Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Blesk zasiahol lietadlo počas letu z Bratislavy do Košíc

Let spoločnosti Wizz Air z Bratislavy do Košíc sa v piatok popoludní musel nečakane vrátiť na bratislavské letisko po tom, čo lietadlo počas letu zasiahol blesk. Cestujúci podľa svedectiev v kabíne najskôr zacítili nezvyčajný zápach a posádka ich následne informovala o návrate do hlavného mesta, informujú tvnoviny.

Jedna z pasažierok uviedla, že situácia sa po chvíli upokojila a správanie palubného personálu nepôsobilo dramaticky.

Letušky pokračovali v bežných činnostiach a cestujúcim bol povolený pohyb po kabíne, čo podľa nej pomohlo zmierniť obavy. Až po pristátí sa dozvedeli, že dôvodom návratu bol zásah bleskom.

Bratislavské letisko potvrdilo, že lietadlo podstúpilo technickú kontrolu. Podľa hovorkyne Veroniky Demovičovej mali cestujúci pokračovať do Košíc ešte v ten istý večer náhradným letom.

(mja)

Minúta  |  

Izrael a Libanon predĺžili prímerie o ďalších 45 dní

Izrael a Libanon sa po rokovaniach vo Washingtone dohodli na predĺžení prímeria o ďalších 45 dní. Informovalo o tom americké ministerstvo zahraničných vecí, podľa ktorého boli rozhovory medzi oboma stranami veľmi produktívne.

Prímerie pôvodne vyhlásil prezident USA Donald Trump 16. apríla po prudkej eskalácii konfliktu medzi Izraelom a Hizballáhom.

Ide už o tretie kolo rokovaní od marca, keď Izrael výrazne zosilnil letecké útoky na Libanon po raketových útokoch Hizballáhu na izraelské územie. Konflikt sa zároveň odohrával paralelne s vojnou USA a Izraela proti Iránu.

Hoci sa po aprílovom prímerí intenzita bojov znížila, napätie na juhu Libanonu pretrváva. Izrael v posledných týždňoch rozšíril aj svoju pozemnú operáciu v pohraničných oblastiach. Ďalšie rokovania medzi izraelskou a libanonskou stranou sú naplánované na začiatok júna.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA zvažujú použiť palestínske peniaze na obnovu Gazy

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa zvažuje, že požiada Izrael o presmerovanie časti palestínskych daňových príjmov na financovanie povojnovej obnovy Gazy.

Izrael momentálne zadržiava približne päť miliárd dolárov, ktoré vyberá v mene Palestínskej samosprávy. Spor súvisí najmä s palestínskymi platbami väzneným Palestínčanom a rodinám zabitých, ktoré Washington aj Izrael kritizujú.

Podľa zdrojov by časť peňazí mohla smerovať do Amerikou podporovanej prechodnej administratívy v Gaze a zvyšok Palestínskej samospráve, ak pristúpi na reformy. Samotná Palestínska samospráva však nebola prizvaná do rokovaní o Trumpovom pláne obnovy.

Kritici upozorňujú, že využitie palestínskych financií bez súhlasu Palestínčanov môže ešte viac oslabiť pozíciu Palestínskej samosprávy na Západnom brehu Jordánu.

Trumpov plán obnovy Gazy za približne 70 miliárd dolárov zároveň komplikujú pokračujúce izraelské útoky a odmietanie Hamasu vzdať sa zbraní.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Konzorcium chce dokončiť nemocnicu v Prešove aj po stopke výstavby

Konzorcium firiem stavajúcich novú nemocnicu v Prešove deklarovalo, že chce projekt dokončiť aj napriek problémom, ktoré viedli k pozastaveniu výstavby. Zároveň oznámilo internú zmenu – z projektu bola vylúčená spoločnosť Bekor. V konzorciu pokračujú firmy West Hungária Bau Építőipari Szolgáltató, Magyar Építő a Confector Mérnökiroda.

Stavebné firmy tvrdia, že chcú pokračovať v súlade s najvyššími odbornými štandardmi a sú pripravené spolupracovať s ministerstvom obrany aj expertmi pri preverovaní kvality nosných častí stavby.

Podľa nich však verejne prezentované závery vznikli ešte pred ukončením oficiálnych posudkov a vychádzajú z neúplných údajov. Konzorcium preto žiada prístup k dokumentácii a znaleckým posudkom.

Minister obrany Robert Kaliňák výstavbu nemocnice pozastavil pre podozrenia na problémy s kvalitou konštrukcií. Odborníci teraz rozhodujú, či sa problémové časti podarí opraviť alebo ich bude nutné zbúrať a postaviť nanovo.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Trump stopol nasadenie amerických vojakov v Poľsku

Spojené štáty oficiálne zrušili plánované vyslanie štyritisíc vojakov do Poľska, čo opäť otvorilo otázky o budúcnosti americkej vojenskej prítomnosti v Európe za prezidenta Donalda Trumpa. Rozhodnutie prišlo len dva týždne po oznámení o stiahnutí päťtisíc amerických vojakov z Nemecka.

Úradujúci náčelník štábu americkej armády Christopher LaNeve potvrdil, že zrušenie nasadenia „dávalo najväčší zmysel“, no konkrétne dôvody neuviedol. Kritika prišla najmä od demokratov, ktorí hovoria o negatívnom signáli pre spojencov NATO aj protivníkov USA.

Podľa amerických zdrojov môže ísť o súčasť širšej reorganizácie amerických síl v Európe. Poľský premiér Donald Tusk však zdôraznil, že Varšava dostala od Washingtonu garancie, že poľská bezpečnosť nebude oslabená.

NATO zároveň pripomenulo, že rotačné jednotky nehrajú rozhodujúcu úlohu v aliančných obranných plánoch. Trump pritom dlhodobo tlačí na európske krajiny, aby viac investovali do vlastnej obrany.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kaliňák čelí kritike za Barak MX, odmieta tvrdenia Demokratov

Strana Demokrati kritizuje ministerstvo obrany za systém protivzdušnej obrany Barak MX. Podľa exministra obrany Jaroslava Naďa systém, ktorý sa aktuálne nachádza na Slovensku, nepatrí Ozbrojeným silám SR, ale izraelskému výrobcovi, a zároveň nie je zapojený do aliančnej obrany NATO.

Naď tvrdí, že minister obrany Robert Kaliňák po dlhom hľadaní alternatív napokon siahol po riešení pripravenom ešte predchádzajúcou vládou.

Ministerstvo obrany tieto tvrdenia odmieta ako zavádzajúce. Kaliňák priznal, že niektoré časti systému sú zapožičané z Izraela, no zdôraznil, že rakety, radary aj servisné zázemie sú slovenské. Izrael podľa neho poskytol odpaľovacie zariadenia bezplatne, aby bolo možné systém zaviesť skôr.

Rezort zároveň vysvetlil, že zapojenie systému do aliančných štruktúr NATO si vyžaduje niekoľkotýždňové akceptačné a testovacie procesy, keďže ide o prvú batériu Barak MX integrovanú v rámci Aliancie.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.