Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izraelčania pochodovali v Jeruzaleme, kričali „smrť Arabom“

Tisíce izraelských nacionalistov vo štvrtok pochodovali moslimskou štvrťou jeruzalemského Starého mesta počas každoročného podujatia pripomínajúceho obsadenie východného Jeruzalema vo vojne v roku 1967. Podujatie sprevádzali rozsiahle bezpečnostné opatrenia aj protiarabské pokriky.

Mnohí palestínski obyvatelia sa počas pochodu zabarikádovali vo svojich domoch. Časť demonštrantov, prevažne mladí muži, skandovala heslá ako „Smrť Arabom“ či „Nech vaše dediny zhoria“ a niesla izraelské vlajky.

Izrael obsadil východný Jeruzalem počas šesťdňovej vojny a neskôr ho anektoval, čo väčšina štátov ani OSN neuznávajú. Palestínčania považujú pochod za provokáciu a súčasť úsilia o posilnenie židovskej prítomnosti v meste.

Polícia nasadila tisíce príslušníkov a obmedzila vstup Palestínčanov do Starého mesta. Obchodníci uviedli, že svoje prevádzky museli zatvoriť.

Napätie zvýšila aj návšteva krajne pravicového ministra Itamara Ben-Gvira na Chrámovej hore, kde zdvihol izraelskú vlajku.

(reuters, bak)

Minúta  |  

S Iránom mi už dochádza trpezlivosť, vyhlásil Trump

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že s Iránom už „nebude mať veľa trpezlivosti“ a vyzval tamojší režim, aby pristúpil na dohodu so Spojenými štátmi.

V rozhovore pre Fox News zároveň naznačil, že získanie iránskeho obohateného uránu má skôr politický než bezpečnostný význam. Dodal však, že by sa cítil lepšie, keby ho mali USA pod kontrolou.

Washington dlhodobo požaduje, aby Irán presunul zásoby vysoko obohateného uránu do zahraničia a zastavil domáce obohacovanie. Teherán odmieta, že by vyvíjal jadrové zbrane, a tvrdí, že jeho program slúži na mierové účely.

Hovorca iránskeho parlamentu Ebrahim Rezáí tento týždeň vyhlásil, že krajina môže v prípade ďalšieho útoku obohacovať urán až na 90 percent, teda na úroveň využiteľnú na výrobu jadrových zbraní.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Rezignoval šéf pohraničnej stráže USA, dôvod neuviedol

Americký Úrad pohraničnej stráže prišiel o svojho šéfa. Michael Banks vo štvrtok nečakane odstúpil z funkcie, pričom dôvod jeho odchodu úrady neuviedli. Ide o ďalšiu personálnu zmenu v imigračnom aparáte administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Banks stál na čele pohraničnej stráže od januára 2025. Predtým v agentúre pôsobil dve desaťročia, neskôr sa stal „hraničným cárom“ v Texase. Podľa bývalých predstaviteľov úradu bol spojencom exministerky vnútornej bezpečnosti Kristi Noemovej, ktorú Trump odvolal v marci.

Zmeny prichádzajú v čase poklesu verejnej podpory prezidentovej migračnej politiky. Koncom mesiaca odchádza aj dočasný šéf Imigračného a colného úradu Todd Lyons a kontroverzný predstaviteľ pohraničnej stráže Gregory Bovino odišiel do dôchodku už v marci. Väčšie právomoci zároveň získal Trumpov poradca pre hranice Tom Homan.

Administratíva tento týždeň oznámila, že Lyonsa nahradí bývalý imigračný úradník David Venturella. Počas Banksovho pôsobenia nasadila vláda agentov aj do veľkých amerických miest, kde vykonávali rozsiahle zásahy proti nelegálnej migrácii.

(reuters, bak)

Minúta  |  

USA prisľúbili OSN ďalších 1,8 miliardy dolárov na humanitárnu pomoc

Spojené štáty prisľúbili OSN ďalších 1,8 miliardy dolárov na humanitárnu pomoc, čím celková americká podpora v roku 2026 dosiahne 3,8 miliardy dolárov. Oznámenie prichádza po období výrazných škrtov zahraničnej pomoci zo strany administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Americký veľvyslanec pri OSN Mike Waltz tvrdí, že nové financie majú zachraňovať životy a zároveň podporiť reformy zamerané na efektívnejšie fungovanie organizácie. Washington pritom dlhodobo kritizuje časť humanitárnych programov OSN ako neefektívne a ideologicky motivované.

Generálny tajomník OSN António Guterres označil americký príspevok za kľúčový pre pomoc miliónom ľudí postihnutých vojnami, hladom či prírodnými katastrofami.

Organizácia upozorňuje, že humanitárne potreby vo svete rastú rýchlejšie než dostupné financovanie. OSN tento rok žiada 33 miliárd dolárov na pomoc viac než 130 miliónom ľudí, no zatiaľ má k dispozícii len časť potrebných zdrojov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Brazília predĺžila zmluvu s trénerom Ancelottim do roku 2030

Brazílska futbalová federácia oznámila, že tréner Carlo Ancelotti súhlasil s predĺžením zmluvy o štyri roky, ktorá platí do majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2030.

Šesťdesiatšesťročný Talian prevzal brazílsky národný tím v máji 2025 po odchode z Realu Madrid a v prvých desiatich zápasoch doviedol mužstvo k piatim víťazstvám, dvom remízam a trom prehrám.

„Do Brazílie som prišiel pred rokom. Od prvej minúty som pochopil, čo pre túto krajinu znamená futbal,“ povedal Ancelotti. „Už rok pracujeme na tom, aby sme brazílsky národný tím dostali späť na svetový vrchol. Ale brazílska federácia a ja chceme viac. Viac víťazstiev, viac času, viac práce.“

Brazília je momentálne na šiestom mieste v rebríčku FIFA pre mužov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Prorastové opatrenia sme rozdelili do troch balíkov, tvrdí Saková

Ministerstvo hospodárstva SR rozdelilo navrhované prorastové opatrenia do troch balíkov. Prvá kategória opatrení nemá dosah na štátny rozpočet, druhá má čiastočný alebo veľmi malý dosah na štátny rozpočet, ktorý je znesiteľný, a tretia kategória by ho veľmi zaťažila. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) o tom informovala vo štvrtok v diskusnej relácii TA3 Král na ťahu.

„Do vlády budúci týždeň chceme predložiť súbor opatrení, ktoré vieme implementovať do praxe veľmi rýchlo, aj po legislatívnych zmenách v parlamente, ale nebudú mať vplyv na štátny rozpočet. Sú to opatrenia, ktoré znižujú byrokraciu, niektoré opatrenia zjednodušujú život podnikateľom,“ uviedla ministerka. Často diskutované zrušenie transakčnej dane ale podľa nej v tomto balíku určite nebude.

Prvý balík opatrení, ktorý pôjde na vládu v stredu 20. mája, budú ešte posudzovať s ministerstvom financií na ďalších stretnutiach v piatok (15. 5.) a na budúci týždeň. „Opatrenia, keď budú schválené a prejdú konsenzom medzi jednotlivými ministerstvami a koaličnými stranami, postupne predstavíme. Potrebujeme to zladiť hlavne s gestormi konkrétnych opatrení,“ poznamenala Saková.

Usilujú sa podľa nej hľadať konsenzus, ktorý vyváži podnikateľskú časť aj život ľudí, pretože opatreniami, ktoré chcú predložiť, nechcú siahať na životnú úroveň občanov. Saková potvrdila, že na 13. dôchodky určite nebudú siahať a v prípade návrhu na zrušenie rekreačných poukazov, proti čomu je koaličná strana SNS, si nemyslí, že bude zhoda na ich zrušení.

Na prvom balíku prorastových opatrení bez vplyvu na štátny rozpočet sa podľa informácií Úradu vlády (ÚV) SR zhodla vo štvrtok koaličná rada.

(tasr, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.