Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj tvrdí, že Putin tlačí Lukašenka do ďalšej vojny proti Kyjevu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že Rusko sa snaží vtiahnuť Bielorusko hlbšie do vojny proti Ukrajine. Po rokovaní s armádnymi a spravodajskými predstaviteľmi uviedol, že Moskva údajne pripravuje nové agresívne operácie z bieloruského územia.

Podľa Kyjeva by mohli smerovať buď na sever Ukrajiny, konkrétne na oblasti Černihiv a Kyjev, alebo dokonca proti niektorej členskej krajine NATO.

Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina zachytila ďalšie kontakty medzi Vladimirom Putinom a bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

Bielorusko pritom už počas invázie v roku 2022 poskytlo Rusku svoje územie na útok proti Ukrajine, hoci vlastné jednotky do bojov oficiálne nevyslalo. Moskva zároveň v krajine rozmiestnila taktické jadrové zbrane a rakety Orešnik.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že Kyjev pripravuje obranné opatrenia a posilňuje severné regióny. Zároveň odkázal, že Ukrajina sa bude brániť proti akejkoľvek ďalšej agresii zo severu.

(reuters, mja)

  |  

Moskovský súd priznal Rusku miliardový nárok voči Euroclearu

Moskovský súd potvrdil nárok ruskej centrálnej banky na vymáhanie škody od spoločnosti Euroclear v hodnote viac ako 212,4 miliárd eur.

Spor súvisí so zmrazením ruských štátnych aktív v Európe po začiatku vojny na Ukrajine. Väčšina týchto prostriedkov sa nachádza práve v belgickom finančnom centre Euroclear.

Ruská centrálna banka podala žalobu koncom roka 2025 po tom, ako Európska únia schválila plán využiť zmrazené ruské aktíva na podporu pôžičiek a pomoci pre Ukrajinu. Moskva rozhodnutie súdu privítala a označila kroky Euroclearu aj EÚ za nezákonné.

Euroclear, naopak, tvrdí, že počas procesu v Rusku nemal zabezpečené právo na spravodlivé súdne konanie.

(reuters, mja)

  |  

Blesk zasiahol lietadlo počas letu z Bratislavy do Košíc

Let spoločnosti Wizz Air z Bratislavy do Košíc sa v piatok popoludní musel nečakane vrátiť na bratislavské letisko po tom, čo lietadlo počas letu zasiahol blesk. Cestujúci podľa svedectiev v kabíne najskôr zacítili nezvyčajný zápach a posádka ich následne informovala o návrate do hlavného mesta, informujú tvnoviny.

Jedna z pasažierok uviedla, že situácia sa po chvíli upokojila a správanie palubného personálu nepôsobilo dramaticky.

Letušky pokračovali v bežných činnostiach a cestujúcim bol povolený pohyb po kabíne, čo podľa nej pomohlo zmierniť obavy. Až po pristátí sa dozvedeli, že dôvodom návratu bol zásah bleskom.

Bratislavské letisko potvrdilo, že lietadlo podstúpilo technickú kontrolu. Podľa hovorkyne Veroniky Demovičovej mali cestujúci pokračovať do Košíc ešte v ten istý večer náhradným letom.

(mja)

  |  

Izrael a Libanon predĺžili prímerie o ďalších 45 dní

Izrael a Libanon sa po rokovaniach vo Washingtone dohodli na predĺžení prímeria o ďalších 45 dní. Informovalo o tom americké ministerstvo zahraničných vecí, podľa ktorého boli rozhovory medzi oboma stranami veľmi produktívne.

Prímerie pôvodne vyhlásil prezident USA Donald Trump 16. apríla po prudkej eskalácii konfliktu medzi Izraelom a Hizballáhom.

Ide už o tretie kolo rokovaní od marca, keď Izrael výrazne zosilnil letecké útoky na Libanon po raketových útokoch Hizballáhu na izraelské územie. Konflikt sa zároveň odohrával paralelne s vojnou USA a Izraela proti Iránu.

Hoci sa po aprílovom prímerí intenzita bojov znížila, napätie na juhu Libanonu pretrváva. Izrael v posledných týždňoch rozšíril aj svoju pozemnú operáciu v pohraničných oblastiach. Ďalšie rokovania medzi izraelskou a libanonskou stranou sú naplánované na začiatok júna.

(reuters, mja)

  |  

USA zvažujú použiť palestínske peniaze na obnovu Gazy

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa zvažuje, že požiada Izrael o presmerovanie časti palestínskych daňových príjmov na financovanie povojnovej obnovy Gazy.

Izrael momentálne zadržiava približne päť miliárd dolárov, ktoré vyberá v mene Palestínskej samosprávy. Spor súvisí najmä s palestínskymi platbami väzneným Palestínčanom a rodinám zabitých, ktoré Washington aj Izrael kritizujú.

Podľa zdrojov by časť peňazí mohla smerovať do Amerikou podporovanej prechodnej administratívy v Gaze a zvyšok Palestínskej samospráve, ak pristúpi na reformy. Samotná Palestínska samospráva však nebola prizvaná do rokovaní o Trumpovom pláne obnovy.

Kritici upozorňujú, že využitie palestínskych financií bez súhlasu Palestínčanov môže ešte viac oslabiť pozíciu Palestínskej samosprávy na Západnom brehu Jordánu.

Trumpov plán obnovy Gazy za približne 70 miliárd dolárov zároveň komplikujú pokračujúce izraelské útoky a odmietanie Hamasu vzdať sa zbraní.

(reuters, mja)

  |  

Konzorcium chce dokončiť nemocnicu v Prešove aj po stopke výstavby

Konzorcium firiem stavajúcich novú nemocnicu v Prešove deklarovalo, že chce projekt dokončiť aj napriek problémom, ktoré viedli k pozastaveniu výstavby. Zároveň oznámilo internú zmenu – z projektu bola vylúčená spoločnosť Bekor. V konzorciu pokračujú firmy West Hungária Bau Építőipari Szolgáltató, Magyar Építő a Confector Mérnökiroda.

Stavebné firmy tvrdia, že chcú pokračovať v súlade s najvyššími odbornými štandardmi a sú pripravené spolupracovať s ministerstvom obrany aj expertmi pri preverovaní kvality nosných častí stavby.

Podľa nich však verejne prezentované závery vznikli ešte pred ukončením oficiálnych posudkov a vychádzajú z neúplných údajov. Konzorcium preto žiada prístup k dokumentácii a znaleckým posudkom.

Minister obrany Robert Kaliňák výstavbu nemocnice pozastavil pre podozrenia na problémy s kvalitou konštrukcií. Odborníci teraz rozhodujú, či sa problémové časti podarí opraviť alebo ich bude nutné zbúrať a postaviť nanovo.

(tasr, mja)