Od 1. januára 2027 má v Európskej únii fungovať rámec zjednocujúci digitálne identifikátory na národnej úrovni. Tie existujú najneskôr od prijatia nariadenia eIDAS (2014). Patria medzi ne France Identité, belgický MyGov.be, poľský mObywatel, nemecký Online-Ausweis či slovenský eID s portálom Slovensko.sk. Zároveň sa tieto platformy zjednotia do podoby európskej digitálnej ID peňaženky (EUDIW).
V roku 2024 prijala Únia nariadenie eIDAS 2.0, ktorého cieľom je ďalšia harmonizácia právnych systémov v otázke digitálnych peňaženiek. Ide o program či aplikáciu, v ktorej sú uložené všetky osobné údaje používateľa – od rodného čísla cez zdravotné záznamy až po prístupové heslá do bankovej aplikácie.
EUDIW podľa Komisie sľubuje zjednodušený prístup k službám a zároveň ochranu osobných údajov, „keďže používatelia zdieľajú len to, čo je nevyhnutné“. Peňaženky totiž majú sprostredkovať iným portálom len informácie, ktoré sú potrebné na prihlásenie.
Takýto široký záber zhromažďovaných informácií však opäť vzbudil obavy zo sledovania a z potenciálneho debankingu [proces, keď banka zapečatí účet používateľa za prejav disentu, pozn. red.], podobne ako v nedávnej minulosti fungovali deplatforming či shadow banning.
Ide o praktiky, pri ktorých inštitúcie bránia ľuďom v prístupe na sociálne siete alebo obmedzia dosah ich príspevkov na sociálnych sieťach. A hoci vládne úrady, banky či sociálne platformy argumentujú bezpečnosťou či ochranou maloletých, týmto praktikám sú čoraz častejšie vystavení bežní aktivisti – vyhodnotení vládnucou triedou ako „nevhodní“.
Ochrana detí ako vznešená zámienka
Práve ochrana maloletých pred škodlivým obsahom je ďalšia méta, ktorú chce druhá Komisia Ursuly von der Leyenovej dosiahnuť. V apríli preto predstavila aplikáciu EU Age, ktorá slúži na overovanie veku.
Etickí hekeri, ktorí sa aplikácie zhostili, prelomili jej zabezpečenie za niekoľko minút, čo Komisiu viedlo k vyhláseniu, že išlo o demo verziu. Von der Leyenová pritom len týždeň predtým tvrdila, že model je „technicky pripravený“.
Prístup na sociálne siete sa má obmedziť aj tým, že sa ako prihlasovacie údaje používajú práve kódy vygenerované „vládnou“ aplikáciou, ktorá ich následne môže kedykoľvek dohľadať. Anonymita používateľov v tomto scenári prakticky neexistuje.
Databázy, do ktorých sa súkromné údaje ukladajú, sa zároveň stávajú terčmi hekerov, ktorí získané informácie posúvajú „tretím stranám“ (zahraničným tajným službám) alebo ich veľkoryso vrátia – za nemalé výkupné (ransom).
Rozbehnutý vlak
V Európe sa pritom už niekoľko rokov úspešne zavádzajú digitálne peňaženky vymenované vyššie. V súčinnosti s tým sa napríklad na letiskách zavádza biometrické skenovanie tvárí, pričom spoločnosti ukladajú vybrané informácie – v rozpore s pravidlami GDPR.
Zabezpečenie hociktorej databázy sa totiž dá prelomiť softvérom Pegasus z dielne izraelskej NSO Group. Systém je známy z kauzy odpočúvania investigatívnych novinárov a politických oponentov v Španielsku či Grécku.
Na základe paralelne prijatého Zákona o digitálnych službách (DSA) môžu členské štáty blokovať vo verejnom priestore obsah, ktorý vyhodnotia ako „škodlivý“, pričom nemusí byť jasné, aké kritériá boli použité.
Do tejto digitálnej mozaiky zapadajú aj návrhy na zavedenie digitálneho eura od roku 2029 – ktorého hrozby sledovania transakcií zatiaľ Komisia odmieta – či nedávno pretriasaná téma kontroly súkromnej komunikácie (Chat Control), ktorá cez prelomenie šifrovania zásadne ohrozuje právo na súkromie či listové tajomstvo občanov EÚ.
Kombináciu digitálneho občianskeho preukazu a kamier s biometriou začali vlani zavádzať aj v Británii. Hoci ostrovná monarchia už nie je súčasťou Únie, môže slúžiť aspoň ako odstrašujúci príklad pre starý kontinent.
V otázke prístupu na internet Spojené kráľovstvo zaviedlo opatrenie, ktoré má v budúcnosti kontrolovať vek používateľov. Zákaz sociálnych sietí pre mladistvých do 16 rokov však poslanci v marci zamietli.
Kritici týchto opatrení často kreslia spojitosť medzi digitálnymi zákonmi EÚ či Británie s čínskym modelom sociálneho kreditu, ktorý na základe GPS dát, biometrie a celého priehrštia sledovaných transakcií vyhodnocuje súlad správania Číňanov s požiadavkami komunistickej strany.
Odporcovia tohto tvrdenia, naopak, poukazujú na rozdiel medzi demokratickými zriadeniami na Západe a ideologicky podfarbenou totalitou v ríši stredu. Opomínajú však fakt, že postupne budovaná infraštruktúra digitálneho sledovania občanov je tá istá – a digitálne peňaženky sú malým, no dôležitým kamienkom v mozaike.
