Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rumunský prezident: dron zmenil trasu po zásahu ukrajinskej PVO

Ruský dron, ktorý v piatok zasiahol bytový dom v rumunskom pohraničnom meste Galati, zmenil svoju trajektóriu po tom, čo ho zasiahli jednotky ukrajinskej protivzdušnej obrany. V piatok o tom informoval rumunský prezident Nicušor Dan, uviedla britská stanica BBC.

Dan v rozhovore s novinármi vysvetlil, že „keď (drony) prelietavali ponad ukrajinské územie, niektoré z nich boli zostrelené. Jeden z nich bol pravdepodobne zasiahnutý nad mestom Reni, zmenil trajektóriu a smeroval k (mestu) Galati.“

V odpovedi na spresňujúcu otázku, či bola táto zmena trajektórie náhodná alebo úmyselná, Dan odpovedal, že to bol „kinetický zásah,“ a zdôraznil, že zodpovednosť v tejto situácii „zjavne nesie Rusko“.

Dan tiež informoval, že stav dvoch zranených - 53-ročnej ženy a jej 14-ročného syna - nie je vážny. „Pacienti majú popáleniny, ale do týždňa budú v poriadku. Nie je to veľmi vážne,“ povedal rumunský prezident. Informoval zároveň, že dron, ktorý zasiahol bytový dom, niesol najmenej 30 kilogramov výbušnín.

S rumunským prezidentom sa v piatok telefonicky spojil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. V spoločnom rozhovore sa dohodli, že Ukrajina podporí Rumunsko a jej tímy, vojaci a odborníci budú pracovať na posilnení ochrany rumunského vzdušného priestoru. Dodal, že ukrajinská armáda bola v noci na piatok v kontakte s rumunskou stranou a lídri krajín diskutovali o ďalšej koordinácii. „Budeme s Rumunskom v neustálej komunikácii a budeme ďalej spolupracovať na ochrane životov pred všetkými potenciálnymi ruskými hrozbami,“ zdôraznil Zelenskyj.

Podľa Dana tento incident potvrdzuje potrebu ďalších investícií do obrany proti dronom. „Nemôžeme byť členským štátom NATO a neinvestovať do obrany – musíme byť pripravení,“ zdôraznil. Rumunský prezident sa domnieva, že Európa ako celok čelí nedostatku moderných systémov protivzdušnej obrany proti dronom a vojna na Ukrajine núti krajiny NATO a EÚ, aby urýchlili prispôsobenie sa novým hrozbám. Rumunsko už podľa prezidenta Dana otvorilo otázku posilnenia protivzdušnej a protidronovej obrany aj na úrovni NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Demokrati obviňujú Bondiovú, že kryla Trumpa pri spise Epstein

Bývalá ministerka spravodlivosti Pam Bondiová čelila v Kongrese ostrým otázkam týkajúcim sa vyšetrovania Jeffreyho Epsteina a zverejňovania súvisiacich dokumentov.

Demokrati tvrdia, že odmietla odpovedať na otázky o Donaldovi Trumpovi vrátane toho, či vedel o Epsteinových aktivitách alebo ovplyvňoval redakciu dokumentov pred ich zverejnením.

Bondiová vo svojom stanovisku skonštatovala, že osobne neriadila celý proces a zodpovednosť zaň preniesla na svojho vtedajšieho zástupcu Todda Blanchea. Kritika sa sústreďuje aj na rozsah zverejnených materiálov, keďže podľa opozície zostáva veľká časť dokumentov stále neverejná.

Prípad navyše sprevádzajú obvinenia z chýb pri anonymizácii citlivých údajov a z nedostatočnej transparentnosti.

(reuters, mja)

Minúta  |  

MS v hokeji 2030 sa odohrajú v Helsinkách a Rige

Hokejové majstrovstvá sveta sa v roku 2030 uskutočnia v Helsinkách a Rige. O usporiadateľovi šampionátu sa rozhodlo na výročnom kongrese Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) v dejisku MS 2026 Zürichu.

Fínsko-lotyšský šampionát bude nasledovať rok po MS 2029, ktoré budú spoločne hostiť Bratislava a Košice.

V Helsinkách sa svetový šampionát bude konať už ôsmykrát, naposledy fínska metropola organizovala MS v roku 2022 spolu s Tampere. V Rige sa hral turnaj o rok neskôr, ale aj v roku 2021. MS zavítajú do hlavného mesta Lotyšska celkovo štvrtýkrát.

Kongres IIHF takisto pridelil svetový šampionát žien v roku 2028 Švajčiarsku, o usporiadateľskom meste sa rozhodne neskôr. O dejiskách najbližších MS informovala piatok IIHF.

(tasr)

Minúta  |  

Nawrocki chce odobrať Zelenskému najvyššie vyznamenanie

Poľský prezident Karol Nawrocki chce otvoriť proces odobratia najvyššieho štátneho vyznamenania Volodymyrovi Zelenskému, informuje portál Politico.

Reaguje tak na rozhodnutie ukrajinskej hlavy štátu pomenovať vojenskú jednotku po UPA, organizácii, ktorá je v Poľsku spojená s tragickými udalosťami a vraždením poľského obyvateľstva počas vojny.

Krok Kyjeva vyvolal pobúrenie medzi politikmi vládnej aj opozičnej scény. Kriticky sa vyjadrili predstavitelia strany Právo a spravodlivosť aj bývalý prezident Lech Wałęsa.

Napriek ostrej reakcii prezidenta Nawrockého premiér Donald Tusk upozornil, že spor o historické otázky by nemal prerásť do širšieho konfliktu medzi spojencami. Podľa neho by oslabenie poľsko-ukrajinských vzťahov mohlo využiť Rusko.

(mja)

Minúta  |  

Putin odmietol určiť koniec vojny, Zelenskyj sľubuje ďalší tlak

Ruský prezident Vladimir Putin informoval, že jeho predchádzajúce vyhlásenia o možnom ukončení vojny na Ukrajine vychádzali z analýzy vývoja na fronte a z úspechov ruských síl. Napriek tomu odmietol špekulovať o konkrétnom termíne, kedy by sa konflikt mohol skončiť. Ruský prezident zároveň ostro kritizoval západné krajiny a médiá.

Tvrdenia, že Moskva pripravuje vojnu proti Európe, označil za nepravdivé a novinárom vyčítal spôsob informovania o útoku na internát v Luhansku, za ktorý Rusko viní Ukrajinu.

Na druhej strane ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil pokračovanie stratégie zameranej na oslabovanie ruskej vojenskej mašinérie.

Kyjev sa podľa neho sústreďuje najmä na útoky proti logistickým trasám a objektom ropného priemyslu, ktoré považuje za kľúčové pre financovanie a zásobovanie ruskej armády.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Orbán spochybnil Magyarovu dohodu s von der Leyenovou

Viktor Orbán spochybnil dohodu, na základe ktorej Európska únia odblokuje Maďarsku viac ako 16 miliárd eur zadržovaných eurofondov. Bývalý premiér a líder opozičného Fideszu vyzval súčasného predsedu vlády Pétera Magyara, aby zverejnil všetky detaily rokovaní s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Orbán naznačil, že Brusel za uvoľnenie peňazí musel získať významné ústupky, pričom použil prirovnanie, že „syr zadarmo je iba v pasci na myši“.

Európska komisia naopak tvrdí, že rozhodnutie je výsledkom pokroku v reformách, posilnenia protikorupčných mechanizmov a ochrany eurofondov.

Magyar označil dohodu za historický prelom a zdôraznil, že jeho vláda splnila podmienky potrebné na obnovenie financovania. Peniaze majú smerovať najmä do infraštruktúry, energetiky a ďalších rozvojových projektov.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.