Realita je však odlišná. Európske zdroje sa nepodarilo využiť v plánovanom rozsahu a projekt sa zredukoval na približne 80 miliónov eur. Rozdiel nespočíva len v nižšom rozpočte, ale aj v tom, že celú modernizáciu zaplatí štát.
„Namiesto toho, aby nám to zaplatila Únia, tak to pôjde zo štátneho rozpočtu. Únia by nám zaplatila viac a mali by sme aj lepší výkon,“ priznáva minister.
Súčasný stav prirovnáva k výmene auta nižšej triedy za trochu lepší model, hoci pôvodný plán smeroval podstatne vyššie. Namiesto úplne nového systému sa bude zachraňovať a predlžovať životnosť existujúceho riešenia.
Ruka v ruke dodávateľa: mýtus o zdrojovom kóde
Jedným z hlavných argumentov ministerstva na obhajobu osekaného projektu malo byť aj získanie autorských a licenčných práv k zdrojovému kódu, čím sa mal štát vymaniť z područia pôvodného dodávateľa. Lenže aj v tejto téme prichádza vytriezvenie.
Ladislav Kovár zo združenia Slovensko.Digital upozorňuje, že situácia so zdrojovými kódmi sa interpretuje nepresne. „Pokiaľ viem, tak Slovensko má zdrojový kód. Problém bol z právneho hľadiska v tom, že Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) nemala možnosť tento kód sama upravovať,“ vysvetľuje odborník pre Štandard.
Zároveň dodáva, že ani prevod práv na úpravu kódu pre štát neznamená okamžitú slobodu. „Sú to milióny riadkov kódu. To nie je tak, že zajtra prídete za iným dodávateľom a poviete mu: urob mi toto. Systém v zásade zostáva výhradne v rukách tohto jediného dodávateľa. Aj keby nastúpila dvestočlenná nová firma, potrebovala by dlhý čas na zorientovanie sa, aby v ostrom produkčnom systéme nič nepokazila,“ dopĺňa Kovár.
Tento fakt nepriamo potvrdzuje aj minister Migaľ, keď priznáva, že pôvodný dodávateľ zostane v systéme „zabetónovaný“ aj naďalej. Ministerstvo podľa jeho slov konzultovalo alternatívy aj s IT Asociáciou Slovenska (ITAS), no odpoveď bola jednoznačná. „V tejto fáze projekt nedokáže prebrať nikto iný,“ konštatoval.
Aj preto pomerne tvrdo pomenúva analytik realitu pri pohľade na štátny IT sektor. „Veľa firiem je dlhodobo napojených na štátnu správu. A ich hlavnou prioritou je, aby peniaze zo štátu tiekli,“ zamýšľa sa Kovár.
Bol systém v havarijnom stave?
Kontroverzie vyvoláva aj zdôvodnenie projektu. Rezort argumentuje rizikom kolapsu portálu, no uniknuté stanovisko Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) naznačovalo, že predložené analýzy nepreukázali bezprostrednú hrozbu zlyhania systému.
Minister Migaľ tieto výhrady odmieta. Tvrdí, že ÚHP nemalo k dispozícii všetky relevantné informácie, a zdôrazňuje, že rezort vychádza z odborných posudkov aj z uznesenia vlády, ktoré mu ukladá povinnosť zabezpečiť stabilitu portálu.
Zlyhanie pripisuje aj svojim predchodcom, menovite bývalému štátnemu tajomníkovi Jánovi Hargašovi. „Namiesto koncepčnej práce pchali peniaze do neefektívnych projektov a prešustrovali sme tam veľmi veľa peňazí,“ tvrdí Migaľ.
Spor o priority
Slovensko.Digital vidí za celým problémom najmä hlboký rozpor v prioritách jednotlivých aktérov. Pôvodný portál Slovensko.sk bol totiž vybudovaný ako monoblok, teda obrovský a nedeliteľný kus kódu. Predchádzajúce vedenia preto realizovali koncepciu postupného „vyhrýzania“ jednotlivých funkcií z hlavného jadra do menších samostatných modulov.
„Tento postupný proces mal pôvodne stáť necelých 28 miliónov eur. Politické vedenie ministerstiev má často iné ciele. Náš záujem je mať najlepšie, najjednoduchšie a najpoužívanejšie služby pre občana. To však nie je úplne záujem všetkých zúčastnených,“ hovorí otvorene Ladislav Kovár.
Prioritou politického vedenia rezortov podľa neho býva často najmä to, aby v médiách dobre vyzeralo, ako efektívne a rýchlo dokázali minúť obrovské balíky peňazí.
Aj tvrdenia ministerstva, že sa problému doteraz nikto nevenoval, sú podľa Kovára priamou urážkou týchto ľudí: „To je priam urážka pre všetkých zamestnancov štátnej správy, ktorí svoj čas a úsilie venovali riešeniu takzvaných prioritných životných situácií, ktorými sa snažili a snažia priblížiť digitalizáciu občanom cez riešenie ich problémov práve pohľadom občana.“
Podľa neho celý projekt modernizácie navyše sprevádzajú netransparentnosť a otázniky okolo financovania. MIRRI a NASES podľa Kovára utajujú kľúčové podklady pod zámienkou riešenia havarijného stavu, ktorého existencia však nebola dostatočne nezávisle preukázaná.
Čo pocítia občania
Minister Migaľ sa od samotného obstarávania dištancuje a tvrdí, že jeho rezort zabezpečil predovšetkým financovanie, zatiaľ čo realizácia je plne v rukách NASES. Ako hovorí, jeho jedinou požiadavkou je zákonnosť celého procesu.
Prvé výsledky by však mali občania pocítiť už počas najbližších mesiacov. Štát totiž pripravuje nasadenie 16 takzvaných životných situácií, na ktorých pracujú viaceré rezorty vrátane ministerstva vnútra, zdravotníctva či sociálnych vecí.
„Na jeseň by mal systém fungovať tak, aby tam boli nové služby a aby ľudia dokázali lepšie a ľahšie digitálne fungovať,“ sľubuje minister.
Súčasne však priznáva, že ide len o prechodné riešenie. Po stabilizácii dnešnej platformy bude musieť štát skôr či neskôr vybudovať úplne nové Slovensko.sk.
Práve v tom spočíva najväčší paradox celej diskusie. Štát investuje desiatky miliónov eur do systému, pri ktorom sa minister aj odborníci v zásade zhodujú, že jeho budúcnosť nie je v ďalších opravách, ale v úplnej náhrade.
Debata o Slovensko.sk tak neodhaľuje iba problémy jedného projektu. Poukazuje na širší problém slovenskej informatizácie. A to dlhodobú závislosť od komplikovaných systémov, nejasné priority a neschopnosť dotiahnuť zásadné reformy do konca.
Výsledkom pravdepodobne nebude digitálna revolúcia, ale len stabilnejší a používateľsky o niečo prívetivejší systém. A možno práve to je najpresnejší obraz slovenského e-Governmentu. Namiesto budovania novej infraštruktúry opäť investujeme do opravy riešenia, o ktorom všetci tušia, že raz bude musieť vzniknúť úplne nanovo.
