Slovensko sa však musí poponáhľať. Nariadenie bolo v Úradnom vestníku EÚ zverejnené 26. júna a podľa prepočtu Štandardu má štát čas na podanie žaloby do 21. septembra 2026.
O čo vlastne ide
Pod pojmom nové genómové techniky si netreba predstavovať iba klasické GMO, pri ktorých vedci prenášali gény medzi rôznymi organizmami. Moderná génová editácia umožňuje DNA rastliny meniť oveľa cielenejšie. Vedec môže napríklad upraviť konkrétnu časť genetickej informácie tak, aby získal požadovanú vlastnosť.
EÚ preto vytvorila dve skupiny takýchto rastlín.
Najväčší spor sa týka NGT1. Ide o genetické zmeny, ktoré by podľa stanovených kritérií mohli vzniknúť aj prirodzene alebo klasickým šľachtením. Ak rastlina podmienky splní, nebude sa na ňu vzťahovať väčšina dnešných pravidiel pre GMO.
Osivo bude označené ako NGT1. Keď sa však z neho vyrobí potravina, spotrebiteľ na nej nenájde rovnaké označenie ako pri klasických GMO. Komplexnejšie genetické zásahy označované ako NGT2 zostanú podstatne bližšie k dnešnému GMO režimu.
A práve pri NGT1 sa vedci rozchádzajú.
SAV: Ak je výsledok rovnaký, prečo ho regulovať inak?
Slovenská akadémia vied (SAV) 18. augusta nové pravidlá podporila. Jej argumentácia je pomerne jednoduchá. Ak môže rovnaká genetická zmena vzniknúť prirodzene alebo bežným šľachtením, nie je podľa SAV dôvod automaticky zaobchádzať s takouto rastlinou ako s klasickým GMO.
Pri niektorých tradičných metódach šľachtenia môže podľa akadémie dokonca vznikať viac neúmyselných genetických zmien než pri cielenej editácii.
SAV zároveň upozorňuje na zaujímavý praktický problém. Z DNA možno genetickú zmenu odhaliť, nemusí však byť možné zistiť, ako vznikla. Rovnaká zmena totiž mohla byť výsledkom prírody, klasického šľachtenia alebo práce v laboratóriu.
Akadémia preto nechce, aby Slovensko zostalo iba krajinou, ktorá bude nové odrody dovážať a kontrolovať. Malo by ich podľa nej aj vyvíjať.
Iní vedci namietajú. Dôležité je ako rastlina vznikla
Stanovisko SAV kritizovala medzinárodná vedecká sieť ENSSER, ktorá dlhodobo presadzuje prísnejšie hodnotenie rizík genetických technológií. Jej argument sa dá zhrnúť tak, že nestačí skúmať iba výslednú rastlinu. Dôležité je aj to, akým technologickým procesom vznikla a či pri ňom nenastali nezamýšľané zmeny.
Spor teda možno zjednodušiť na dve otázky. SAV sa pýta, či je výsledná rastlina porovnateľná s konvenčnou. A ENSSER sa pýta, čo všetko sa stalo počas jej genetickej úpravy?
ENSSER pritom nie je oficiálnym vedeckým orgánom EÚ. Tým je v oblasti bezpečnosti potravín Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Jeho doterajšie hodnotenia sú bližšie k postoju, z ktorého vychádzajú SAV a Európska komisia. EFSA nenašla dôvod automaticky považovať všetky rastliny získané NGT za rovnako rizikové a podrobiť ich bez rozdielu plnému režimu GMO.
Spor preto nie je jednoduchým príbehom, v ktorom na jednej strane stojí veda a na druhej jej odporcovia. Rozdiel je aj v tom, akú mieru opatrnosti má štát vyžadovať pred uvedením novej rastliny na trh.
Za pravidlá bojovali aj šľachtitelia
Tu sa však vedecká diskusia začína prelínať s finančnými záujmami biznisu.
Uvoľnenie pravidiel dlhodobo presadzoval európsky osivársky a šľachtiteľský priemysel. Významným hráčom je združenie Euroseeds, ktoré zastupuje národné asociácie aj firmy pôsobiace v šľachtení rastlín.
V marci 2025 presadzovalo, aby sa s NGT1 porovnateľnými s konvenčnými rastlinami zaobchádzalo podobne ako s klasicky vyšľachtenými odrodami. Keď sa členské štáty a europarlament v decembri 2025 dohodli na kompromisnom texte, Euroseeds hovorilo o signále, ktorý osivársky sektor „naliehavo potreboval“.
Pred konečným hlasovaním odvetvie vyzývalo europoslancov na podporu regulácie a jej prijatie 17. júna privítala koalícia 30 agropotravinárskych organizácií.
Ide teda o šľachtiteľskú lobby v pôvodnom význame slova, čo je organizované presadzovanie záujmov určitého odvetvia. To samo osebe neznamená, že pravidlá sú zlé alebo že odporujú vede. Ukazuje to však, že v hre nie je iba bezpečnosť potravín. Ale aj o to, kto bude vlastniť nové vlastnosti rastlín.
Najzaujímavejšou časťou príbehu sú patenty
Tu sa spor stáva ekonomicky zaujímavejším. Klasické európske šľachtiteľstvo stojí do veľkej miery na systéme odrodových práv, ktorý umožňuje ďalším šľachtiteľom používať existujúce odrody na tvorbu nových. Patent môže vytvárať podstatne silnejšiu bariéru.
Ak je určitá NGT inovácia patentovo chránená, ďalší šľachtiteľ môže pri jej komerčnom využití potrebovať licenciu. Kritici preto upozorňujú na možnú koncentráciu genetických vlastností a osív v rukách spoločností s rozsiahlymi patentovými portfóliami.
Vzniká tým paradox celej regulácie. NGT1 môže byť pre účely potravinovej regulácie natoľko podobná konvenčnej rastline, že nepotrebuje klasický GMO režim, ale technická inovácia použitá pri jej vytvorení môže zostať patentovo chránená.
A tu vzniká paradox celej regulácie:
Rastlina môže byť pre spotrebiteľa natoľko „konvenčná“, že na potravine nepotrebuje klasické označenie GMO, ale genetická inovácia za ňou môže byť natoľko nekonvenčná, že môže byť predmetom patentovej ochrany.
Práve patenty preto patrili medzi najväčšie spory počas prípravy pravidiel.
EÚ ich napokon plošne nezakázala. Nariadenie namiesto toho počíta s verejnými informáciami o patentoch súvisiacich s NGT1 a s mechanizmami, ktoré majú podporovať licencovanie za spravodlivých a primeraných podmienok.
Európska komisia má zároveň sledovať, či patentový systém nezačne obmedzovať prístup menších šľachtiteľov k novým technológiám a osivám. Ak sa ukáže, že vznikajú vážne bariéry, môže prísť ďalšia legislatíva.
To je možno najzaujímavejší detail celého kompromisu. EÚ uvoľnila pravidlá pre génovo editované rastliny skôr, než definitívne vyriešila, aký vplyv budú mať patenty na osivársky trh.
Nejde o jednoduchý spor
Zástancovia NGT argumentujú presnosťou génovej editácie, rýchlejším šľachtením, možnosťou vytvárať odrody odolnejšie voči suchu a chorobám, potenciálom znižovať používanie pesticídov a rizikom, že Európa technologicky zaostane. Šľachtiteľský sektor k tomu pridáva konkurencieschopnosť. Podľa údajov uvádzaných Euroseeds a ďalšími agropotravinárskymi organizáciami už takmer tridsať krajín sveta pristupuje k niektorým NGT podobne ako ku konvenčnému šľachteniu.
Kritici sa pýtajú niečo iné. Ak sa technológia deregulovaná dnes ukáže ako problematická zajtra, bude možné jej produkty spätne dohľadať? A ak je rastlina natoľko „konvenčná“, že nepotrebuje GMO označenie, prečo môže byť technologická inovácia použitá pri jej vytvorení predmetom patentovej ochrany?
Slovensko sa pokúsi nové pravidlá napadnúť pred súdom. Tam sa však nebude rozhodovať, či sú nové GMO dobré alebo zlé, ani ktorá skupina vedcov má pravdu. Súd bude riešiť užšiu otázku. A to, či Európska únia pri uvoľnení pravidiel pre NGT postupovala v súlade s vlastným právom.
