Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina ruší zákaz vycestovania pre ženy vo verejných funkciách

Ukrajinská vláda ruší všetky obmedzenia na vycestovanie do zahraničia pre ženy. Premiérka Julija Svyrydenková oznámila, že nové pravidlá sa budú vzťahovať aj na ženy zastávajúce vysoké štátne funkcie, pôsobiace v samospráve, štátnych podnikoch či v súdnictve, informuje agentúra Unian.

Doterajšie opatrenia obmedzovali vycestovanie viacerých skupín žien vo verejných funkciách vrátane členiek vlády, poslankýň, sudkýň alebo predstaviteliek bezpečnostných zložiek. Vycestovať mohli len za presne stanovených podmienok, napríklad počas služobných ciest alebo pri sprevádzaní osôb odkázaných na pomoc.

Ukrajinské úrady zároveň pripomenuli, že ženy pracujúce v zdravotníctve nepodliehali žiadnym špeciálnym zákazom.

Vláda zároveň zdôraznila, že vyžadovanie vojenských dokumentov od žien na hraniciach bolo nezákonné. Rozhodnutie prichádza v čase pokračujúcej vojny a diskusií o pravidlách mobilizácie na Ukrajine.

(mja)

Minúta  |  

Zelenskyj tvrdí, že Putin tlačí Lukašenka do ďalšej vojny proti Kyjevu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že Rusko sa snaží vtiahnuť Bielorusko hlbšie do vojny proti Ukrajine. Po rokovaní s armádnymi a spravodajskými predstaviteľmi uviedol, že Moskva údajne pripravuje nové agresívne operácie z bieloruského územia.

Podľa Kyjeva by mohli smerovať buď na sever Ukrajiny, konkrétne na oblasti Černihiv a Kyjev, alebo dokonca proti niektorej členskej krajine NATO.

Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina zachytila ďalšie kontakty medzi Vladimirom Putinom a bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

Bielorusko pritom už počas invázie v roku 2022 poskytlo Rusku svoje územie na útok proti Ukrajine, hoci vlastné jednotky do bojov oficiálne nevyslalo. Moskva zároveň v krajine rozmiestnila taktické jadrové zbrane a rakety Orešnik.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že Kyjev pripravuje obranné opatrenia a posilňuje severné regióny. Zároveň odkázal, že Ukrajina sa bude brániť proti akejkoľvek ďalšej agresii zo severu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Moskovský súd priznal Rusku miliardový nárok voči Euroclearu

Moskovský súd potvrdil nárok ruskej centrálnej banky na vymáhanie škody od spoločnosti Euroclear v hodnote viac ako 212,4 miliárd eur.

Spor súvisí so zmrazením ruských štátnych aktív v Európe po začiatku vojny na Ukrajine. Väčšina týchto prostriedkov sa nachádza práve v belgickom finančnom centre Euroclear.

Ruská centrálna banka podala žalobu koncom roka 2025 po tom, ako Európska únia schválila plán využiť zmrazené ruské aktíva na podporu pôžičiek a pomoci pre Ukrajinu. Moskva rozhodnutie súdu privítala a označila kroky Euroclearu aj EÚ za nezákonné.

Euroclear, naopak, tvrdí, že počas procesu v Rusku nemal zabezpečené právo na spravodlivé súdne konanie.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Blesk zasiahol lietadlo počas letu z Bratislavy do Košíc

Let spoločnosti Wizz Air z Bratislavy do Košíc sa v piatok popoludní musel nečakane vrátiť na bratislavské letisko po tom, čo lietadlo počas letu zasiahol blesk. Cestujúci podľa svedectiev v kabíne najskôr zacítili nezvyčajný zápach a posádka ich následne informovala o návrate do hlavného mesta, informujú tvnoviny.

Jedna z pasažierok uviedla, že situácia sa po chvíli upokojila a správanie palubného personálu nepôsobilo dramaticky.

Letušky pokračovali v bežných činnostiach a cestujúcim bol povolený pohyb po kabíne, čo podľa nej pomohlo zmierniť obavy. Až po pristátí sa dozvedeli, že dôvodom návratu bol zásah bleskom.

Bratislavské letisko potvrdilo, že lietadlo podstúpilo technickú kontrolu. Podľa hovorkyne Veroniky Demovičovej mali cestujúci pokračovať do Košíc ešte v ten istý večer náhradným letom.

(mja)

Minúta  |  

Izrael a Libanon predĺžili prímerie o ďalších 45 dní

Izrael a Libanon sa po rokovaniach vo Washingtone dohodli na predĺžení prímeria o ďalších 45 dní. Informovalo o tom americké ministerstvo zahraničných vecí, podľa ktorého boli rozhovory medzi oboma stranami veľmi produktívne.

Prímerie pôvodne vyhlásil prezident USA Donald Trump 16. apríla po prudkej eskalácii konfliktu medzi Izraelom a Hizballáhom.

Ide už o tretie kolo rokovaní od marca, keď Izrael výrazne zosilnil letecké útoky na Libanon po raketových útokoch Hizballáhu na izraelské územie. Konflikt sa zároveň odohrával paralelne s vojnou USA a Izraela proti Iránu.

Hoci sa po aprílovom prímerí intenzita bojov znížila, napätie na juhu Libanonu pretrváva. Izrael v posledných týždňoch rozšíril aj svoju pozemnú operáciu v pohraničných oblastiach. Ďalšie rokovania medzi izraelskou a libanonskou stranou sú naplánované na začiatok júna.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA zvažujú použiť palestínske peniaze na obnovu Gazy

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa zvažuje, že požiada Izrael o presmerovanie časti palestínskych daňových príjmov na financovanie povojnovej obnovy Gazy.

Izrael momentálne zadržiava približne päť miliárd dolárov, ktoré vyberá v mene Palestínskej samosprávy. Spor súvisí najmä s palestínskymi platbami väzneným Palestínčanom a rodinám zabitých, ktoré Washington aj Izrael kritizujú.

Podľa zdrojov by časť peňazí mohla smerovať do Amerikou podporovanej prechodnej administratívy v Gaze a zvyšok Palestínskej samospráve, ak pristúpi na reformy. Samotná Palestínska samospráva však nebola prizvaná do rokovaní o Trumpovom pláne obnovy.

Kritici upozorňujú, že využitie palestínskych financií bez súhlasu Palestínčanov môže ešte viac oslabiť pozíciu Palestínskej samosprávy na Západnom brehu Jordánu.

Trumpov plán obnovy Gazy za približne 70 miliárd dolárov zároveň komplikujú pokračujúce izraelské útoky a odmietanie Hamasu vzdať sa zbraní.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.