Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ombudsman odhalil podozrenia z násilia vo väznici pri Trnave

Monitoring verejného ochrancu práv vo väznici v Hrnčiarovciach nad Parnou odhalil vážne nedostatky pri zaobchádzaní s odsúdenými aj v podmienkach výkonu trestu. Ombudsman Róbert Dobrovodský upozornil najmä na podozrenia z fyzického násilia zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Podľa monitorovacieho tímu približne tretina oslovených väzňov spomenula násilie zo strany dozorcov, pričom viacerí hovorili aj o osobnej skúsenosti. Odsúdení opisovali najmä používanie faciek či fyzických trestov ako formy zastrašovania alebo vynucovania poslušnosti.

Kontrola odhalila problémy aj na oddiele s prísnejším režimom výkonu trestu. Odsúdení tam mali obmedzený prístup k odbornej pomoci, liečbe závislostí či resocializačným aktivitám. Monitoring zároveň poukázal na zlé materiálne podmienky, opotrebované vybavenie ciel a nedôstojné prostredie v časti ústavu.

„Výkon trestu nesmie viesť k pasivite, sociálnej izolácii a rezignácii na pozitívnu zmenu správania,“ zhodnotil, no vyzdvihol aj pozitívne príklady. Dobre hodnotený bol oddiel špecializovaného zaobchádzania a oddiel ochranných liečení, kde personál podľa zistení pristupoval k väzňom individuálne a podporoval ich zapájanie do terapeutických či voľnočasových programov.

Zistenia už dostali vedenie väznice aj Generálna prokuratúra SR. Ústav časť odporúčaní odmietol s odvolaním sa na bezpečnostné, personálne a kapacitné dôvody.

(tasr, max)

Minúta  |  

Taliban navštívi Brusel pre návrat Afgancov do vlasti

Európska únia pripravuje prvé oficiálne rokovania s predstaviteľmi afganského Talibanu v Bruseli. Témou majú byť najmä možnosti návratu časti afganských migrantov z Európy späť do Afganistanu.

Podľa hovorcu EÚ stretnutie pripravujú na žiadosť viacerých členských štátov a koordinovať ho pomáha Švédsko. Presný termín zatiaľ nestanovili. Brusel zároveň zdôrazňuje, že plánované rokovania neznamenajú diplomatické uznanie Talibanu ako legitímnej vlády Afganistanu.

Taliban prevzal moc v Kábule pred piatimi rokmi po odchode amerických a spojeneckých síl NATO. Väčšina západných krajín odvtedy s islamistickým hnutím udržiava len obmedzené technické kontakty a odmieta jeho oficiálne uznanie najmä pre porušovanie ľudských práv a postavenie žien v krajine.

Únia už v januári vyslala svojich predstaviteľov do Kábulu na technické rokovania. Teraz chce v diskusiách pokračovať aj priamo v Bruseli.

Praktickým problémom pre viaceré európske štáty zostáva deportácia migrantov, ktorí spáchali trestné činy alebo ich považujú za bezpečnostné riziko. Bez diplomatických vzťahov s Talibanom je návrat Afgancov do vlasti komplikovaný.

(reuters, max)

Minúta  |  

Lieky by už v Únii nemali byť problém, parlament dosiahol dohodu

Európsky parlament v utorok oznámil, že dosiahol predbežnú dohodu o posilnení dodávok základných liekov v bloku zvýšením produkcie v Európe a znížením závislosti od krajín mimo Únie.

Opatrenia sa podľa dohodnutého textu zameriavajú na kritické lieky, ako sú antibiotiká, inzulín a vakcíny, a ich cieľom je rozšíriť výrobnú kapacitu EÚ. Predbežná dohoda prichádza v kritickom okamihu pre blok, ktorý sa usilovne snaží zabezpečiť budúci prístup k novým liekom, keďže cenová politika USA naďalej otriasa farmaceutickým sektorom.

Predtým ako nové pravidlá nadobudnú účinnosť, ich musia schváliť Európsky parlament aj Európska rada.

Emer Cookeová, šéfka Európskej agentúry pre lieky, minulý mesiac vyzvala regionálne orgány v štátoch Únie, aby užšie spolupracovali s cieľom zabezpečiť prístup k liekom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kollár bude čeliť exekúcii, Čurillovi sa verejne neospravedlnil

Bývalý predseda parlamentu Boris Kollár zatiaľ nesplnil nepeňažnú časť právoplatného rozsudku v spore s policajným vyšetrovateľom Jánom Čurillom. Tvrdí to Čurillov advokát Peter Kubina, podľa ktorého o polnoci uplynula lehota na zverejnenie ospravedlnenia prostredníctvom sociálnych sietí a tlačovej agentúry.

Keďže ospravedlnenie nezverejnili, Kubina oznámil podanie návrhu na exekúciu. Pripomenul pritom, že počas lehoty Kollár na sociálnych sieťach publikoval iné príspevky, napríklad ku Dňu matiek či k rodinným udalostiam.

Kollár však už skôr splnil finančnú časť rozsudku. Začiatkom mája zaplatil Čurillovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50-tisíc eur. Podľa Kubinu tým predišiel ďalším výdavkom vrátane úrokov z omeškania, trov konania či nákladov na exekútora.

Advokát označil tento krok za pragmatický a racionálny, zároveň však zdôraznil, že rešpektovanie právoplatných rozhodnutí súdu by malo byť samozrejmosťou.

Spor sa týka výrokov Kollára o „čurillovskej mafii“.

(max)

Minúta  |  

Ukrajina chce, aby EÚ s Putinom dohodla „prímerie na letiskách“

Ukrajina navrhuje nový čiastkový krok k oživeniu mierových rokovaní s Ruskom – vzájomné zastavenie útokov na letiská. S iniciatívou prišiel ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. „Pravdepodobne potrebujeme novú úlohu Európy v našom mierovom úsilí,“ vyhlásil.

Sybiha v Bruseli podľa Politica zhodnotil, že Európa by mohla vytvoriť špeciálnu platformu alebo ad hoc skupinu. Takýto obmedzený kompromis by mohol byť pre Moskvu prijateľný, keďže veľké ruské letiská sú čoraz zraniteľnejšie voči ukrajinským útokom na veľké vzdialenosti.

Ukrajina zdôrazňuje, že nechce nahradiť americké sprostredkovanie. Sybiha vyhlásil, že Európa by mala hovoriť „jednotným hlasom“ a podporovať existujúcu diplomaciu vedenú Washingtonom. Zároveň trvá na tom, že vstup do EÚ zostáva pre Kyjev základnou bezpečnostnou garanciou pred akoukoľvek budúcou mierovou dohodou.

Debata o väčšom zapojení Európy prichádza v čase, keď viacerí európski lídri hovoria o potrebe priamejšej úlohy EÚ pri rokovaniach s Ruskom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron už pripustil možnosť priameho kontaktu s Vladimirom Putinom a nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul priznal, že Európa by mala byť súčasťou rokovacieho procesu.

Ministri zahraničia Únie v pondelok odmietli návrh Kremľa, aby rokovania sprostredkoval bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorého kritizujú pre väzby na Rusko.

(max)

Minúta  |  

NATO nesmie verejne panikáriť, vraví fínsky prezident

Fínsky prezident Alexander Stubb vyzval Európu, aby nepodliehala panike po oznámení Spojených štátov o stiahnutí približne päťtisíc vojakov z Nemecka. V rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera podľa Politica zdôraznil, že Washington NATO ani Európu neopustí.

Podľa neho USA potrebujú pevné zázemie v Európe, ak chcú presadzovať svoj vplyv v regiónoch ako Blízky východ, Ázia či Afrika.

Reagoval tak na rastúce obavy v Aliancii po sérii vyjadrení prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane kritizoval európskych spojencov za nízke obranné výdavky a naznačoval možné obmedzenie americkej vojenskej prítomnosti v Európe.

Fínsky prezident zároveň ocenil, že európske štáty zvyšujú výdavky na obranu, no kritizoval „panické verejné posolstvá“, ktoré podľa neho oslabujú odstrašujúci efekt NATO. Odmietol aj predstavu, že Európa by bez USA zostala bezbranná. Poukázal na skúsenosť Fínska, ktoré sa dlhodobo pripravuje na možné hrozby zo strany Ruska.

Stubb naznačil i podporu priamejšiemu dialógu s Moskvou. Vyhlásil, že „je čas začať rokovať s Ruskom“, a potvrdil, že medzi európskymi lídrami prebiehajú diskusie o možnom kontakte s Kremľom.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.