Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina má nedostatok striel Patriot, Európa sa jej bojí dodať vlastné

Európske krajiny pochybujú o tom, či USA vynakladajú správne prostriedky určené na vyzbrojenie Ukrajiny. Píše o tom Washington Post s odvolaním sa na diplomatov, úradníkov a poradcov členov Kongresu.

Ukrajina dostáva od roku 2025 americké zbrane najmä prostredníctvom programu PURL, v rámci ktorého ich financujú európski spojenci. Program mal zabezpečiť stabilné dodávky techniky, ktorú Európa nevie sama vyrábať, najmä systémy protivzdušnej obrany.

Americká armáda však v posledných mesiacoch spotrebovala veľké množstvo munície na vojnu s Iránom. Nedostatok zásob sa už prejavuje aj pri dodávkach pre európske krajiny, ktoré budú čakať roky, kým dostanú vybavenie, ktoré si už kúpili.

Napätie zvyšuje aj spôsob využívania financií. Časť peňazí určených na nákup zbraní pre Ukrajinu chce Pentagón podľa médií použiť na doplnenie vlastných skladov, z ktorých v minulosti putovala technika na Ukrajinu počas vlády Joea Bidena.

Zdroje tvrdia, že začiatkom tohto roka Trumpova administratíva vyzvala niekoľko európskych krajín, aby Ukrajine poslali svoje zásoby rakiet pre systém Patriot. Tie to však odmietli z obavy, že by to oslabilo ich vlastnú obranu.

Program PURL naďalej funguje a niektoré krajiny doň prispievajú, ale dodávky zaostávajú za potrebami. Ukrajina zároveň čelí akútnemu nedostatku protiraketových striel, ktoré sú kľúčové pre obranu miest pred ruskými útokmi.

(est)

Minúta  |  

Izrael bude súdiť militantov Hamasu, hrozí aj trest smrti

Izraelský parlament schválil nový zákon, ktorý umožní zriadenie špeciálneho vojenského tribunálu pre palestínskych militantov zapojených do útoku Hamasu zo 7. októbra 2023. Za legislatívu hlasovalo 93 zo 120 poslancov, čo predstavuje zriedkavú zhodu medzi vládou a opozíciou.

Tribunál bude súdiť približne 200 až 300 militantov zadržaných po útoku na juh Izraela, pri ktorom zahynulo najmenej 1 200 ľudí, prevažne civilistov. Hamas a jeho elitné jednotky Nukhba počas útoku prenikli cez hranicu z Pásma Gazy, útočili na dediny, vojenské základne aj hudobný festival a uniesli 251 rukojemníkov.

Nový súd bude sídliť v Jeruzaleme, viesť ho bude trojčlenný senát a procesy bude vysielať naživo. Obžalovaní sa budú osobne zúčastňovať len na kľúčových pojednávaniach, ostatné sa budú konať cez videoprenos. Zákon zároveň umožňuje účasť pozostalých obetí na pojednávaniach.

Možné bude uložiť aj trest smrti. Poslednou popravenou osobou v Izraeli bol nacistický funkcionár Adolf Eichmann v roku 1962.

Izraelskí zákonodarcovia tvrdia, že cieľom je zabezpečiť spravodlivý proces za zločiny proti ľudskosti. Kritici však upozorňujú na riziko politizácie procesu. Hamas nový zákon označil za pokus zakryť izraelské vojnové operácie v Gaze, kde podľa palestínskych údajov zahynulo viac než 72-tisíc ľudí.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump označil mierové požiadavky Teheránu za nezmysel

Vyhliadky na mierové urovnanie konfliktu medzi USA, Iránom a Izraelom sa v utorok výrazne zhoršili po tom, ako americký prezident Donald Trump ostro odmietol odpoveď Teheránu na americký návrh prímeria.

Trump vyhlásil, že iránske požiadavky sú „nezmysel“, a naznačil, že samotné prímerie je „na podporných prístrojoch“.

Irán vo svojej reakcii požadoval ukončenie bojov na všetkých frontoch vrátane Libanonu, kde Izrael bojuje proti Hizballáhu podporovanému Teheránom. Zároveň trval na uznaní svojej kontroly nad Hormuzským prielivom, žiadal kompenzácie za vojnové škody, zrušenie americkej námornej blokády a ďalšie ústupky zo strany Washingtonu.

Trump novinárom povedal, že dokument od Iránu ani nedočítal do konca a označil ho za „najslabší moment“ od začiatku prímeria, ktoré začalo platiť 7. apríla. Americký návrh počítal najprv so zastavením bojov a až následnými rokovaniami o citlivých témach vrátane iránskeho jadrového programu.

Napätie okamžite zasiahlo aj energetické trhy. Cena ropy Brent v ázijskom obchodovaní vyskočila nad 104 dolárov za barel.

USA v pondelok zaviedli nové sankcie proti subjektom podozrivým z pomoci Iránu pri vývoze ropy do Číny. Trump má v stredu pricestovať do Pekingu, kde bude Irán jednou z hlavných tém rokovaní s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Britský premiér pod tlakom, rebeli u laubouristov chystajú tvrdý krok

Britský premiér Keir Starmer čelí najvážnejšiemu tlaku od svojho nástupu do čela Labouristickej strany. Podľa aktuálnych prepočtov ho už minimálne 66 labouristických poslancov otvorene vyzýva, aby oznámil odchod z vedenia strany aj vlády.

Napätie prudko narástlo po slabých výsledkoch labouristov v miestnych voľbách, ktoré časť strany označuje za politickú katastrofu.

V zákulisí sa zároveň podľa médií pripravuje koordinovaná vzbura, pričom rebeli chcú Starmera oficiálne vyzvať na rezignáciu už v utorok ráno. Premiér však tvrdí, že neodíde a chce pokračovať v reformách.

Jeho pozíciu napriek tomu oslabujú rezignácie parlamentných tajomníkov aj rastúca podpora možných nástupcov, najmä Andyho Burnhama a Wesa Streetinga.

(guardian)

Minúta  |  

Američania Trumpovi neveria vysvetlenie vojny v Iráne

Dvaja z troch Američanov si podľa prieskumu agentúr Reuters a Ipsos myslia, že prezident Donald Trump verejnosti jasne nevysvetlil ciele americkej vojenskej angažovanosti v Iráne.

Konflikt sa začal 28. februára americko-izraelskou bombardovacou kampaňou a po viac než dvoch mesiacoch vyvoláva v krajine rastúce pochybnosti.

Trumpovo vysvetlenie odmieta približne 66 percent respondentov vrátane troch republikánov a takmer všetkých demokratov.

Prieskum zároveň ukazuje, že Američanov čoraz viac tlačia vyššie ceny benzínu. Ich dosah na rozpočty domácností cíti 63 percent opýtaných, čo je citeľný nárast oproti marcu. Napriek tomu sa Trumpova popularita mierne zotavila: jeho výkon schvaľuje 36 percent Američanov, o dva percentuálne body viac než koncom apríla.

(reuters)

Minúta  |  

Reuters: OPEC brzdí plány napriek drahej rope

Ropný trh po vojne s Iránom zasiahla výrazná nestabilita, ktorá mení aj prístup najväčších energetických spoločností a krajín OPEC. Hoci ceny ropy po výpadkoch dodávok prudko vzrástli nad hranicu sto dolárov za barel, veľké firmy ani producenti zatiaľ neplánujú výraznejšie zvyšovanie investícií či ťažby.

Konflikt na Blízkom východe a takmer úplné uzavretie Hormuzského prielivu od konca februára spôsobili rozsiahly nedostatok ropy a plynu. Región prišiel o viac než trinásť percent globálnych dodávok ropy a približne pätinu tokov skvapalneného zemného plynu.

Napriek tomu energetické giganty ako BP, Chevron, Exxon Mobil, Shell či TotalEnergies zachovávajú opatrný prístup. Žiadna z veľkých spoločností zatiaľ nezvýšila svoje investičné plány na rok 2026 ani ďalšie obdobie.

Podľa analytikov sa sektor po rokoch agresívnej expanzie sústreďuje najmä na finančnú disciplínu a stabilné výnosy pre akcionárov. Firmy sa zároveň obávajú prudkých cenových výkyvov, ktoré sa po vypuknutí vojny výrazne zintenzívnili.

Krajiny OPEC a širšie zoskupenie OPEC+ pritom pôvodne plánovali od apríla opätovne zvyšovať produkciu. Podľa Reuters sa práve vysoká volatilita, a nie samotný nedostatok ropy, stáva hlavným rizikom ďalšieho vývoja trhu.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.