Francúzsky Senát opäť zablokoval návrh zákona, ktorým sa zavádza právo na asistovanú smrť. Dňa 12. mája 2026 senátori zamietli text v druhom čítaní a vrátili ho Národnému zhromaždeniu na tretie čítanie. Senát ho zamietol už v prvom čítaní 28. januára. Národné zhromaždenie ho schválilo v máji 2025 a opätovne vo februári 2026.
Návrh zákona by za určitých podmienok umožnil ťažko a nevyliečiteľne chorým pacientom dostať smrtiacu látku, ktorú by si mohli vziať sami alebo by im ju mohli podať lekár či zdravotná sestra.
Jedným z najspornejších prvkov popri navrhovanom zákonnom práve na asistovanú smrť bol trestný čin marenia výkonu tohto práva. Každému, kto by pacientom bránil v prístupe k asistovanej smrti alebo k informáciám o nej, by hrozilo až dvojročné väzenie a pokuta 30-tisíc eur.
Senát už počas rokovaní vo výbore návrh zákona výrazne zmenil. Okrem iných zmien odstránil trestný čin bránenia a rozšíril klauzulu o výhrade svedomia. Ani táto zmiernená verzia však nezískala v rozprave v pléne väčšinu.
Morálny imperatív
Kresťanské organizácie vo Francúzsku privítali zamietavé rozhodnutie Senátu a zároveň varovali, že diskusia by sa nemala považovať za ukončenú. Po prvom hlasovaní v januári katolícka biskupská konferencia vo svojom vyhlásení uviedla: „Spôsobenie smrti nikdy nebude ľudskou, bratskou a dôstojnou odpoveďou na utrpenie.“
Zároveň privítali, že Senát prijal zákon o rozšírení paliatívnej starostlivosti. Zmiernenie bolesti až do konca života je podľa biskupov „morálnym imperatívom“.
Po tom, ako Národné zhromaždenie vo februári schválilo návrh zákona, biskupská konferencia opätovne potvrdila svoj nesúhlas. Hovorila o „hlbokej antropologickej trhline“ a tvrdila, že by sa zmenila úloha medicíny. Lekári by už neboli výlučne na liečenie, starostlivosť o pacientov a zmierňovanie bolesti, ale za určitých okolností aj na privodenie smrti.
Biskupi varovali pred sociálnym a rodinným tlakom na vážne chorých a ľudí závislých od iných, ako aj pred právnou neistotou. Podľa ich názoru plánovaný trestný čin marenia výkonu povolania predstavuje riziko pre slobodu svedomia a vytvára prekážku pre prevenciu samovrážd.
Úcta k životu
Proti návrhu zákona sa postavila aj Národná rada evanjelikov vo Francúzsku (CNEF). Podľa Christian Daily International evanjelickí predstavitelia vyzvali zákonodarcov, aby rešpektovali rozhodnutie Senátu.
CNEF predtým vyzvala poslancov, aby namiesto legalizácie asistovaného zabíjania viac investovali do paliatívnej starostlivosti. Vo svojej výzve uviedla: „Žiadame každého zákonodarcu, aby konal v prospech humánnej spoločnosti, ktorá sa stará o ľudí, stojí pri nich, chráni ich a ctí si život.“ Dodala, že každý človek nesie Boží obraz a má nesmiernu dôstojnosť bez ohľadu na obmedzenia alebo slabosti.
Rada sa obávala najmä toho, ako by sa podľa návrhu zákona mohlo zaobchádzať s pastoračným poradenstvom. Podľa názoru aliancie by protestantskí pastori alebo kresťanskí lekári, ktorí by vzniesli etické námietky voči asistovanej smrti, mohli byť obvinení z vyvíjania morálneho nátlaku na pacientov.
Kritizovala aj skutočnosť, že hoci sa plánovala klauzula svedomia pre jednotlivých lekárov, pre kresťanské inštitúcie sa neposkytla žiadna zodpovedajúca ochrana. Domy starostlivosti, kliniky a nemocnice s náboženskou identitou podľa nej nesmú byť nútené povoliť vo svojich priestoroch asistované umieranie alebo asistovanú samovraždu.
Upozornenie na ľudskú dôstojnosť
Kresťanské cirkvi vo Francúzsku už pred hlasovaním vyjadrili svoje zásadnejšie námietky. Rada kresťanských cirkví vo Francúzsku (CECEF), ktorá združuje zástupcov Katolíckej cirkvi, protestantskej cirkvi a ortodoxnej cirkvi, uviedla, že dôstojnosť ľudskej spoločnosti spočíva v tom, že stojíme pri ľuďoch až do smrti, nie v tom, že smrť uľahčujeme.
Rada argumentovala, že sloboda sa nesmie zamieňať s individualizmom, pretože ľudské bytosti sú závislé od vzťahov a solidarity. „Nikto nie je jediným vlastníkom svojho života, jeho rozhodnutia majú vplyv aj na ostatných,“ uviedla.
Kresťanská pro-life organizácia Aliancia VITA opätovné odmietnutie Senátu privítala a argumentovala, že „ľudskosť, podpora a zmiernenie bolesti musia zostať základom nášho modelu solidarity“. Vláda by podľa nej nemala venovať svoju energiu tomu, čo skupina nazvala „nespravodlivým, zbytočným a potenciálne nebezpečným projektom“, ale ambicióznemu a účinnému rozšíreniu paliatívnej starostlivosti.
Posilnenie paliatívnej starostlivosti
Katolícky spravodajský portál Zenit označil hlasovanie Senátu za odmietnutie prekročiť „červenú etickú čiaru“. Väčšina senátorov podľa neho nechcela spoločnosť, ktorá spôsobuje smrť najslabších, ale spoločnosť, ktorá rešpektuje ľudskú dôstojnosť, stojí pri ľuďoch, stará sa o nich a zmierňuje ich utrpenie až do konca.
Ďalšie prerokovanie návrhu zákona sa teraz vracia do Národného zhromaždenia. Ak mediácia medzi obomi komorami zlyhá, konečné slovo bude mať Národné zhromaždenie.
Kresťanské hlasy vo Francúzsku preto považujú rozhodnutie Senátu najmä za dočasné víťazstvo. Vyzývajú, aby ochrana slobody svedomia, dôstojnosti zraniteľných ľudí a celonárodný prístup k paliatívnej starostlivosti zostali v centre diskusie.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.