Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Leyenová pod tlakom, členským štátom prekáža riadenie Bruselu

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová čelí rastúcej kritike za svoj centralizovaný štýl riadenia, píše agentúra Bloomberg. Podľa diplomatov, úradníkov aj ľudí oboznámených s fungovaním Komisie sa rozhodovanie čoraz viac sústreďuje do rúk úzkeho okruhu jej poradcov, čo spôsobuje napätie vnútri Bruselu aj medzi členskými štátmi.

Von der Leyenová počas siedmich rokov vo funkcii viedla Európsku úniu cez pandémiu covidu-19, vojnu na Ukrajine či nové obchodné konflikty po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu.

Kritici jej vyčítajú najmä mikromanažment a neochotu delegovať právomoci. Výsledkom majú byť zdržania pri dôležitých reformách, napríklad pri pláne na posilnenie jednotného trhu či konkurencieschopnosti EÚ. Dokument, ktorý mal byť pripravený už vlani na jeseň, sa podľa zdrojov mesiace nepohol z miesta a členské štáty ho dostali len krátko pred zverejnením.

Nespokojnosť rastie aj medzi veľkými európskymi firmami. Tie upozorňujú, že Európa zaostáva za Spojenými štátmi a Čínou v oblastiach umelej inteligencie, čipov či technologických investícií.

Kritiku vyvolal aj návrh sedemročného rozpočtu EÚ v hodnote takmer dvoch biliónov eur. Viaceré krajiny vrátane Nemecka namietali proti spôsobu prípravy dokumentu aj návrh nových daní pre firmy. Nespokojnosť rastie aj medzi samotnými eurokomisármi, ktorí sa podľa informácií cítia odstrčení od rozhodovania.

(bloomberg, bak)

Minúta  |  

Samit USA – Čína sa blíži ku koncu, Trump hovorí o biznise

Americký prezident Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching sa majú v piatok stretnúť, aby uzavreli dvojdňovú štátnu návštevu, ktorá bola plná obchodných dohôd aj diplomatických varovaní.

Čínsky líder upozornil, že nesprávny prístup k Taiwanu môže vážne narušiť vzťahy medzi oboma krajinami.

Americký prezident označil Si Ťin-pchinga za „srdečného človeka“, ktorý je však zameraný „čisto na biznis“. Obaja lídri sa majú stretnúť ešte pri čaji a obede v Pekingu.

Cieľom samitu je udržať krehké obchodné prímerie z októbra minulého roka, keď Washington pozastavil vysoké clá na čínsky dovoz a Peking ustúpil od obmedzovania vývozu vzácnych zemín. Podľa amerických predstaviteľov sa podarilo potvrdiť dohody o nákupe poľnohospodárskych produktov, hovädzieho mäsa či lietadiel Boeing.

Napätie však pretrváva okolo Taiwanu. Si Ťin-pching vyhlásil, že otázka ostrova nesmie vychýliť vzťahy z rovnováhy. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio zdôraznil, že postoj Washingtonu k Taiwanu zostáva nezmenený.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Izraelčania pochodovali v Jeruzaleme, kričali „smrť Arabom“

Tisíce izraelských nacionalistov vo štvrtok pochodovali moslimskou štvrťou jeruzalemského Starého mesta počas každoročného podujatia pripomínajúceho obsadenie východného Jeruzalema vo vojne v roku 1967. Podujatie sprevádzali rozsiahle bezpečnostné opatrenia aj protiarabské pokriky.

Mnohí palestínski obyvatelia sa počas pochodu zabarikádovali vo svojich domoch. Časť demonštrantov, prevažne mladí muži, skandovala heslá ako „Smrť Arabom“ či „Nech vaše dediny zhoria“ a niesla izraelské vlajky.

Izrael obsadil východný Jeruzalem počas šesťdňovej vojny a neskôr ho anektoval, čo väčšina štátov ani OSN neuznávajú. Palestínčania považujú pochod za provokáciu a súčasť úsilia o posilnenie židovskej prítomnosti v meste.

Polícia nasadila tisíce príslušníkov a obmedzila vstup Palestínčanov do Starého mesta. Obchodníci uviedli, že svoje prevádzky museli zatvoriť.

Napätie zvýšila aj návšteva krajne pravicového ministra Itamara Ben-Gvira na Chrámovej hore, kde zdvihol izraelskú vlajku.

(reuters, bak)

Minúta  |  

S Iránom mi už dochádza trpezlivosť, vyhlásil Trump

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že s Iránom už „nebude mať veľa trpezlivosti“ a vyzval tamojší režim, aby pristúpil na dohodu so Spojenými štátmi.

V rozhovore pre Fox News zároveň naznačil, že získanie iránskeho obohateného uránu má skôr politický než bezpečnostný význam. Dodal však, že by sa cítil lepšie, keby ho mali USA pod kontrolou.

Washington dlhodobo požaduje, aby Irán presunul zásoby vysoko obohateného uránu do zahraničia a zastavil domáce obohacovanie. Teherán odmieta, že by vyvíjal jadrové zbrane, a tvrdí, že jeho program slúži na mierové účely.

Hovorca iránskeho parlamentu Ebrahim Rezáí tento týždeň vyhlásil, že krajina môže v prípade ďalšieho útoku obohacovať urán až na 90 percent, teda na úroveň využiteľnú na výrobu jadrových zbraní.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Rezignoval šéf pohraničnej stráže USA, dôvod neuviedol

Americký Úrad pohraničnej stráže prišiel o svojho šéfa. Michael Banks vo štvrtok nečakane odstúpil z funkcie, pričom dôvod jeho odchodu úrady neuviedli. Ide o ďalšiu personálnu zmenu v imigračnom aparáte administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Banks stál na čele pohraničnej stráže od januára 2025. Predtým v agentúre pôsobil dve desaťročia, neskôr sa stal „hraničným cárom“ v Texase. Podľa bývalých predstaviteľov úradu bol spojencom exministerky vnútornej bezpečnosti Kristi Noemovej, ktorú Trump odvolal v marci.

Zmeny prichádzajú v čase poklesu verejnej podpory prezidentovej migračnej politiky. Koncom mesiaca odchádza aj dočasný šéf Imigračného a colného úradu Todd Lyons a kontroverzný predstaviteľ pohraničnej stráže Gregory Bovino odišiel do dôchodku už v marci. Väčšie právomoci zároveň získal Trumpov poradca pre hranice Tom Homan.

Administratíva tento týždeň oznámila, že Lyonsa nahradí bývalý imigračný úradník David Venturella. Počas Banksovho pôsobenia nasadila vláda agentov aj do veľkých amerických miest, kde vykonávali rozsiahle zásahy proti nelegálnej migrácii.

(reuters, bak)

Minúta  |  

USA prisľúbili OSN ďalších 1,8 miliardy dolárov na humanitárnu pomoc

Spojené štáty prisľúbili OSN ďalších 1,8 miliardy dolárov na humanitárnu pomoc, čím celková americká podpora v roku 2026 dosiahne 3,8 miliardy dolárov. Oznámenie prichádza po období výrazných škrtov zahraničnej pomoci zo strany administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Americký veľvyslanec pri OSN Mike Waltz tvrdí, že nové financie majú zachraňovať životy a zároveň podporiť reformy zamerané na efektívnejšie fungovanie organizácie. Washington pritom dlhodobo kritizuje časť humanitárnych programov OSN ako neefektívne a ideologicky motivované.

Generálny tajomník OSN António Guterres označil americký príspevok za kľúčový pre pomoc miliónom ľudí postihnutých vojnami, hladom či prírodnými katastrofami.

Organizácia upozorňuje, že humanitárne potreby vo svete rastú rýchlejšie než dostupné financovanie. OSN tento rok žiada 33 miliárd dolárov na pomoc viac než 130 miliónom ľudí, no zatiaľ má k dispozícii len časť potrebných zdrojov.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.