Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA potichu rokujú o rozšírení vojenských základní v Grónsku

Spojené štáty vedú s Dánskom pravidelné rokovania o rozšírení svojej vojenskej prítomnosti v Grónsku, tvrdí BBC. Podľa viacerých zdrojov chcú Američania otvoriť tri nové základne na juhu ostrova, ktorý je autonómnou súčasťou Dánska.

Diskusie prichádzajú po diplomatickom napätí, ktoré vyvolal prezident Donald Trump, keď začiatkom roka vyhlásil, že USA by mali Grónsko „vlastniť“, aby zabránili rastúcemu vplyvu Ruska a Číny.

Biely dom potvrdil pokračujúce rozhovory s Kodaňou aj grónskou vládou, podrobnosti však nezverejnil.

Nové zariadenia by sa mali zamerať najmä na sledovanie ruskej a čínskej námornej aktivity v severnom Atlantiku, v oblasti medzi Grónskom, Islandom a Britániou známej ako GIUK Gap. Jedna zo základní by mohla vzniknúť v meste Narsarsuaq na mieste bývalého amerického vojenského objektu.

Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen uviedol, že rozhovory sa posunuli „správnym smerom“, zároveň však zdôraznil, že Grónsko „nie je na predaj“ a nebude predmetom prevzatia.

(bbc, bak)

Minúta  |  

Izrael žaluje NYT pre článok o zneužívaní palestínskych väzňov

Izrael plánuje podať žalobu na denník The New York Times po zverejnení komentára o údajnom sexuálnom násilí páchanom na palestínskych väzňoch. Premiér Benjamin Netanjahu a minister zahraničných vecí Gideon Sa’ar označili text za „jednu z najodpornejších a najprekrútenejších lží“, aké boli podľa nich o Izraeli publikované.

Autor komentára Nicholas Kristof tvrdil, že palestínski väzni čelili ponižovaniu, sexuálnemu násiliu či znásilneniam zo strany vojakov, osadníkov, príslušníkov tajnej služby Šin Bet aj väzenských dozorcov. Text sa opieral o výpovede Palestínčanov a správy organizácií monitorujúcich ľudské práva.

Netanjahu vyhlásil, že poveril svojich právnikov prípravou „najtvrdších právnych krokov“ proti denníku aj autorovi. Podľa neho komentár poškodil povesť izraelských vojakov a vytvára „falošnú symetriu“ medzi Hamasom a izraelskou armádou.

Izraelské väzenské úrady obvinenia odmietli ako nepravdivé a nepodložené. Ministerstvo zahraničných vecí zároveň kritizovalo použitie zdrojov z organizácie Euro-Mediterranean Human Rights Monitor.

The New York Times reagoval, že prípadná žaloba nemá právny základ a ide o pokus podkopať nezávislé spravodajstvo. Denník zároveň zopakoval, že si za publikovaným komentárom stojí.

(times of israel, bak)

Minúta  |  

USA preverujú sieť biolaboratórií v zahraničí

Riaditeľka amerických tajných služieb Tulsi Gabbardová preveruje viac ako 120 biologických laboratórií v zahraničí, ktoré boli dlhé roky financované z peňazí amerických daňových poplatníkov. Vyšetrovanie súvisí s výskumom takzvaného experimentu „gain-of-function“, pri ktorom sa zvyšuje prenosnosť vírusov.

Gabbardová uviedla, že jej tím zisťuje, kde sa laboratóriá nachádzajú, aké patogény obsahujú a aký výskum v nich prebieha. Podľa nej pandémia covidu-19 ukázala „katastrofálne globálne dôsledky“ podobných experimentov.

Previerka sa týka viac ako 30 krajín vrátane Ukrajiny, kde sa nachádza vyše 40 laboratórií. Americkí predstavitelia upozorňujú, že vojna s Ruskom môže predstavovať bezpečnostné riziko.

Časť projektov bola financovaná cez program Pentagónu určený na likvidáciu zbraní hromadného ničenia po skončení studenej vojny.

Administratíva Donalda Trumpa zároveň tvrdí, že predchádzajúca vláda zatajovala rozsah americkej podpory podobných zariadení. Kritici dlhodobo upozorňujú na nedostatočný dohľad nad výskumom aj na riziká spojené s manipuláciou nebezpečných patogénov.

(nypost, bak)

Minúta  |  

Leyenová pod tlakom, členským štátom prekáža riadenie Bruselu

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová čelí rastúcej kritike za svoj centralizovaný štýl riadenia, píše agentúra Bloomberg. Podľa diplomatov, úradníkov aj ľudí oboznámených s fungovaním Komisie sa rozhodovanie čoraz viac sústreďuje do rúk úzkeho okruhu jej poradcov, čo spôsobuje napätie vnútri Bruselu aj medzi členskými štátmi.

Von der Leyenová počas siedmich rokov vo funkcii viedla Európsku úniu cez pandémiu covidu-19, vojnu na Ukrajine či nové obchodné konflikty po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu.

Kritici jej vyčítajú najmä mikromanažment a neochotu delegovať právomoci. Výsledkom majú byť zdržania pri dôležitých reformách, napríklad pri pláne na posilnenie jednotného trhu či konkurencieschopnosti EÚ. Dokument, ktorý mal byť pripravený už vlani na jeseň, sa podľa zdrojov mesiace nepohol z miesta a členské štáty ho dostali len krátko pred zverejnením.

Nespokojnosť rastie aj medzi veľkými európskymi firmami. Tie upozorňujú, že Európa zaostáva za Spojenými štátmi a Čínou v oblastiach umelej inteligencie, čipov či technologických investícií.

Kritiku vyvolal aj návrh sedemročného rozpočtu EÚ v hodnote takmer dvoch biliónov eur. Viaceré krajiny vrátane Nemecka namietali proti spôsobu prípravy dokumentu aj návrh nových daní pre firmy. Nespokojnosť rastie aj medzi samotnými eurokomisármi, ktorí sa podľa informácií cítia odstrčení od rozhodovania.

(bloomberg, bak)

Minúta  |  

Samit USA – Čína sa blíži ku koncu, Trump hovorí o biznise

Americký prezident Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching sa majú v piatok stretnúť, aby uzavreli dvojdňovú štátnu návštevu, ktorá bola plná obchodných dohôd aj diplomatických varovaní.

Čínsky líder upozornil, že nesprávny prístup k Taiwanu môže vážne narušiť vzťahy medzi oboma krajinami.

Americký prezident označil Si Ťin-pchinga za „srdečného človeka“, ktorý je však zameraný „čisto na biznis“. Obaja lídri sa majú stretnúť ešte pri čaji a obede v Pekingu.

Cieľom samitu je udržať krehké obchodné prímerie z októbra minulého roka, keď Washington pozastavil vysoké clá na čínsky dovoz a Peking ustúpil od obmedzovania vývozu vzácnych zemín. Podľa amerických predstaviteľov sa podarilo potvrdiť dohody o nákupe poľnohospodárskych produktov, hovädzieho mäsa či lietadiel Boeing.

Napätie však pretrváva okolo Taiwanu. Si Ťin-pching vyhlásil, že otázka ostrova nesmie vychýliť vzťahy z rovnováhy. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio zdôraznil, že postoj Washingtonu k Taiwanu zostáva nezmenený.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Izraelčania pochodovali v Jeruzaleme, kričali „smrť Arabom“

Tisíce izraelských nacionalistov vo štvrtok pochodovali moslimskou štvrťou jeruzalemského Starého mesta počas každoročného podujatia pripomínajúceho obsadenie východného Jeruzalema vo vojne v roku 1967. Podujatie sprevádzali rozsiahle bezpečnostné opatrenia aj protiarabské pokriky.

Mnohí palestínski obyvatelia sa počas pochodu zabarikádovali vo svojich domoch. Časť demonštrantov, prevažne mladí muži, skandovala heslá ako „Smrť Arabom“ či „Nech vaše dediny zhoria“ a niesla izraelské vlajky.

Izrael obsadil východný Jeruzalem počas šesťdňovej vojny a neskôr ho anektoval, čo väčšina štátov ani OSN neuznávajú. Palestínčania považujú pochod za provokáciu a súčasť úsilia o posilnenie židovskej prítomnosti v meste.

Polícia nasadila tisíce príslušníkov a obmedzila vstup Palestínčanov do Starého mesta. Obchodníci uviedli, že svoje prevádzky museli zatvoriť.

Napätie zvýšila aj návšteva krajne pravicového ministra Itamara Ben-Gvira na Chrámovej hore, kde zdvihol izraelskú vlajku.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.