Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezident podpísal novelu zákona o obecnej polícii

Prezident SR Peter Pellegrini v piatok podpísal novelu zákona o obecnej polícii. Tá prináša zmenu, podľa ktorej sa príslušníkom obecnej polície bude môcť stať výlučne štátny občan Slovenskej republiky. Pri príslušníkoch obecnej polície, ktorí nie sú občania Slovenska a budú k 31. decembru 2026 v pracovnom pomere k obci, budú podmienku štátneho občianstva považovať za splnenú.

„Nová podmienka štátneho občianstva sa tak plne uplatní pri budúcich prijímaniach do obecnej polície bez spätného zásahu do právnych vzťahov vzniknutých v súlade s doterajším právnym stavom,“ uviedli v správe.

Okrem podmienky štátneho občianstva bude musieť príslušník obecnej polície naďalej spĺňať existujúce podmienky bezúhonnosti, veku nad 21 rokov aj telesnej, duševnej a odbornej spôsobilosti. Za novelou stojí skupina poslancov Národnej rady SR za koaličnú SNS. Zmenu odôvodňovali posilnením bezpečnosti obyvateľov a upevnením dôvery v obecné polície.

„Zákonné zakotvenie tejto podmienky reaguje na potrebu posilniť personálnu integritu a hodnotové väzby príslušníkov obecnej polície voči SR,“ priblížili národniari. Novela má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajinské drony zasiahli veľkú ruskú rafinériu

Ukrajinské drony podnikli ďalší rozsiahly útok na ciele v Rusku. Podľa veliteľa dronových síl Roberta Brovdiho zasiahli počas noci 23 vojenských objektov vrátane veľkej ropnej rafinérie v ruskej Riazani, približne 200 kilometrov od Moskvy. Ukrajinský generálny štáb uviedol, že po zásahu vypukol v rafinérii rozsiahly požiar.

Kyjev označil zariadenie za jednu z najväčších rafinérií v Rusku s kapacitou spracovania približne 17 miliónov ton ropy ročne.

Ukrajinská armáda zároveň tvrdí, že zasiahla aj vojenské ciele pri Kaspickom mori vrátane raketového plavidla a mínolovky na základni v Kaspijsku.

Moskva sa k rozsahu škôd bezprostredne nevyjadrila. Útoky dronmi na ruské územie sa v uplynulých mesiacoch výrazne zintenzívnili.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Košičania môžu o mestských častiach rozhodnúť v referende

O budúcej podobe mestských častí v Košiciach by mohli rozhodnúť samotní obyvatelia v referende. Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu zákona o meste Košice, ktorá smeruje k výraznej redukcii dnešných 22 mestských častí. Referendum by sa mohlo uskutočniť spolu s parlamentnými voľbami v roku 2027.

Mesto má spolu s poslancami a starostami pripraviť vlastný návrh nového územného členenia. Ten môže počítať maximálne s desiatimi mestskými časťami. Ak by však referendum neuspelo alebo obyvatelia návrh odmietli, počet mestských častí sa od roku 2030 automaticky zníži na štyri podľa súčasného okresného členenia.

Novela zároveň prináša ďalšie zmeny vo fungovaní samosprávy. Zvýši sa počet mestských poslancov, vznikne pozícia tretieho viceprimátora a znížia sa odmeny aj počet miestnych poslancov.

Zachované majú zostať historické názvy, symboly a identita jednotlivých častí Košíc. Cieľom zmien je podľa predkladateľov zefektívniť fungovanie mesta a ukončiť dlhoročné spory o reforme samosprávy.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Zomrela priekopníčka cievnej chirurgie Mária Frankovičová

Slovenská medicína prišla o jednu zo svojich najvýraznejších osobností. Zomrela Mária Frankovičová, uznávaná cievna chirurgička, pedagogička a dlhoročná odborná autorita, ktorá výrazne ovplyvnila rozvoj cievnej chirurgie na Slovensku.

Počas svojej kariéry zavádzala moderné operačné postupy a spolu s kolegami vybudovala v Košiciach špičkové pracovisko cievnej chirurgie. Klinika cievnej chirurgie v Košiciach sa aj vďaka jej práci stala prvým špecializovaným pracoviskom svojho druhu pri lekárskej fakulte na Slovensku.

Frankovičová pôsobila aj ako hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre cievnu chirurgiu a reprezentovala slovenskú chirurgickú školu na viacerých európskych i svetových kongresoch. Za svoju prácu získala viacero významných ocenení vrátane Krištáľového krídla či Ceny mesta Košice.

Jej kolegovia a žiaci na ňu spomínajú ako na rešpektovanú odborníčku, výnimočnú mentorku a človeka s veľkou profesionálnou autoritou.

(mja)

Minúta  |  

Trump a Merz sa zhodli: Irán nesmie získať jadrové zbrane

Nemecký kancelár Friedrich Merz absolvoval telefonát s americkým prezidentom Donaldom Trumpom po jeho návrate z návštevy Číny. Podľa Merza sa obaja lídri zhodli, že Irán musí bezodkladne obnoviť rokovania so Západom, znovu otvoriť Hormuzský prieliv a nesmie získať jadrové zbrane.

Kancelár o rozhovore informoval na sociálnej sieti X, kde zdôraznil aj spoločný postoj Berlína a Washingtonu k vojne na Ukrajine.

Merz informoval, že s Trumpom diskutovali o možnostiach mierového riešenia konfliktu a koordinovali svoje pozície pred nadchádzajúcim samitom NATO v Ankare.

Šéf nemeckej vlády zároveň zdôraznil význam transatlantického partnerstva. Podľa jeho slov ostávajú Spojené štáty a Nemecko silnými spojencami v rámci NATO aj napriek rozdielnym pohľadom na niektoré medzinárodné otázky.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Stavba martinskej nemocnice napreduje, Šaško hovorí o zázraku

Hrubú stavbu novej Univerzitnej nemocnice sv. Martina dokončia do 30. júna 2026, čím Slovensko splní rozhodujúci míľnik pre financovanie projektu z plánu obnovy.

Po kontrolnom dni to vyhlásil minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas), podľa ktorého projekt napreduje rýchlejšie, než pôvodne očakávali. Ešte pred necelými dvomi rokmi pritom výstavbu označovali za prakticky nerealizovateľnú.

„Všetky míľniky a všetky termíny, tak ako sme ich nastavili, stíhame, čo považujeme za malý zázrak,“ zdôraznil Šaško.

Šaško spolu s ministrom školstva Tomášom Druckerom (Hlas) kontrolovali kvalitu stavebných prác aj použitých materiálov. Minister zdravotníctva zdôraznil, že testy pevnosti betónu dokonca prekročili projektované parametre.

Drucker zároveň vyzdvihol význam eurofondov a plánu obnovy, vďaka ktorým podľa neho Slovensko po desaťročiach buduje nové nemocnice.

Nová martinská nemocnica prinesie 660 lôžok a patrí medzi najväčšie investície do zdravotníctva v histórii krajiny. Podľa vlády pokračuje bez výrazných problémov aj výstavba Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.