Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezident Albánska Bajram Begaj navštívi Slovensko

Prezident Albánska Bajram Begaj pricestuje na Slovensko na oficiálnu návštevu. Prijme ho 20. mája slovenská hlava štátu Peter Pellegrini. Informuje o tom Kancelária prezidenta SR s tým, že pôjde o historicky prvú návštevu albánskeho prezidenta v modernej histórii Slovenska.

Hlavnými témami rokovaní medzi prezidentami budú európska integrácia Albánska, hospodárska spolupráca a bezpečnostná agenda v regióne západného Balkánu. Slovensko podporuje plnohodnotné členstvo Albánska v Európskej únii a zdôrazňuje význam rozširovania založeného na zásluhách.

Debata bude aj o situácii v Kosove či o bezpečnostných výzvach na Blízkom východe. Témou bude tiež ekonomika. „Napriek výborným politickým vzťahom zostáva obchodná výmena na úrovni približne 131 miliónov eur ročne, čo nezodpovedá potenciálu oboch ekonomík,“ ozrejmila prezidentská kancelária.

Perspektívne oblasti ďalšej spolupráce zahŕňajú energetiku, infraštruktúru, digitalizáciu, odpadové hospodárstvo a cestovný ruch. Albánsko zároveň zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu v diverzifikácii energetických zdrojov pre Európu, najmä vďaka rozvoju LNG terminálu v prístave Vlora.

Prezidenti 21. mája navštívia Pezinok. Mesto v septembri 2025 podpísalo memorandum o spolupráci s albánskym okresom Mirditë nachádzajúcim sa na severe krajiny. „Diskutovať budú o praktickej spolupráci medzi samosprávami či rozvoji turizmu,“ doplnili z kancelárie.

Begaj sa počas svojej cesty stretne aj s premiérom SR Robertom Ficom (Smer) a predsedom Národnej rady SR Richardom Rašim (Hlas).

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kanaďanka s psychickou chorobou žiada o asistovanú smrť

Claire Brosseauová roky vystupovala ako stand-up komička a účinkovala vo filmoch či televíznych reláciách. Dnes tvrdí, že po desaťročiach neúspešnej liečby psychických ochorení už nevidí inú možnosť než asistovanú smrť.

Štyridsaťdeväťročná žena z Toronta trpí bipolárnou poruchou a posttraumatickou stresovou poruchou. Počas troch desaťročí absolvovala podľa vlastných slov takmer všetky dostupné formy liečby vrátane terapie, liekov či elektrošokov, no bez úspechu. Tvrdí, že už nedokáže pracovať ani viesť bežný život.

Kanada plánovala rozšíriť program asistovanej smrti aj na pacientov s ťažkými psychickými ochoreniami, no rozhodnutie už dvakrát odložila pre obavy, že zdravotný systém nie je pripravený.

Téma rozdeľuje odborníkov aj politikov. Kritici upozorňujú, že medicína stále nedokáže spoľahlivo určiť, či ide o nevyliečiteľný stav alebo samovražedné sklony. Objavili sa aj prípady, keď bola asistovaná smrť ponúknutá zdravotne postihnutým bez toho, aby o ňu sami požiadali.

(bbc, bak)

Minúta  |  

Najväčší výrobca čipov sveta rieši krízu, odbory odmietli ustúpiť

Šéf Samsung Electronics Jay Y. Lee sa verejne ospravedlnil za pokračujúci mzdový spor s odborovým zväzom, ktorý môže vyústiť do štrajku v jednej z najdôležitejších technologických firiem sveta. Rokovania o platoch medzi vedením a odborármi tento týždeň stroskotali napriek sprostredkovaniu juhokórejskej vlády.

Odbory trvajú na plánovanom štrajku, ktorý sa má začať budúci týždeň. Situácia vyvoláva obavy aj medzi vládnymi predstaviteľmi v Soule, ktorí upozorňujú, že prerušenie výroby by mohlo negatívne zasiahnuť ekonomiku, export aj finančné trhy krajiny.

Samsung je najväčším výrobcom pamäťových čipov na svete a dodáva komponenty firmám ako Nvidia, AMD či Google.

Lee vo vyhlásení zdôraznil potrebu dialógu a zároveň sa opätovne ospravedlnil za minulé prípady potláčania odborových aktivít vo firme. Spor sa stáva jednou z najvážnejších pracovných kríz v histórii juhokórejského technologického giganta.

(reuters)

Minúta  |  

Švajčiarsko po desaťročiach otvorí tajné spisy o Mengelovi

Švajčiarska federálna spravodajská služba oznámila, že sprístupní dlhé roky utajované dokumenty o nacistickom vojnovom zločincovi Josefovi Mengelovi. Termín zverejnenia však zatiaľ nie je známy.

Lekár prezývaný „Anjel smrti“ pôsobil v koncentračnom tábore Auschwitz, kde rozhodoval o posielaní väzňov do plynových komôr a vykonával experimenty najmä na deťoch a dvojčatách. Po vojne utiekol do Južnej Ameriky s dokumentmi Červeného kríža vystavenými pod falošnou identitou.

Historici sa roky snažili získať prístup k švajčiarskym spisom, no úrady ich odmietali sprístupniť s odvolaním na národnú bezpečnosť a ochranu rodiny. Podľa historičky Reguly Bochslerovej existujú dôkazy, že Mengele mohol byť vo Švajčiarsku aj po vydaní medzinárodného zatykača v roku 1959.

Rozhodnutie zmeniť postoj prišlo po súdnej žalobe historika Gérarda Wettsteina. Viacerí odborníci však pochybujú, že dokumenty prinesú definitívnu odpoveď. Obávajú sa tiež, že veľká časť materiálov zostane začiernená.

(bbc, bak)

Minúta  |  

FIFA rieši iránsku účasť na majstrovstvách sveta

Generálny sekretár FIFA Mattias Grafström sa má v sobotu v Istanbule stretnúť s predstaviteľmi Iránskej futbalovej federácie. Podľa zdroja agentúry Reuters chce vedenie FIFA Iránu poskytnúť uistenia o účasti krajiny na budúcoročných majstrovstvách sveta.

Irán má odohrať všetky tri zápasy skupinovej fázy v Spojených štátoch, no po februárových útokoch USA a Izraela na Irán sa objavili pochybnosti o účasti tímu na turnaji. Situáciu skomplikovalo aj odmietnutie vstupu prezidenta iránskej federácie Mehdiho Tádža do Kanady na kongres FIFA pre jeho väzby na Revolučné gardy.

Teherán upozornil, že FIFA musí zabezpečiť rovnaký prístup všetkých kvalifikovaných tímov do hostiteľských krajín. Iránska strana varovala, že ak nebude možné garantovať účasť bez obmedzení, poškodí to dôveryhodnosť šampionátu.

Irán žiadal presunutie svojich zápasov do Mexika, prezident FIFA Gianni Infantino však trvá na pôvodnom harmonograme. Iránski futbalisti sa majú v júni presunúť do tréningového centra v americkej Arizone.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Irak cez Hormuz vyviezol v apríli 10 miliónov barelov ropy

Pred vojnou s Iránom pritom krajina exportovala približne 93 miliónov barelov mesačne. Na tlačovej konferencii to uviedol nový minister ropného priemyslu Basim Mohammed.

Uzavretie strategického prielivu v dôsledku konfliktu s Iránom obmedzilo export ropy nielen z Iraku, ale aj zo Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Kuvajtu. Situácia zároveň prudko zvýšila ceny ropy na svetových trhoch.

Iracký export cez ropovod Kirkúk–Ceyhan bol obnovený v marci po dohode medzi Bagdadom a Kurdskou regionálnou vládou. Podľa ministra Irak v súčasnosti vyváža cez prístav Ceyhan približne 200-tisíc barelov denne a plánuje zvýšiť objem na 500-tisíc barelov.

Bagdad chce zároveň rokovať s organizáciou OPEC o zvýšení produkčných a exportných kapacít. Cieľom krajiny je dosiahnuť produkciu na úrovni piatich miliónov barelov ropy denne.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.