovaná vzbura, pričom rebeli chcú Starmera oficiálne vyzvať na rezignáciu už v utorok ráno. Premiér však tvrdí, že neodíde a chce pokračovať v reformách.

Jeho pozíciu napriek tomu oslabujú rezignácie parlamentných tajomníkov aj rastúca podpora možných nástupcov, najmä Andyho Burnhama a Wesa Streetinga.

(guardian)

  |  

Američania Trumpovi neveria vysvetlenie vojny v Iráne

Dvaja z troch Američanov si podľa prieskumu agentúr Reuters a Ipsos myslia, že prezident Donald Trump verejnosti jasne nevysvetlil ciele americkej vojenskej angažovanosti v Iráne.

Konflikt sa začal 28. februára americko-izraelskou bombardovacou kampaňou a po viac než dvoch mesiacoch vyvoláva v krajine rastúce pochybnosti.

Trumpovo vysvetlenie odmieta približne 66 percent respondentov vrátane troch republikánov a takmer všetkých demokratov.

Prieskum zároveň ukazuje, že Američanov čoraz viac tlačia vyššie ceny benzínu. Ich dosah na rozpočty domácností cíti 63 percent opýtaných, čo je citeľný nárast oproti marcu. Napriek tomu sa Trumpova popularita mierne zotavila: jeho výkon schvaľuje 36 percent Američanov, o dva percentuálne body viac než koncom apríla.

(reuters)

  |  

Reuters: OPEC brzdí plány napriek drahej rope

Ropný trh po vojne s Iránom zasiahla výrazná nestabilita, ktorá mení aj prístup najväčších energetických spoločností a krajín OPEC. Hoci ceny ropy po výpadkoch dodávok prudko vzrástli nad hranicu sto dolárov za barel, veľké firmy ani producenti zatiaľ neplánujú výraznejšie zvyšovanie investícií či ťažby.

Konflikt na Blízkom východe a takmer úplné uzavretie Hormuzského prielivu od konca februára spôsobili rozsiahly nedostatok ropy a plynu. Región prišiel o viac než trinásť percent globálnych dodávok ropy a približne pätinu tokov skvapalneného zemného plynu.

Napriek tomu energetické giganty ako BP, Chevron, Exxon Mobil, Shell či TotalEnergies zachovávajú opatrný prístup. Žiadna z veľkých spoločností zatiaľ nezvýšila svoje investičné plány na rok 2026 ani ďalšie obdobie.

Podľa analytikov sa sektor po rokoch agresívnej expanzie sústreďuje najmä na finančnú disciplínu a stabilné výnosy pre akcionárov. Firmy sa zároveň obávajú prudkých cenových výkyvov, ktoré sa po vypuknutí vojny výrazne zintenzívnili.

Krajiny OPEC a širšie zoskupenie OPEC+ pritom pôvodne plánovali od apríla opätovne zvyšovať produkciu. Podľa Reuters sa práve vysoká volatilita, a nie samotný nedostatok ropy, stáva hlavným rizikom ďalšieho vývoja trhu.

(reuters, bak)

  |  

Slovensko vyzvalo EÚ na aktívnejšiu úlohu v mierových rokovaniach

Slovensko podporuje pokračovanie diplomatického úsilia smerujúceho k ukončeniu vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. Zároveň považuje za dôležité zachovanie stability a bezpečnosti Ukrajiny. Po zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli to uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Rastislav Chovanec.

Podľa neho nastal priestor, aby Európska únia po iniciovaní mierových rokovaní Spojenými štátmi aktívnejšie vstúpila do mierového procesu. Diskusia o tejto téme má pokračovať na neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ Gymnich koncom mája na Cypre.

Chovanec zároveň pripomenul, že Slovensko komunikuje v konflikte s obomi stranami. Poukázal pritom na nedávne rokovania premiéra Roberta Fica s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským aj ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Ministri v Bruseli diskutovali aj o rozširovaní Európskej únie. Slovensko podľa štátneho tajomníka podporuje integračný proces, no trvá na dodržiavaní jasne stanovených podmienok bez skratiek.

Jednou z hlavných tém bola aj situácia na západnom Balkáne. Chovanec zdôraznil, že región je pre Európsku úniu strategicky významný a potrebuje nový impulz v integračnom procese.

Rokovania sa dotkli aj diania na Blízkom východe a bezpečnosti v Hormuzskom prielive.

(tasr, bak)

  |  

Protikorupčné úrady na Ukrajine zasiahli proti Jermakovi

Ukrajinské protikorupčné úrady oznámili, že v rámci rozsiahleho vyšetrovania doručili oficiálne oznámenie o podozrení bývalému vysokopostavenému predstaviteľovi z okolia prezidenta Volodymyra Zelenského.

Hoci meno podozrivého úrady nezverejnili, viaceré ukrajinské médiá identifikovali bývalého šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka. Ten odstúpil z funkcie ešte koncom minulého roka po tom, ako sa jeho meno začalo spájať s korupčným škandálom.

Prípad podľa dostupných informácií patrí medzi najvýraznejšie vyšetrovania korupcie na Ukrajine za posledné mesiace a prichádza v čase, keď Kyjev čelí silnému tlaku západných partnerov na reformy a väčšiu transparentnosť štátu.

Zároveň ide o citlivú tému aj pre administratívu Volodymyra Zelenského, ktorá boj proti korupcii dlhodobo prezentuje ako jednu zo svojich hlavných priorít.

(reuters)

  |  

Rodina obete zo streľby na Floride podala žalobu na OpenAI

Masová streľba na Floridskej štátnej univerzite má dohru aj na americkom súde. Rodina jednej z obetí žaluje spoločnosť OpenAI s tvrdením, že útočník využíval ChatGPT pri plánovaní útoku.

Príbuzní Tiru Chabbu podali žalobu v nedeľu na federálnom súde na Floride proti spoločnosti OpenAI aj proti Phoenixovi Iknerovi, ktorý čelí obvineniam zo streľby. Ide najmenej o druhú žalobu v Spojených štátoch, ktorá viní OpenAI z napomáhania masovej streľbe.

Podľa žaloby ChatGPT fungoval ako „spolupáchateľ“ útoku, keďže Ikner v predchádzajúcich mesiacoch plánoval čin s využitím informácií získaných v rozhovoroch s četbotom. Žaloba tvrdí, že napriek diskusiám o masových streľbách, smrtiacich zbraniach či o čase najväčšej návštevnosti univerzitného centra systém konverzácie neoznačil ani nenahlásil.

Rodina žiada odškodné aj represívne náhrady škody. OpenAI podľa žaloby vytvorila chybný produkt a verejnosť dostatočne nevarovala pred jeho rizikami.

Spoločnosť odmietla zodpovednosť za útok. Hovorca OpenAI Drew Pusateri uviedol, že ChatGPT poskytoval iba faktické odpovede založené na verejne dostupných informáciách a nepodporoval nezákonnú ani škodlivú činnosť.

(reuters, bak)