Preskočiť na obsah
  |  

Orbán spochybnil Magyarovu dohodu s von der Leyenovou

Viktor Orbán spochybnil dohodu, na základe ktorej Európska únia odblokuje Maďarsku viac ako 16 miliárd eur zadržovaných eurofondov. Bývalý premiér a líder opozičného Fideszu vyzval súčasného predsedu vlády Pétera Magyara, aby zverejnil všetky detaily rokovaní s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Orbán naznačil, že Brusel za uvoľnenie peňazí musel získať významné ústupky, pričom použil prirovnanie, že „syr zadarmo je iba v pasci na myši“.

Európska komisia naopak tvrdí, že rozhodnutie je výsledkom pokroku v reformách, posilnenia protikorupčných mechanizmov a ochrany eurofondov.

Magyar označil dohodu za historický prelom a zdôraznil, že jeho vláda splnila podmienky potrebné na obnovenie financovania. Peniaze majú smerovať najmä do infraštruktúry, energetiky a ďalších rozvojových projektov.

(tasr, mja)

  |  

Blanár vyzdvihol mierové misie OSN a úlohu Slovenska

Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár pri príležitosti Medzinárodného dňa príslušníkov mierových síl OSN vyzdvihol význam mierových operácií a medzinárodného dialógu pri riešení konfliktov. Zdôraznil, že dlhodobú stabilitu nemožno dosiahnuť financovaním ďalších zbraní, ale predovšetkým podporou mierových riešení a dodržiavaním medzinárodného práva.

Blanár pripomenul, že Slovensko sa od svojho vzniku aktívne zapája do mierových misií Organizácie Spojených národov a vyslalo do nich už viac ako 12-tisíc vojakov a policajtov.

V súčasnosti pôsobia slovenskí príslušníci v misiách na Cypre a na Blízkom východe, pričom Slovensko sa podieľa aj na operáciách EÚ a NATO.

Minister zároveň ocenil službu všetkých súčasných aj bývalých členov mierových misií, ktorí podľa neho pomáhajú chrániť civilistov, zmierňovať napätie a vytvárať priestor pre diplomatické riešenia. Pripomenul aj potrebu pokračujúcej medzinárodnej spolupráce pri predchádzaní konfliktom.

(tasr, mja)

  |  

Rusko spustilo rozsiahly raketový a dronový útok na Ukrajinu

Ruská armáda spustila nový rozsiahly útok proti Ukrajine len niekoľko hodín po tom, čo Volodymyr Zelenskyj upozornil na hrozbu bezprostredného úderu.

V piatok večer sa rozozneli sirény v Kyjeve aj ďalších regiónoch a ukrajinská protivzdušná obrana čelila kombinovanému útoku rakiet a dronov.

Podľa ukrajinskej armády smerovali riadené strely na viaceré oblasti vrátane hlavného mesta. Zelenskyj sa odvolával na informácie tajných služieb a vojenskej rozviedky, podľa ktorých Rusko pripravovalo ďalšiu masívnu operáciu.

Moskva už počas týždňa avizovala systematické útoky na Kyjev a označila ich za odvetu za útok v okupovanej Luhanskej oblasti.

Ukrajinský prezident zároveň zdôraznil potrebu urýchliť dodávky systémov protivzdušnej obrany a pokračovať v ekonomickom tlaku na Rusko prostredníctvom nových sankcií.

(tasr, mja)

  |  

Putin spochybnil pôvod dronu v Rumunsku, nevylúčil ani Ukrajinu

Ruský prezident Vladimir Putin odmietol závery, podľa ktorých za pádom dronu na obytný dom v rumunskom meste Galați stojí Rusko.

Tvrdí, že bez odborného preskúmania trosiek nemožno s istotou určiť pôvod bezpilotného lietadla a pripomenul prípady, keď boli incidenty v blízkosti hraníc NATO najprv pripisované Rusku, no neskôr sa ukázalo, že išlo o iné stroje.

Putin zároveň naznačil, že dron mohol pochádzať aj z Ukrajiny. Jeho vyjadrenia prichádzajú po tom, čo NATO označilo incident za dôsledok nezodpovedného správania Moskvy a opätovne deklarovalo pripravenosť chrániť územie členských krajín.

Ruský líder sa ohradil aj voči kritike predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá hovorila o ďalšom prekročení hranice zo strany Ruska. Moskva zároveň navrhla Rumunsku spoluprácu pri vyšetrovaní a preskúmaní trosiek dronu.

(reuters, mja)

  |  

Rusko už nebude automaticky vylúčené z turnajov IIHF

Rusko zaznamenalo dôležitý úspech v spore s Medzinárodnou hokejovou federáciou. IIHF oznámila, že ruší automatický zákaz účasti ruských reprezentačných a klubových tímov v súťažiach od sezóny 2026/2027.

K zmene došlo po tom, čo disciplinárny orgán federácie vyhovel odvolaniu Ruskej hokejovej federácie a zrušil januárové rozhodnutie vedenia IIHF. To pôvodne argumentovalo bezpečnostnými a organizačnými rizikami súvisiacimi s vojnou na Ukrajine.

Rusko síce zatiaľ nezískalo automatický návrat na medzinárodnú scénu, no jeho účasť sa už nebude posudzovať plošne.

Federácia bude rozhodovať individuálne pri každom turnaji alebo podujatí. Ruské tímy sú z medzinárodných súťaží vylúčené od roku 2022 po invázii na Ukrajinu.

(reuters, mja)

  |  

Raketa Orešnik mala vzniknúť už v roku 2017

Raketa Orešnik, ktorú ruský prezident Vladimir Putin označuje za prelomovú zbraň, môže byť podstatne staršia, než Moskva tvrdí.

Ukrajinskí experti po preskúmaní trosiek rakety použitej proti Ukrajine informovali, že analyzovaný exemplár bol zostavený už v roku 2017 z komponentov vyrobených najneskôr v roku 2016.

Podľa ich zistení obsahovala výhradne súčiastky z Ruska a Bieloruska. Kyjev zároveň spochybňuje obraz Orešnika ako úplne nového systému a považuje ho za modernizovanú verziu rakety RS-26 Rubež.

Rusko nasadilo túto zbraň vo vojne najmenej trikrát, naposledy počas rozsiahlych útokov v máji. Ukrajinskí predstavitelia zároveň upozorňujú, že ruský zbrojársky priemysel čoraz častejšie nahrádza západné elektronické komponenty čínskymi.

Tento trend podľa nich súvisí s obmedzeniami vývozu technológií do Ruska, ktoré zaviedli západné krajiny po začiatku invázie na Ukrajinu.

(reuters, mja)