Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irak cez Hormuz vyviezol v apríli 10 miliónov barelov ropy

Pred vojnou s Iránom pritom krajina exportovala približne 93 miliónov barelov mesačne. Na tlačovej konferencii to uviedol nový minister ropného priemyslu Basim Mohammed.

Uzavretie strategického prielivu v dôsledku konfliktu s Iránom obmedzilo export ropy nielen z Iraku, ale aj zo Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Kuvajtu. Situácia zároveň prudko zvýšila ceny ropy na svetových trhoch.

Iracký export cez ropovod Kirkúk–Ceyhan bol obnovený v marci po dohode medzi Bagdadom a Kurdskou regionálnou vládou. Podľa ministra Irak v súčasnosti vyváža cez prístav Ceyhan približne 200-tisíc barelov denne a plánuje zvýšiť objem na 500-tisíc barelov.

Bagdad chce zároveň rokovať s organizáciou OPEC o zvýšení produkčných a exportných kapacít. Cieľom krajiny je dosiahnuť produkciu na úrovni piatich miliónov barelov ropy denne.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Merz spochybnil americký sen, Trumpovi spojenci reagovali ostro

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že by dnes svojim deťom neodporúčal študovať ani pracovať v Spojených štátoch. Na konferencii mladých katolíkov vo Würzburgu uviedol, že USA už nevníma ako krajinu príležitostí pre mladých ľudí.

V Amerike sa podľa neho výrazne zmenila spoločenská atmosféra a krajina je hlboko polarizovaná. „Som veľkým obdivovateľom Ameriky. Momentálne však môj obdiv nerastie,“ uviedol Merz. Dodal, že aj vysoko vzdelaní ľudia majú v USA čoraz väčší problém nájsť si prácu.

Naopak, Nemecko podľa neho stále ponúka mladým veľké príležitosti.

Kancelárove slová okamžite vyvolali reakcie z okolia Donalda Trumpa. Bývalý americký veľvyslanec v Berlíne Richard Grenell mu odkázal, že podlieha „woke médiám“, a pripomenul jeho ústretový tón počas návštev v Bielom dome. Kriticky sa ozvala aj šéfka AfD Alice Weidelová, podľa ktorej kancelár vedie Nemecko k hospodárskemu a spoločenskému úpadku.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Palestínci v Británii hovoria o strachu a umlčiavaní

Britskí Palestínci podľa riaditeľky Britského palestínskeho výboru Sary Husseiniovej čoraz častejšie nadobúdajú pocit, že v Spojenom kráľovstve nemôžu otvorene hovoriť o vojne v Pásme Gazy. Mnohí sa podľa nej obávajú nosiť palestínske symboly aj na pracovisku alebo na verejnosti.

Pred sobotným pochodom v Londýne pri príležitosti 78. výročia Nakby - vysídlenia najmenej 700-tisíc Palestínčanov počas vzniku Izraela v roku 1948 - Husseiniová uviedla, že Palestínci sa necítia ako obete utrpenia, ale ako podozriví, ktorých smútok je politizovaný.

Tvrdí, že ľudia prichádzajúci z Gazy alebo tí, ktorí tam majú rodiny, čelia nedôvere a sú odrádzaní od verejných vyjadrení. Husseiniová zároveň ocenila podporu britskej verejnosti a masové propalestínske pochody. Podľa nej státisíce ľudí protestovali proti vojne a krokom britskej vlády.

Napätie okolo demonštrácií v Británii rastie, keďže časť politikov a židovských organizácií žiada prísnejšie obmedzenia protestov. Husseiniová odmietla označenie „pochody nenávisti“ a tvrdí, že ide o protesty proti vojne a zabíjaniu civilistov.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Rusko a Čína chcú posilniť partnerstvo, Putin mieri do Pekingu

Ruský prezident Vladimir Putin budúci týždeň absolvuje 19. a 20. mája návštevu Číny, kde sa stretne s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom. Kremeľ uviedol, že hlavnými témami rokovaní budú ďalší rozvoj strategických vzťahov medzi Moskvou a Pekingom, ako aj aktuálne medzinárodné a regionálne otázky.

Návšteva prichádza v období pokračujúceho napätia medzi Ruskom a Západom a zároveň v čase, keď Moskva čoraz viac prehlbuje ekonomickú aj politickú spoluprácu s Čínou.

Očakáva sa, že prezidenti budú diskutovať o obchode, energetike, geopolitike aj koordinácii postojov na medzinárodnej scéne. Zdá sa zároveň, že Kremeľ chce návštevou demonštrovať pevné partnerstvo s Pekingom napriek západným sankciám a medzinárodnej izolácii Ruska po vojne na Ukrajine.

(reuters)

Minúta  |  

Najväčšia elektráreň Slovenska vyrába energiu už tri desaťročia

Vodná elektráreň Gabčíkovo patrí medzi najvýznamnejšie energetické stavby na Slovensku a už tri desaťročia tvorí kľúčovú súčasť domácej výroby elektriny. Elektráreň na Dunaji disponuje ôsmimi Kaplanovými turbínami s výkonom 720 MW a ročne vyrobí približne 2200 GWh elektriny, čo pokrýva asi desať percent slovenskej spotreby.

Projekt vznikol ešte v období Československa ako spoločný plán s Maďarskom, ktorý mal okrem výroby energie zabezpečiť aj ochranu pred povodňami a zlepšenie plavby na Dunaji. Po odstúpení Maďarska od projektu v roku 1989 Slovensko pokračovalo vo výstavbe samostatne podľa takzvaného variantu C.

Prehradenie Dunaja sprevádzali protesty ekologických organizácií aj medzinárodný spor, ktorý skončil pred súdnym dvorom v Haagu. Ten neskôr potvrdil platnosť pôvodnej dohody a oprávnenosť náhradného riešenia. Elektráreň dnes prevádzkuje štátny podnik Vodohospodárska výstavba.

(tasr)

Minúta  |  

Eurovision vo Viedni zatienil bojkot krajín pre účasť Izraela

Finále Eurovision Song Contest vo Viedni sprevádzajú tento rok výrazné kontroverzie spojené s účasťou Izraela. Verejnoprávni vysielatelia piatich krajín oznámili bojkot na protest proti izraelskej vojenskej operácii v Gaze.

Organizátori zároveň upravili pravidlá hlasovania po minuloročnej kritike, keď izraelský zástupca získal rekordnú podporu verejnosti. Nové opatrenia obmedzujú počet hlasov na desať a sprísňujú kontrolu kampaní, ktoré môžu ovplyvňovať hlasovanie.

Eurovision si však aj po 70 rokoch zachováva status globálnej popkultúrnej udalosti, ktorú sledujú stámilióny divákov. Súťaž v minulosti odštartovala kariéry skupiny ABBA či Céline Dion.

Tento rok púta pozornosť najmä fínske vystúpenie „Liekinheitin“, austrálska speváčka Delta Goodremová či izraelská skladba „Michelle“, ktorá sa stala symbolom širšieho politického sporu okolo súťaže.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.