Aktuálna suma má podľa ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) pokrývať tri samostatné, no previazané oblasti: Identity and Access Management (IAM), teda správu identít a prístupov, G2G komunikáciu medzi orgánmi verejnej správy a balík Smart Slovensko, ktorý má vytvoriť technický základ pre ďalší rozvoj služieb.
Rezort zároveň pripomína, že už v roku 2025 bolo potrebné investovať približne desať miliónov eur len do výmeny hardvéru bez technickej podpory. Nešlo o rozvoj, ale o holé prežitie systému.
Znalci, riziko zlyhania a Bezpečnostná rada
Ťažiskom ministrovej obhajoby sú dva súdnoznalecké posudky, ktoré si dali vypracovať Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) a MIRRI. Obe hodnotenia hovoria o kritickom stave infraštruktúry Slovensko.sk, pričom jeden z posudkov, spracovaný Ústavom súdneho inžinierstva, podľa ministra opisuje situáciu ako ešte vážnejšiu, než sa pôvodne predpokladalo.
„Máme dva nezávislé znalecké posudky, ktoré hovoria o katastrofálnom stave portálu. Ak by sme na tento základ pripájali ďalšie komponenty bez sanácie, systém môže v horizonte mesiacov zlyhať,“ vysvetlil nášmu denníku Migaľ.
Podľa rezortu by výpadok neznamenal len nedostupnú webovú stránku, ale reálne zastavenie procesov ako vydávanie občianskych preukazov, matričné úkony či elektronické doručovanie. Práve tento bezpečnostný rozmer bol dôvodom, prečo sa témou zaoberala Bezpečnostná rada SR.
Limitovaná informácia: dôvera verzus bezpečnosť
Jedným z najcitlivejších bodov sporu je režim takzvanej limitovanej informácie. Ministerstvo obhajuje obmedzené zverejňovanie dokumentov tým, že ide o kritickú infraštruktúru štátu a zverejnenie detailných technických podkladov by mohlo zvýšiť bezpečnostné riziká.
Migaľ v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nejde o snahu obísť kontrolu, ale o rešpektovanie bezpečnostných odporúčaní. „Nemôžeme verejne publikovať technické detaily systému, ktorý je cieľom útokov. Transparentnosť nesmie znamenať ohrozenie štátu,“ zdôrazňuje.
Rezort zároveň tvrdí, že kontrolné mechanizmy nezrušil, ale presunul ich do režimov primeraných citlivosti informácií.
Plán obnovy a čas ako rozhodujúci faktor
Druhým pilierom ministrovej argumentácie je časový tlak. Financovanie z Plánu obnovy totiž musí byť využité do konca júna 2026. Ak by sa investícia nestihla, Slovensko by o tieto zdroje prišlo a systém by bolo potrebné riešiť nanovo.
„Ak dnes neurobíme nevyhnutné kroky, o zopár rokov budeme stáť pred otázkou výstavby úplne nového systému. To už nie je 130 miliónov, ale rádovo vyššie stovky miliónov eur,“ upozornil minister.
MIRRI zároveň potvrdzuje, že projekt je predmetom diskusií s Útvarom hodnoty za peniaze. Migaľ však kritizuje úniky nekompletných hodnotiacich dokumentov, ktoré sa podľa neho bez širšieho kontextu používajú v politickej argumentácii.
Minister poukazuje aj na problém závislosti štátu od jedného dodávateľa. Podľa jeho slov je cieľom investície práve zmena tohto modelu a získanie zdrojových kódov, licencií na úpravy a možnosti rozvoja systému v budúcnosti bez technologického rukojemníctva.
„Nechceme len predlžovať zmluvy a závislosť, ako je tomu teraz. Cieľom je, aby štát konečne vlastnil to, za čo roky platil, a vedel systém rozvíjať súťažne,“ objasnil Migaľ.
Opozícia a kritici
Inak to vidí opozičný poslanec Ján Hargaš (Progresívne Slovensko), ktorý je toho názoru, že rezort pripravuje zadanie zákazky bez verejnej súťaže a bez zverejnenej dokumentácie. „Máme tu projekt za viac než 130 miliónov eur, ktorý sa pripravuje v režime obmedzených informácií a bez možnosti verejnej kontroly,“ povedal na svojej minulotýždňovej tlačovej konferencii.
Kriticky sa vyjadrilo aj občianske združenie Slovensko.Digital, ktoré upozorňuje na to, že štát pod zámienkou havarijného stavu presadzuje aj projekty, ktoré s bezprostrednou stabilitou nesúvisia. „Hoci Slovensko.sk nie je v dobrom stave, riešením nemôže byť obchádzanie štandardných postupov,“ konštatovala organizácia.
Minister však tieto výhrady zasadzuje do politického kontextu. Slovensko.Digital nepovažuje za neutrálne občianske združenie, ale za think-tank úzko prepojený s Progresívnym Slovenskom. Poukazuje na to, že medzi zakladajúcimi osobami združenia figurovali dnešní poslanci PS vrátane Jána Hargaša a Michala Trubana, pričom podľa neho mali donedávna aj špecifické práva pri rozhodovaní združenia.
Aj preto vníma Migaľ koordináciu kritiky opozičnej strany a mimovládnej organizácie ako politicky motivovanú.
Slovensko.Digital v tejto téme spolupracuje aj s mimovládnou organizáciou Zastavme korupciu, ktorá dostala pri nástupe Migaľa možnosť vykonávať kontroly a monitoring procesov na MIRRI.
„Ak by si táto neziskovka robila svoju prácu a kontrolovala veci a neviedla zavádzajúcu kampaň, tak by to bolo výborné. Je veľmi užitočné, aby sa odhaľovali veci. Od nás ponuku kontrolovať tendre dostali, no odmietli to,“ reagoval minister.
Aj preto ministerstvo tieto kontroly prezentuje ako dôkaz, že rezort sa neuzatvára pred externým dohľadom, no zároveň zdôrazňuje, že ani mimovládne organizácie nemôžu mať prístup k citlivým bezpečnostným detailom kritickej infraštruktúry.
Európska prokuratúra a spor o metódu, nie potrebu
Do sporu vstúpila aj Európska prokuratúra (EPPO), ktorá začala preverovať podozrenia súvisiace s niektorými obstarávaniami v oblasti IT vrátane projektov dotýkajúcich sa identity manažmentu. Migaľ v tejto súvislosti uvádza, že rezort plne spolupracuje a že preverovanie iniciovali aj podania zo strany samotného ministerstva.
Podľa jeho slov ide o snahu vyčistiť zdedené procesy a dať jasnú odpoveď na otázky, ktoré sa viažu k minulým rozhodnutiam. Rezort zároveň dočasne pozastavil niektoré čiastkové projekty, kým neprebehne kontrola postupov.
Jadrom sporu tak nie je otázka, či Slovensko.sk potrebuje zásadný zásah. V tom sa zhodujú aj kritici. Konflikt sa vedie o metódu a o to, ako skombinovať krízové riadenie, časový tlak Plánu obnovy a potrebu verejnej kontroly.
