Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina chce, aby EÚ s Putinom dohodla „prímerie na letiskách“

Ukrajina navrhuje nový čiastkový krok k oživeniu mierových rokovaní s Ruskom – vzájomné zastavenie útokov na letiská. S iniciatívou prišiel ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. „Pravdepodobne potrebujeme novú úlohu Európy v našom mierovom úsilí,“ vyhlásil.

Sybiha v Bruseli podľa Politica zhodnotil, že Európa by mohla vytvoriť špeciálnu platformu alebo ad hoc skupinu. Takýto obmedzený kompromis by mohol byť pre Moskvu prijateľný, keďže veľké ruské letiská sú čoraz zraniteľnejšie voči ukrajinským útokom na veľké vzdialenosti.

Ukrajina zdôrazňuje, že nechce nahradiť americké sprostredkovanie. Sybiha vyhlásil, že Európa by mala hovoriť „jednotným hlasom“ a podporovať existujúcu diplomaciu vedenú Washingtonom. Zároveň trvá na tom, že vstup do EÚ zostáva pre Kyjev základnou bezpečnostnou garanciou pred akoukoľvek budúcou mierovou dohodou.

Debata o väčšom zapojení Európy prichádza v čase, keď viacerí európski lídri hovoria o potrebe priamejšej úlohy EÚ pri rokovaniach s Ruskom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron už pripustil možnosť priameho kontaktu s Vladimirom Putinom a nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul priznal, že Európa by mala byť súčasťou rokovacieho procesu.

Ministri zahraničia Únie v pondelok odmietli návrh Kremľa, aby rokovania sprostredkoval bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorého kritizujú pre väzby na Rusko.

(max)

Minúta  |  

NATO nesmie verejne panikáriť, vraví fínsky prezident

Fínsky prezident Alexander Stubb vyzval Európu, aby nepodliehala panike po oznámení Spojených štátov o stiahnutí približne päťtisíc vojakov z Nemecka. V rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera podľa Politica zdôraznil, že Washington NATO ani Európu neopustí.

Podľa neho USA potrebujú pevné zázemie v Európe, ak chcú presadzovať svoj vplyv v regiónoch ako Blízky východ, Ázia či Afrika.

Reagoval tak na rastúce obavy v Aliancii po sérii vyjadrení prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane kritizoval európskych spojencov za nízke obranné výdavky a naznačoval možné obmedzenie americkej vojenskej prítomnosti v Európe.

Fínsky prezident zároveň ocenil, že európske štáty zvyšujú výdavky na obranu, no kritizoval „panické verejné posolstvá“, ktoré podľa neho oslabujú odstrašujúci efekt NATO. Odmietol aj predstavu, že Európa by bez USA zostala bezbranná. Poukázal na skúsenosť Fínska, ktoré sa dlhodobo pripravuje na možné hrozby zo strany Ruska.

Stubb naznačil i podporu priamejšiemu dialógu s Moskvou. Vyhlásil, že „je čas začať rokovať s Ruskom“, a potvrdil, že medzi európskymi lídrami prebiehajú diskusie o možnom kontakte s Kremľom.

(max)

Minúta  |  

Iránska vojna mení dovolenky. Nervózni ľudia rušia lety a pôjdu vlakmi

Vojna na Blízkom východe a prudký rast cien ropy začínajú meniť dovolenkové plány turistov po celej Európe. Cestujúci čoraz viac obmedzujú diaľkové lety, preferujú kratšie trasy, vlakovú dopravu a rezervácie na poslednú chvíľu.

Dôvodom sú rastúce ceny leteniek, drahšie palivo aj obavy z narušenia letov. Konflikt v Iráne totiž výrazne zasiahol letecký sektor a zvýšil ceny leteckého paliva. Air France-KLM očakáva tento rok nárast nákladov na palivo o 2,4 miliardy dolárov, Lufthansa a skupina IAG približne o dve miliardy dolárov.

Francúzska cestovná kancelária Voyageurs du Monde zaznamenala v marci pokles objednávok približne o 25 percent, v apríli o desať percent. Podľa jej šéfa sú ľudia viac nervózni.

Rastie aj počet rezervácií na poslednú chvíľu. Francúzska spoločnosť Vacances Bleues hlási približne 15-percentný nárast takýchto rezervácií. Cestujúci podľa firiem čakajú, ako sa vyvinú ceny a bezpečnostná situácia.

Výrazne profituje železničná doprava. Predaj lístkov Eurostar vzrástol o 25 percent a pribúda Britov cestujúcich vlakom po Francúzsku. Ľudia zároveň viac volia destinácie považované za bezpečné, napríklad Španielsko, Portugalsko či Grécko.

(reuters, max)

Minúta  |  

Moskvu čaká ekonomická korekcia, vláda znížila prognózy

Rusko výrazne zhoršilo výhľad svojej ekonomiky na najbližšie roky. Podpredseda vlády Alexander Novak oznámil, že ministerstvo hospodárstva znížilo prognózu rastu HDP na rok 2026 z pôvodných 1,3 percenta na iba 0,4 percenta.

V roku 2027 má ekonomika narásť o 1,4 percenta namiesto pôvodne predpokladaných 2,8 percenta. Do roku 2029 sa počíta s rastom na úrovni 2,4 percenta.

Podľa Novaka vstúpila ekonomika do fázy „korekcie“ po silnom raste v rokoch 2023 a 2024. Rusko zároveň čelí pokračujúcim západným sankciám, vysokým úrokovým sadzbám a tlaku na export ropy.

Dostupné údaje ukazujú, že ruské hospodárstvo sa v prvom štvrťroku 2026 medzikvartálne znížilo o 0,3 percenta, čo predstavuje prvý pokles od začiatku roka 2023. Významnú úlohu zohrali aj vyššie dane a zľavy na ruskú ropu vynútené sankciami.

Naďalej však počítajú s cenou ropy 59 dolárov za barel v roku 2026 a približne 50 dolármi v ďalších rokoch. Analytici pritom upozorňujú, že Rusko by mohlo krátkodobo profitovať z rastu cien po útokoch USA a Izraela na Irán.

Prezident Vladimir Putin už vlani žiadal vládu, aby zabezpečila návrat ekonomiky k stabilnému rastu od roku 2026.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump nominoval na veľvyslanca v Bratislave bývalého plukovníka

Americký prezident Donald Trump navrhol za nového veľvyslanca USA na Slovensku republikánskeho politika a bývalého armádneho dôstojníka Douglasa Mastriana. Biely dom jeho nomináciu oficiálne zaslal Senátu Kongresu USA, ktorý ju ešte musí potvrdiť.

Šesťdesiatdvaročný Mastriano je plukovníkom americkej armády vo výslužbe a v ozbrojených silách pôsobil viac ako tri desaťročia. Slúžil v západnom Nemecku pri hraniciach s bývalým Československom, zúčastnil sa na operácii Púštna búrka a absolvoval tri misie v Afganistane.

Po ukončení vojenskej kariéry vstúpil do politiky a od roku 2019 pôsobí ako senátor štátu Pensylvánia za Republikánsku stranu.

Po prezidentských voľbách v roku 2020 patril k politikom, ktorí spochybňovali víťazstvo Joea Bidena. Médiá zároveň pripomínajú jeho účasť pri organizovaní dopravy Trumpových podporovateľov do Washingtonu počas útoku na Kapitol 6. januára 2021. Samotný Mastriano tvrdí, že neporušil zákon a nikdy nečelil obvineniam.

Podľa portálu Politico môže mať jeho nominácia aj vnútropolitický rozmer. V Pensylvánii sa totiž začínajú republikánske primárky pred novembrovými voľbami guvernéra a časť jeho priaznivcov sa snaží presadiť jeho meno na kandidátku formou dopisovania hlasov.

Ak Senát nomináciu schváli, Mastriano nahradí na poste veľvyslanca Guatama Ranu, ktorý ukončil svoje pôsobenie v Bratislave začiatkom tohto roka.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ukrajina má nedostatok striel Patriot, Európa sa jej bojí dodať vlastné

Európske krajiny pochybujú o tom, či USA vynakladajú správne prostriedky určené na vyzbrojenie Ukrajiny. Píše o tom Washington Post s odvolaním sa na diplomatov, úradníkov a poradcov členov Kongresu.

Ukrajina dostáva od roku 2025 americké zbrane najmä prostredníctvom programu PURL, v rámci ktorého ich financujú európski spojenci. Program mal zabezpečiť stabilné dodávky techniky, ktorú Európa nevie sama vyrábať, najmä systémy protivzdušnej obrany.

Americká armáda však v posledných mesiacoch spotrebovala veľké množstvo munície na vojnu s Iránom. Nedostatok zásob sa už prejavuje aj pri dodávkach pre európske krajiny, ktoré budú čakať roky, kým dostanú vybavenie, ktoré si už kúpili.

Napätie zvyšuje aj spôsob využívania financií. Časť peňazí určených na nákup zbraní pre Ukrajinu chce Pentagón podľa médií použiť na doplnenie vlastných skladov, z ktorých v minulosti putovala technika na Ukrajinu počas vlády Joea Bidena.

Zdroje tvrdia, že začiatkom tohto roka Trumpova administratíva vyzvala niekoľko európskych krajín, aby Ukrajine poslali svoje zásoby rakiet pre systém Patriot. Tie to však odmietli z obavy, že by to oslabilo ich vlastnú obranu.

Program PURL naďalej funguje a niektoré krajiny doň prispievajú, ale dodávky zaostávajú za potrebami. Ukrajina zároveň čelí akútnemu nedostatku protiraketových striel, ktoré sú kľúčové pre obranu miest pred ruskými útokmi.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.