Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lieky by už v Únii nemali byť problém, parlament dosiahol dohodu

Európsky parlament v utorok oznámil, že dosiahol predbežnú dohodu o posilnení dodávok základných liekov v bloku zvýšením produkcie v Európe a znížením závislosti od krajín mimo Únie.

Opatrenia sa podľa dohodnutého textu zameriavajú na kritické lieky, ako sú antibiotiká, inzulín a vakcíny, a ich cieľom je rozšíriť výrobnú kapacitu EÚ. Predbežná dohoda prichádza v kritickom okamihu pre blok, ktorý sa usilovne snaží zabezpečiť budúci prístup k novým liekom, keďže cenová politika USA naďalej otriasa farmaceutickým sektorom.

Predtým ako nové pravidlá nadobudnú účinnosť, ich musia schváliť Európsky parlament aj Európska rada.

Emer Cookeová, šéfka Európskej agentúry pre lieky, minulý mesiac vyzvala regionálne orgány v štátoch Únie, aby užšie spolupracovali s cieľom zabezpečiť prístup k liekom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kollár bude čeliť exekúcii, Čurillovi sa verejne neospravedlnil

Bývalý predseda parlamentu Boris Kollár zatiaľ nesplnil nepeňažnú časť právoplatného rozsudku v spore s policajným vyšetrovateľom Jánom Čurillom. Tvrdí to Čurillov advokát Peter Kubina, podľa ktorého o polnoci uplynula lehota na zverejnenie ospravedlnenia prostredníctvom sociálnych sietí a tlačovej agentúry.

Keďže ospravedlnenie nezverejnili, Kubina oznámil podanie návrhu na exekúciu. Pripomenul pritom, že počas lehoty Kollár na sociálnych sieťach publikoval iné príspevky, napríklad ku Dňu matiek či k rodinným udalostiam.

Kollár však už skôr splnil finančnú časť rozsudku. Začiatkom mája zaplatil Čurillovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50-tisíc eur. Podľa Kubinu tým predišiel ďalším výdavkom vrátane úrokov z omeškania, trov konania či nákladov na exekútora.

Advokát označil tento krok za pragmatický a racionálny, zároveň však zdôraznil, že rešpektovanie právoplatných rozhodnutí súdu by malo byť samozrejmosťou.

Spor sa týka výrokov Kollára o „čurillovskej mafii“.

(max)

Minúta  |  

Ukrajina chce, aby EÚ s Putinom dohodla „prímerie na letiskách“

Ukrajina navrhuje nový čiastkový krok k oživeniu mierových rokovaní s Ruskom – vzájomné zastavenie útokov na letiská. S iniciatívou prišiel ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. „Pravdepodobne potrebujeme novú úlohu Európy v našom mierovom úsilí,“ vyhlásil.

Sybiha v Bruseli podľa Politica zhodnotil, že Európa by mohla vytvoriť špeciálnu platformu alebo ad hoc skupinu. Takýto obmedzený kompromis by mohol byť pre Moskvu prijateľný, keďže veľké ruské letiská sú čoraz zraniteľnejšie voči ukrajinským útokom na veľké vzdialenosti.

Ukrajina zdôrazňuje, že nechce nahradiť americké sprostredkovanie. Sybiha vyhlásil, že Európa by mala hovoriť „jednotným hlasom“ a podporovať existujúcu diplomaciu vedenú Washingtonom. Zároveň trvá na tom, že vstup do EÚ zostáva pre Kyjev základnou bezpečnostnou garanciou pred akoukoľvek budúcou mierovou dohodou.

Debata o väčšom zapojení Európy prichádza v čase, keď viacerí európski lídri hovoria o potrebe priamejšej úlohy EÚ pri rokovaniach s Ruskom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron už pripustil možnosť priameho kontaktu s Vladimirom Putinom a nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul priznal, že Európa by mala byť súčasťou rokovacieho procesu.

Ministri zahraničia Únie v pondelok odmietli návrh Kremľa, aby rokovania sprostredkoval bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorého kritizujú pre väzby na Rusko.

(max)

Minúta  |  

NATO nesmie verejne panikáriť, vraví fínsky prezident

Fínsky prezident Alexander Stubb vyzval Európu, aby nepodliehala panike po oznámení Spojených štátov o stiahnutí približne päťtisíc vojakov z Nemecka. V rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera podľa Politica zdôraznil, že Washington NATO ani Európu neopustí.

Podľa neho USA potrebujú pevné zázemie v Európe, ak chcú presadzovať svoj vplyv v regiónoch ako Blízky východ, Ázia či Afrika.

Reagoval tak na rastúce obavy v Aliancii po sérii vyjadrení prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane kritizoval európskych spojencov za nízke obranné výdavky a naznačoval možné obmedzenie americkej vojenskej prítomnosti v Európe.

Fínsky prezident zároveň ocenil, že európske štáty zvyšujú výdavky na obranu, no kritizoval „panické verejné posolstvá“, ktoré podľa neho oslabujú odstrašujúci efekt NATO. Odmietol aj predstavu, že Európa by bez USA zostala bezbranná. Poukázal na skúsenosť Fínska, ktoré sa dlhodobo pripravuje na možné hrozby zo strany Ruska.

Stubb naznačil i podporu priamejšiemu dialógu s Moskvou. Vyhlásil, že „je čas začať rokovať s Ruskom“, a potvrdil, že medzi európskymi lídrami prebiehajú diskusie o možnom kontakte s Kremľom.

(max)

Minúta  |  

Iránska vojna mení dovolenky. Nervózni ľudia rušia lety a pôjdu vlakmi

Vojna na Blízkom východe a prudký rast cien ropy začínajú meniť dovolenkové plány turistov po celej Európe. Cestujúci čoraz viac obmedzujú diaľkové lety, preferujú kratšie trasy, vlakovú dopravu a rezervácie na poslednú chvíľu.

Dôvodom sú rastúce ceny leteniek, drahšie palivo aj obavy z narušenia letov. Konflikt v Iráne totiž výrazne zasiahol letecký sektor a zvýšil ceny leteckého paliva. Air France-KLM očakáva tento rok nárast nákladov na palivo o 2,4 miliardy dolárov, Lufthansa a skupina IAG približne o dve miliardy dolárov.

Francúzska cestovná kancelária Voyageurs du Monde zaznamenala v marci pokles objednávok približne o 25 percent, v apríli o desať percent. Podľa jej šéfa sú ľudia viac nervózni.

Rastie aj počet rezervácií na poslednú chvíľu. Francúzska spoločnosť Vacances Bleues hlási približne 15-percentný nárast takýchto rezervácií. Cestujúci podľa firiem čakajú, ako sa vyvinú ceny a bezpečnostná situácia.

Výrazne profituje železničná doprava. Predaj lístkov Eurostar vzrástol o 25 percent a pribúda Britov cestujúcich vlakom po Francúzsku. Ľudia zároveň viac volia destinácie považované za bezpečné, napríklad Španielsko, Portugalsko či Grécko.

(reuters, max)

Minúta  |  

Moskvu čaká ekonomická korekcia, vláda znížila prognózy

Rusko výrazne zhoršilo výhľad svojej ekonomiky na najbližšie roky. Podpredseda vlády Alexander Novak oznámil, že ministerstvo hospodárstva znížilo prognózu rastu HDP na rok 2026 z pôvodných 1,3 percenta na iba 0,4 percenta.

V roku 2027 má ekonomika narásť o 1,4 percenta namiesto pôvodne predpokladaných 2,8 percenta. Do roku 2029 sa počíta s rastom na úrovni 2,4 percenta.

Podľa Novaka vstúpila ekonomika do fázy „korekcie“ po silnom raste v rokoch 2023 a 2024. Rusko zároveň čelí pokračujúcim západným sankciám, vysokým úrokovým sadzbám a tlaku na export ropy.

Dostupné údaje ukazujú, že ruské hospodárstvo sa v prvom štvrťroku 2026 medzikvartálne znížilo o 0,3 percenta, čo predstavuje prvý pokles od začiatku roka 2023. Významnú úlohu zohrali aj vyššie dane a zľavy na ruskú ropu vynútené sankciami.

Naďalej však počítajú s cenou ropy 59 dolárov za barel v roku 2026 a približne 50 dolármi v ďalších rokoch. Analytici pritom upozorňujú, že Rusko by mohlo krátkodobo profitovať z rastu cien po útokoch USA a Izraela na Irán.

Prezident Vladimir Putin už vlani žiadal vládu, aby zabezpečila návrat ekonomiky k stabilnému rastu od roku 2026.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.