Viac ako 80 labouristických poslancov teraz verejne vyzvalo Starmera, aby buď okamžite odstúpil, alebo oznámil jasný harmonogram odchodu. Medzi prominentných kritikov z radov poslancov patrí Jonathan Brash a ďalší, ktorí stratili kreslá alebo utrpeli ťažké porážky v miestnych voľbách.
V súkromí je údajne tlak ešte väčší, pričom vysokopostavení ministri ako David Lammy a Yvette Cooperová naliehajú na Starmera, aby uznal politickú realitu.
Zatiaľ odstúpila len jedna ministerka, Miatta Fahnbullehová, ktorá Starmerovi povedala, že „verejnosť neverí, že túto zmenu dokážete viesť, a ja tiež nie“. Je však funkčne nižšie postavenou ministerkou a známou spojenkyňou Angely Raynerovej, bývalej podpredsedníčky vlády, ktorá je tiež považovaná za jednu z hlavných uchádzačiek o nahradenie Starmera.
Od drvivého víťazstva k politickej kríze
Mimoriadne významne zasiahla ministerka vnútra Shabana Mahmoodová, ktorá podľa všetkého vyzvala Starmera, aby stanovil časový plán svojho odchodu. Postoj Mahmoodovej nie je prekvapujúci vzhľadom na jej úzke väzby na takzvaných modrých labouristov, frakciu zameranú na hodnoty robotníckej triedy a komunitnú politiku. Líder modrých labouristov lord Maurice Glasman predtým vyzval Starmera, aby odišiel.
Vzhľadom na to, že pozícia Mahmoodovej je údajne ohrozená v prípade akejkoľvek povolebnej rekonštrukcie vlády a niektoré osobnosti Labouristickej strany obviňujú jej sprísnenie imigračných pravidiel zo straty voličov z radov etnických menšín, ministerka vnútra tak zrejme využila svoju príležitosť.
Táto kríza je v ostrom kontraste s triumfálnym víťazstvom labouristov v parlamentných voľbách v roku 2024. Starmer si zabezpečil drvivú väčšinu viac ako 170 kresiel proti oslabenej a rozdelenej Konzervatívnej strane. Zdalo sa, že to prináša historický mandát: stabilnú vládu, obnovu Národnej zdravotnej služby (NHS), oživenie ekonomiky a šancu na nový začiatok pre Britániu po rokoch konzervatívneho chaosu. Po 14 rokoch v opozícii mala Labouristická strana príležitosť pretvoriť krajinu.
Niekoľko prvých kontroverzných rozhodnutí podnietilo odpor. Zmeny v oblasti dedičskej dane z poľnohospodárskeho majetku, ktoré sa všeobecne označovali ako „poľnohospodárska daň“, vyvolali pobúrenie vo vidieckych komunitách a vzbudili obavy o prežitie malých a stredných rodinných fariem. Zrušenie príspevkov na zimné vykurovanie pre mnohých dôchodcov bolo takisto odsúdené ako represívne opatrenie voči zraniteľným starším voličom, pričom prinieslo len relatívne nízke príjmy.
Medzitým dohoda o Čagoských ostrovoch, v ktorej sa navrhoval prevod suverenity ostrovov na Maurícius a následný spätný prenájom základne na ostrove Diego Garcia za vysokú cenu, si vyslúžila kritiku zo všetkých strán politického spektra. Kritici tvrdili, že Británia by v podstate zaplatila miliardy za to, aby sa vzdala svojho územia.
Úpadok autority v Labouristickej strane
Starmerova popularita sa po udalostiach v Southporte v roku 2024 nikdy úplne nezotavila. Útok nožom na malé deti počas tanečnej hodiny s tematikou Taylor Swift, ktorý spáchalo dieťa rwandských utečencov, vyvolal nepokoje v niekoľkých mestách. Reakcia vlády, ktorá zahŕňala udeľovanie trestov odňatia slobody za príspevky na sociálnych sieťach zverejnené po týchto udalostiach, bola všeobecne vnímaná ako príliš tvrdá a nevhodná.
Ďalším zlomovým bodom sa stal návrh zákona o reforme sociálneho zabezpečenia. Tento právny predpis, ktorého cieľom bolo kontrolovať špirálovito rastúce náklady na sociálne zabezpečenie, vyvolal veľkú vzburu v poslaneckých laviciach. Vláda reagovala výraznými ústupkami a zmiernila kľúčové opatrenia, hoci cieľom návrhu zákona bolo len spomaliť rast výdavkov na sociálne zabezpečenie, a nie znížiť rozsah samotného sociálneho štátu.
Správy o tom, že kabinet sa začiatkom tohto roka stretol bez Starmera, ešte viac zdôraznili jeho slabnúcu moc. V kombinácii s odchodom šéfa jeho štábu Morgana McSweeneyho sa Starmer zdal byť vo vlastnej vláde čoraz izolovanejší.
Jeho odchod sa teraz zdá byť čoraz nevyhnutnejší. Jedinou neistotou zostáva načasovanie. Starmer prisľúbil, že bude bojovať ďalej, a predniesol vzdorovitý prejav o „resete“, v ktorom prijal zodpovednosť za straty labouristov a zároveň odmietol výzvy na okamžitú rezignáciu.
Načrtol obnovené plány zamerané na hospodársky rast, NHS a imigráciu. Napriek tomu sa jeho pozícia zdá byť každým dňom neistejšia, keďže desiatky poslancov sa otvorene búria a dokonca aj ministri vlády signalizujú, že jeho koniec sa môže blížiť.
Rozhodujúci krok však zatiaľ stále závisí od toho, či viacerí vysokopostavení labouristi, najmä tí s reálnymi ambíciami na post lídra, budú ochotní verejne požadovať jeho odchod. Dovtedy zostáva konečné rozhodnutie na samotnom Starmerovi.
Zdá sa, že je odhodlaný zotrvať a možno dúfa v zlepšenie ekonomickej situácie alebo v úľavu prostredníctvom budúcich doplňujúcich volieb. Politická dynamika sa však zjavne zmenila.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
