Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA zvažujú použiť palestínske peniaze na obnovu Gazy

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa zvažuje, že požiada Izrael o presmerovanie časti palestínskych daňových príjmov na financovanie povojnovej obnovy Gazy.

Izrael momentálne zadržiava približne päť miliárd dolárov, ktoré vyberá v mene Palestínskej samosprávy. Spor súvisí najmä s palestínskymi platbami väzneným Palestínčanom a rodinám zabitých, ktoré Washington aj Izrael kritizujú.

Podľa zdrojov by časť peňazí mohla smerovať do Amerikou podporovanej prechodnej administratívy v Gaze a zvyšok Palestínskej samospráve, ak pristúpi na reformy. Samotná Palestínska samospráva však nebola prizvaná do rokovaní o Trumpovom pláne obnovy.

Kritici upozorňujú, že využitie palestínskych financií bez súhlasu Palestínčanov môže ešte viac oslabiť pozíciu Palestínskej samosprávy na Západnom brehu Jordánu.

Trumpov plán obnovy Gazy za približne 70 miliárd dolárov zároveň komplikujú pokračujúce izraelské útoky a odmietanie Hamasu vzdať sa zbraní.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Konzorcium chce dokončiť nemocnicu v Prešove aj po stopke výstavby

Konzorcium firiem stavajúcich novú nemocnicu v Prešove deklarovalo, že chce projekt dokončiť aj napriek problémom, ktoré viedli k pozastaveniu výstavby. Zároveň oznámilo internú zmenu – z projektu bola vylúčená spoločnosť Bekor. V konzorciu pokračujú firmy West Hungária Bau Építőipari Szolgáltató, Magyar Építő a Confector Mérnökiroda.

Stavebné firmy tvrdia, že chcú pokračovať v súlade s najvyššími odbornými štandardmi a sú pripravené spolupracovať s ministerstvom obrany aj expertmi pri preverovaní kvality nosných častí stavby.

Podľa nich však verejne prezentované závery vznikli ešte pred ukončením oficiálnych posudkov a vychádzajú z neúplných údajov. Konzorcium preto žiada prístup k dokumentácii a znaleckým posudkom.

Minister obrany Robert Kaliňák výstavbu nemocnice pozastavil pre podozrenia na problémy s kvalitou konštrukcií. Odborníci teraz rozhodujú, či sa problémové časti podarí opraviť alebo ich bude nutné zbúrať a postaviť nanovo.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Trump stopol nasadenie amerických vojakov v Poľsku

Spojené štáty oficiálne zrušili plánované vyslanie štyritisíc vojakov do Poľska, čo opäť otvorilo otázky o budúcnosti americkej vojenskej prítomnosti v Európe za prezidenta Donalda Trumpa. Rozhodnutie prišlo len dva týždne po oznámení o stiahnutí päťtisíc amerických vojakov z Nemecka.

Úradujúci náčelník štábu americkej armády Christopher LaNeve potvrdil, že zrušenie nasadenia „dávalo najväčší zmysel“, no konkrétne dôvody neuviedol. Kritika prišla najmä od demokratov, ktorí hovoria o negatívnom signáli pre spojencov NATO aj protivníkov USA.

Podľa amerických zdrojov môže ísť o súčasť širšej reorganizácie amerických síl v Európe. Poľský premiér Donald Tusk však zdôraznil, že Varšava dostala od Washingtonu garancie, že poľská bezpečnosť nebude oslabená.

NATO zároveň pripomenulo, že rotačné jednotky nehrajú rozhodujúcu úlohu v aliančných obranných plánoch. Trump pritom dlhodobo tlačí na európske krajiny, aby viac investovali do vlastnej obrany.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kaliňák čelí kritike za Barak MX, odmieta tvrdenia Demokratov

Strana Demokrati kritizuje ministerstvo obrany za systém protivzdušnej obrany Barak MX. Podľa exministra obrany Jaroslava Naďa systém, ktorý sa aktuálne nachádza na Slovensku, nepatrí Ozbrojeným silám SR, ale izraelskému výrobcovi, a zároveň nie je zapojený do aliančnej obrany NATO.

Naď tvrdí, že minister obrany Robert Kaliňák po dlhom hľadaní alternatív napokon siahol po riešení pripravenom ešte predchádzajúcou vládou.

Ministerstvo obrany tieto tvrdenia odmieta ako zavádzajúce. Kaliňák priznal, že niektoré časti systému sú zapožičané z Izraela, no zdôraznil, že rakety, radary aj servisné zázemie sú slovenské. Izrael podľa neho poskytol odpaľovacie zariadenia bezplatne, aby bolo možné systém zaviesť skôr.

Rezort zároveň vysvetlil, že zapojenie systému do aliančných štruktúr NATO si vyžaduje niekoľkotýždňové akceptačné a testovacie procesy, keďže ide o prvú batériu Barak MX integrovanú v rámci Aliancie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Gréci tvrdia, že dron s výbušninami pri Lefkade bol z Ukrajiny

Grécke úrady vyšetrujú pôvod vojenského námorného dronu s výbušninami, ktorý minulý týždeň objavili rybári na ostrove Lefkada. Podľa predbežných zistení mohol bezpilotný prostriedok zlyhať pre technickú poruchu a pravdepodobne necestoval na veľkú vzdialenosť.

Atény tvrdia, že dron pochádza z Ukrajiny, čo Kyjev oficiálne odmieta. Incident vyvolal diplomatické napätie medzi obomi krajinami.

Grécke spravodajské služby a armáda zariadenie analyzujú vrátane jeho metadát, aby určili jeho misiu a miesto vypustenia. Vyšetrovatelia pôvodne nevylučovali ani možnosť, že bol vypustený z Líbye cez Stredozemné more, no aktuálne indície túto verziu oslabujú.

Grécky minister obrany Nikos Dendias upozornil, že dron predstavoval vážne riziko pre lodnú dopravu. Podľa neho mohlo dôjsť k tragédii, ak by sa zrazil s civilným plavidlom. Grécko už o incidente informovalo Európsku úniu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Merz priznal problémy s komunikáciou, jeho popularita prudko klesá

Nemecký kancelár Friedrich Merz priznal, že má problém presvedčiť verejnosť o politike svojej vlády a musí zlepšiť komunikáciu s voličmi. Vyhlásil to v čase prudkého poklesu popularity, keď podľa najnovších prieskumov dôveruje kancelárovi iba 16 percent Nemcov.

Merz počas vystúpenia vo Würzburgu odmietol tvrdenia, že Nemcov označil za „lenivých“. Kritiku vyvolali jeho výroky o kratšom pracovnom čase či nadmerných práceneschopnostiach, ktoré podľa neho znižujú konkurencieschopnosť Nemecka.

Kancelár argumentoval napríklad tým, že Švajčiari odpracujú ročne viac hodín a ekonomicky sa im darí lepšie.

Merz zároveň priznal, že jeho vládna koalícia možno príliš často pôsobí rozhádane a nedokáže dostatočne prezentovať výsledky. Konzervatívci podľa prieskumov aktuálne zaostávajú za AfD.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.