„Problematika žobrania sa týka väčšiny veľkých miest Európy, do ktorej slovenské krajské a okresné mestá v rámci výskytu či existencie sociálnych javov a patológií dozaista patria,“ vraví pre Štandard Otto Brixi, odborný poradca komisára pre deti.
Brixi spolu so Svetlanou Pavlovičovou, odbornou poradkyňou detského ombudsmana, problematiku obchodovania s deťmi v podobe núteného žobrania dlhé roky na odbornej, praktickej aj vedecko-výskumnej úrovni monitorujú, a to najmä na východnom Slovensku.
Podotýka však, že ide o problém, s ktorým sa aj v organizovanej forme borí celá Európa vrátane slovenského hlavného mesta.
„V rámci východného Slovenska evidujeme stovky prípadov žobrania detí, z ktorých veľká časť vedie nielen k sociálnej deprivácii rodiny, ale aj k prostitúcii detí a mládeže, obchodovaniu s ľuďmi či obchodu a užívaniu drog a psychotropných látok,“ konštatuje odborník na deti a rodinu.
Odborní poradcovia ešte minulý rok uskutočnili terénny monitoring žobrajúcich detí, v ktorom zmapovali situáciu maloletých v najväčších mestách a sídelných lokalitách Košického a Prešovského kraja. Odborníci z Úradu komisára pre deti (ÚKPD) zachytili viac ako 100 detí, pričom v 31 percentách prípadov boli identifikované znaky organizovaného žobrania.
„Treba povedať, že samotné žobranie detí nie je v podmienkach Slovenska z drvivej väčšiny sociálne izolovaným javom, ale väčšinou sa ako príčina či súbežná udalosť spája s inými vážnymi patológiami a zlyhávaním rodiny či komunity, ktorá mu predchádza alebo ho nasleduje,“ objasňuje Brixi.
V dotazníkoch poradcov a ďalších terénnych pracovníkov ÚKPD sa deti – prevažne z marginalizovaných skupín – opakovane vyjadrovali najmä k detskej prostitúcii, užívaniu psychotropných látok a k žobraniu. Pri ponúkaní mladistvých na sexuálne služby spomínali oslovené deti sumu 30 až 40 eur za neplnoleté dievča, pričom v prípade sprostredkovania sa cena vyšplhala na 100 eur.
„Ide o jav s mnohogeneračným charakterom, ktorý je v niektorých prípadoch ticho tolerovaný v rodine alebo miestnom prostredí,“ spresňujú odborníci.
Najvýraznejší výskyt detskej prostitúcie odborníci z ÚKPD ho zaznamenali v Prešove, kde sa podľa ich zistení pohybovala dodávka prevážajúca dievčatá rómskeho pôvodu za klientmi.
Dievčatá údajne vozili do hotela, na takzvanú Malú stanicu (Košice) či do áut na iných miestach. Neplnoleté poskytovali sexuálne služby v motorových vozidlách či v lesných lokalitách.
Klientmi boli podľa odpovedí maloletých osoby z majoritnej populácie, zo sociálne stabilizovaných a z vyšších príjmových skupín.
Úrad v monitoringu poukázal aj na užívanie prchavých látok, najmä toluénu. „Každé z monitorovaných detí potvrdilo, že prchavé látky buď samo užíva, alebo sa s ich užívaním pravidelne stretáva vo svojom sociálnom prostredí,“ vravia odborníci.
Polícia opisuje konkrétne prípady
Hovorkyňa Prezídia PZ Vilhanová pre Štandard zároveň potvrdzuje prípady nahlásenia a zadržania osôb, zväčša rodičov neplnoletých dievčat, ktoré nútili k prostitúcii. Ako priblížila na jednom z príkladov, momentálne (apríl 2026) je vznesené obvinenie voči 33-ročnej žene z mesta Trebišov vo veci zločinu obchodovania s ľuďmi.
Matka v tomto prípade údajne od septembra 2024 do septembra 2025 nútila svoju maloletú dcéru ponúkať sexuálne služby za finančnú odmenu vo výške 20 až 30 eur.
„K donucovaniu údajne dochádzalo pod hrozbou násilia, ako aj za použitia fyzického násilia,“ spresňuje hovorkyňa Prezídia PZ s dôvetkom, že matka dievčaťa zároveň vraj využívala zraniteľné postavenie maloletej a finančné prostriedky získané touto činnosťou si ponechávala na vlastnú potrebu.
Vyšetrovanie naďalej pokračuje a v prípade preukázania viny hrozí obvinenej matke trest odňatia slobody na sedem až dvanásť rokov.
Štandard zaujímalo aj to, čo hovorí zákon o detskej prostitúcii, ktorá spadá pod obchodovanie s deťmi. Čo v prípadoch, ak maloleté dieťa dá súhlas na sexuálny akt?
„Dieťa (osoba do 18 rokov) nikdy nemôže dať platný súhlas, teda z titulu, že ide o dieťa, nemôže ani súhlasiť so svojou ,prostitúciou’,“ objasnila pre Štandard Alexandra Malangone, právnička Ligy za ľudské práva.
Ako dodáva, v súvislosti s predajom detí podľa definície v článku 2 opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa, o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii je ponúkanie, dodávanie alebo prijatie dieťaťa akýmkoľvek spôsobom na účely sexuálneho a iného vykorisťovania dieťaťa trestné podľa ustanovení Trestného zákona.
Rodičia, ktorí zneužívajú svoje deti
Komisár pre deti Jozef Mikloško vo svojich správach dlhodobo upozorňuje na závažné a systematické porušovanie práv detí. Poukazuje na to, že v prípadoch žobrania na verejných priestranstvách sa neocitajú ako slobodne konajúce osoby, ale ako osoby vystavené chudobe, zanedbávaniu a nátlaku dospelých.
V týchto prípadoch nejde o spontánne správanie detí, ale o činnosť, ktorá je riadená či usmerňovaná dospelými osobami.
Vo svojej správe za rok 2025 uvádza rodinne riadené žobranie za prítomnosti dospelej osoby v pozadí, ktorej neplnoletí odovzdávali peniaze. „Vo väčšine prípadov bol iniciátorom rodič, starý rodič alebo iný dospelý príbuzný,“ spomína Mikloško v správe.
Deti sa pohybovali na miestach s vyšším výskytom ľudí, zväčša pri obchodných a nákupných centrách. Boli zastrašené, pôsobili utiahnuto a opakovali naučené frázy a príbehy o chorobe či hlade.
„Tieto zistenia potvrdzujú, že dieťa nevystupuje ako chránená osoba, ale ako prostriedok na získanie finančného alebo iného prospechu pre dospelých,“ uvádza detský ombudsman v správe, v ktorej upozorňuje na ďalšie závažné porušovanie práv detí, a to v oblasti zdravia a dôstojnosti.
Poradcovia z ÚKPD zároveň konkretizujú, že deti, ktoré na ulici počas monitoringu žobrali, boli „špinavé, mokré, zapáchajúce, v roztrhanom oblečení, často bosé alebo so zjavnými známkami zanedbanej hygieny“.
Viaceré z nich boli hladné, podvyživené, zranené či celkovo vyčerpané. Odborníci uvádzajú, že odpovede samotných detí, ktoré žobrali, potvrdili, že žobranie je v ich prostredí normalizované a vnímané ako bežný spôsob získavania peňazí alebo jedla.
„Najčastejšie uvádzaným dôvodom bolo, že doma potrebujú peniaze alebo že im žobranie prikázali rodičia či iní dospelí,“ vravia odborníci z úradu.
Jeden konkrétny prípad pridáva Vilhanová. Polícia v apríli v tejto veci vzniesla obvinenie voči mužovi a žene za zločin obchodovania s ľuďmi.
„Podľa doterajších zistení obvinená žena, ktorá je matkou maloletých detí, spolu so svojím druhom v období od júla 2025 do septembra 2025 v meste Michalovce zneužívala bezbrannosť troch detí vo veku šesť, deväť a desať rokov,“ priblížila hovorkyňa.
Dospelí podľa vyšetrovania pod hrozbou násilia aj na základe jeho použitia nútili deti k žobraniu na rôznych verejných miestach, pričom získané peniaze im museli odovzdávať. „Násilie údajne spočívalo najmä vo fyzických útokoch a neprimeranom zaobchádzaní vrátane vyhadzovania detí z obydlia,“ dodáva hovorkyňa.
Aplikácia proti žobraniu
Z dôvodu boja proti žobraniu detí a mládeže v uliciach spustil ÚKPD digitálnu platformu, cez ktorú môže verejnosť zasielať informácie o žobrajúcich deťoch a mládeži priamo mestskej polícii. Táto správa sa ďalej dostane k úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Autorom tejto myšlienky a zakladteľom platformy je odborný poradca komisára pre deti Brixi. Spresnil, že aplikácia funguje predovšetkým na občianskej participácii pri identifikácii žobrania, nie iných spoločenských javov.
Samotná platforma podľa neho nie je iba správou a manažmentom incidentov, ktoré má možnosť občianska aj odborná verejnosť priamo mestskej polícií nahlásiť, ale ide o komplexnú multidisciplinárnu sociálno-právnu prácu s rodinou, zastrešenú inštitúciami a orgánmi zodpovednými za riešenie otázok sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately.
„Cieľom platformy nie je iba nahlasovať, ale najmä na základe moderných holistických usmernení pracovať s rodinami ohrozených detí na odstránení príčin zlyhania rodiny vedúcich k žobraniu detí,“ spresňuje Brixi.
Brixi konštatuje, že život každého žobrajúceho dieťaťa je zrkadlom nás všetkých ako spoločnosti, ktorá tento jav latentne toleruje alebo si ho zromantizovala do teórie prirodzenej existencie, ktorá vymizne sama, neuvedomujúc si, že žobranie je často vstupnou bránou do mnohogeneračnej chudoby a postupného prechodu do kriminálnej činnosti či prostredia závislostí. Na ich následky sa skladajú ako daňoví poplatníci všetci občania.
Spolu so Svetlanou Pavlovičovou, odbornou poradkyňou komisára pre deti, prízvukujú, že prevencia býva dramaticky lacnejšia ako riešenie následkov. „Jeden kvalitný sociálny program alebo podpora rodiny môžu stáť pár tisíc eur ročne, zatiaľ čo rozpadnutý život po rokoch vykorisťovania pripomína účet, ktorý systém spláca desaťročia,“ uvádzajú na svojej platforme odborníci.
Podľa ich odhadov sa celkové dlhodobé spoločenské náklady spojené s jedným prípadom zneužívania alebo vykorisťovania dieťaťa môžu pohybovať od približne 50-tisíc eur až po 100- či 300-tisíc eur pri ťažkých prípadoch.
Pracovníci ÚKPD uvádzajú, že podľa odborných odhadov zmizne ročne na území Európskej únie 250-tisíc detí, z ktorých veľká časť končí na uliciach, v sieťach žobrania a nelegálnych aktivít.
Polícia zároveň uvádza, že momentálne eviduje 104 hlásených nezvestných detí a mladistvých vo veku do 18 rokov, ktorých blízki požiadali políciu o pomoc, keďže sa ich deti nevrátili domov.
