Preskočiť na obsah
  |  

Trump označil mierové požiadavky Teheránu za nezmysel

Vyhliadky na mierové urovnanie konfliktu medzi USA, Iránom a Izraelom sa v utorok výrazne zhoršili po tom, ako americký prezident Donald Trump ostro odmietol odpoveď Teheránu na americký návrh prímeria.

Trump vyhlásil, že iránske požiadavky sú „nezmysel“, a naznačil, že samotné prímerie je „na podporných prístrojoch“.

Irán vo svojej reakcii požadoval ukončenie bojov na všetkých frontoch vrátane Libanonu, kde Izrael bojuje proti Hizballáhu podporovanému Teheránom. Zároveň trval na uznaní svojej kontroly nad Hormuzským prielivom, žiadal kompenzácie za vojnové škody, zrušenie americkej námornej blokády a ďalšie ústupky zo strany Washingtonu.

Trump novinárom povedal, že dokument od Iránu ani nedočítal do konca a označil ho za „najslabší moment“ od začiatku prímeria, ktoré začalo platiť 7. apríla. Americký návrh počítal najprv so zastavením bojov a až následnými rokovaniami o citlivých témach vrátane iránskeho jadrového programu.

Napätie okamžite zasiahlo aj energetické trhy. Cena ropy Brent v ázijskom obchodovaní vyskočila nad 104 dolárov za barel.

USA v pondelok zaviedli nové sankcie proti subjektom podozrivým z pomoci Iránu pri vývoze ropy do Číny. Trump má v stredu pricestovať do Pekingu, kde bude Irán jednou z hlavných tém rokovaní s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

(reuters, max)

  |  

Britský premiér pod tlakom, rebeli u laubouristov chystajú tvrdý krok

Britský premiér Keir Starmer čelí najvážnejšiemu tlaku od svojho nástupu do čela Labouristickej strany. Podľa aktuálnych prepočtov ho už minimálne 66 labouristických poslancov otvorene vyzýva, aby oznámil odchod z vedenia strany aj vlády.

Napätie prudko narástlo po slabých výsledkoch labouristov v miestnych voľbách, ktoré časť strany označuje za politickú katastrofu.

V zákulisí sa zároveň podľa médií pripravuje koordinovaná vzbura, pričom rebeli chcú Starmera oficiálne vyzvať na rezignáciu už v utorok ráno. Premiér však tvrdí, že neodíde a chce pokračovať v reformách.

Jeho pozíciu napriek tomu oslabujú rezignácie parlamentných tajomníkov aj rastúca podpora možných nástupcov, najmä Andyho Burnhama a Wesa Streetinga.

(guardian)

  |  

Američania Trumpovi neveria vysvetlenie vojny v Iráne

Dvaja z troch Američanov si podľa prieskumu agentúr Reuters a Ipsos myslia, že prezident Donald Trump verejnosti jasne nevysvetlil ciele americkej vojenskej angažovanosti v Iráne.

Konflikt sa začal 28. februára americko-izraelskou bombardovacou kampaňou a po viac než dvoch mesiacoch vyvoláva v krajine rastúce pochybnosti.

Trumpovo vysvetlenie odmieta približne 66 percent respondentov vrátane troch republikánov a takmer všetkých demokratov.

Prieskum zároveň ukazuje, že Američanov čoraz viac tlačia vyššie ceny benzínu. Ich dosah na rozpočty domácností cíti 63 percent opýtaných, čo je citeľný nárast oproti marcu. Napriek tomu sa Trumpova popularita mierne zotavila: jeho výkon schvaľuje 36 percent Američanov, o dva percentuálne body viac než koncom apríla.

(reuters)

  |  

Reuters: OPEC brzdí plány napriek drahej rope

Ropný trh po vojne s Iránom zasiahla výrazná nestabilita, ktorá mení aj prístup najväčších energetických spoločností a krajín OPEC. Hoci ceny ropy po výpadkoch dodávok prudko vzrástli nad hranicu sto dolárov za barel, veľké firmy ani producenti zatiaľ neplánujú výraznejšie zvyšovanie investícií či ťažby.

Konflikt na Blízkom východe a takmer úplné uzavretie Hormuzského prielivu od konca februára spôsobili rozsiahly nedostatok ropy a plynu. Región prišiel o viac než trinásť percent globálnych dodávok ropy a približne pätinu tokov skvapalneného zemného plynu.

Napriek tomu energetické giganty ako BP, Chevron, Exxon Mobil, Shell či TotalEnergies zachovávajú opatrný prístup. Žiadna z veľkých spoločností zatiaľ nezvýšila svoje investičné plány na rok 2026 ani ďalšie obdobie.

Podľa analytikov sa sektor po rokoch agresívnej expanzie sústreďuje najmä na finančnú disciplínu a stabilné výnosy pre akcionárov. Firmy sa zároveň obávajú prudkých cenových výkyvov, ktoré sa po vypuknutí vojny výrazne zintenzívnili.

Krajiny OPEC a širšie zoskupenie OPEC+ pritom pôvodne plánovali od apríla opätovne zvyšovať produkciu. Podľa Reuters sa práve vysoká volatilita, a nie samotný nedostatok ropy, stáva hlavným rizikom ďalšieho vývoja trhu.

(reuters, bak)

  |  

Slovensko vyzvalo EÚ na aktívnejšiu úlohu v mierových rokovaniach

Slovensko podporuje pokračovanie diplomatického úsilia smerujúceho k ukončeniu vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. Zároveň považuje za dôležité zachovanie stability a bezpečnosti Ukrajiny. Po zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli to uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Rastislav Chovanec.

Podľa neho nastal priestor, aby Európska únia po iniciovaní mierových rokovaní Spojenými štátmi aktívnejšie vstúpila do mierového procesu. Diskusia o tejto téme má pokračovať na neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ Gymnich koncom mája na Cypre.

Chovanec zároveň pripomenul, že Slovensko komunikuje v konflikte s obomi stranami. Poukázal pritom na nedávne rokovania premiéra Roberta Fica s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským aj ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Ministri v Bruseli diskutovali aj o rozširovaní Európskej únie. Slovensko podľa štátneho tajomníka podporuje integračný proces, no trvá na dodržiavaní jasne stanovených podmienok bez skratiek.

Jednou z hlavných tém bola aj situácia na západnom Balkáne. Chovanec zdôraznil, že región je pre Európsku úniu strategicky významný a potrebuje nový impulz v integračnom procese.

Rokovania sa dotkli aj diania na Blízkom východe a bezpečnosti v Hormuzskom prielive.

(tasr, bak)

  |  

Protikorupčné úrady na Ukrajine zasiahli proti Jermakovi

Ukrajinské protikorupčné úrady oznámili, že v rámci rozsiahleho vyšetrovania doručili oficiálne oznámenie o podozrení bývalému vysokopostavenému predstaviteľovi z okolia prezidenta Volodymyra Zelenského.

Hoci meno podozrivého úrady nezverejnili, viaceré ukrajinské médiá identifikovali bývalého šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka. Ten odstúpil z funkcie ešte koncom minulého roka po tom, ako sa jeho meno začalo spájať s korupčným škandálom.

Prípad podľa dostupných informácií patrí medzi najvýraznejšie vyšetrovania korupcie na Ukrajine za posledné mesiace a prichádza v čase, keď Kyjev čelí silnému tlaku západných partnerov na reformy a väčšiu transparentnosť štátu.

Zároveň ide o citlivú tému aj pre administratívu Volodymyra Zelenského, ktorá boj proti korupcii dlhodobo prezentuje ako jednu zo svojich hlavných priorít.

(reuters)