Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pete Hegseth: Éra dotovania obrany spojencov sa skončila

Spojené štáty pritvrdzujú rétoriku voči rastúcej vojenskej sile Číny. Minister obrany Pete Hegseth vyhlásil, že ázijskí spojenci by mali viac investovať do vlastnej obrany, aby zabránili dominancii Pekingu v regióne.

Na fóre v Singapure upozornil na bezprecedentné budovanie čínskej armády a zdôraznil, že žiadna krajina by nemala získať hegemóniu v Tichomorí. Hegseth zároveň zopakoval postoj administratívy Donalda Trumpa, podľa ktorého musia spojenci niesť väčší diel nákladov na vlastnú bezpečnosť.

Vyzdvihol pritom prístup Japonska, Južnej Kórey či Austrálie. Popri ázijskej agende sa venoval aj napätiu s Iránom, kde Washington podľa jeho slov zostáva pripravený na vojenský zásah, ak zlyhá diplomacia.

V otázke Taiwanu potvrdil kontinuitu americkej politiky, hoci konečné rozhodnutie o novom balíku zbraní bude závisieť od prezidenta Trumpa.

(reuters)

Minúta  |  

Po AI okuliaroch Meta testuje inteligentný prívesok

Spoločnosť Meta pripravuje ďalšie rozšírenie svojich aktivít v oblasti nositeľnej elektroniky a umelej inteligencie. Podľa denníka The Information chce už budúci rok testovať nový prívesok s umelou inteligenciou, ktorý by doplnil rastúce portfólio inteligentných zariadení firmy.

Projekt je súčasťou širšej stratégie generálneho riaditeľa Marka Zuckerberga zameranej na posilnenie pozície Mety na trhu hardvéru a na zníženie vysokých strát v divízii Reality Labs.

Firma zároveň plánuje výrazne rozšíriť ponuku AI okuliarov a predstaviť novú službu „Wearables for Work“, ktorá sa má orientovať na firemných zákazníkov. Meta v posledných rokoch investovala miliardy dolárov do vývoja zariadení pre rozšírenú realitu, virtuálnu realitu a umelú inteligenciu.

Reuters upozorňuje, že informácie zatiaľ nebolo možné nezávisle overiť a spoločnosť sa k nim bezprostredne nevyjadrila.

(reuters)

Minúta  |  

Migračný tlak z Líbye rastie, Grécko varuje pred novou krízou

Grécka vláda signalizuje tvrdší prístup k migrácii po výraznom náraste príchodov na Krétu. Vo štvrtok tam dorazilo viac než 600 migrantov a minister Thanos Plevris upozornil, že krajina nechce zažiť opakovanie situácie z rokov 2015 a 2016, keď cez Balkán smerovali do Európy státisíce ľudí.

Atény plánujú vytvoriť uzavreté centrá pre migrantov v Chanii a Heraklione a urýchliť rozhodovanie o azyle aj návratoch do krajín pôvodu. Podľa dostupných údajov sa migračný tlak presúva najmä z Líbye, odkiaľ sa ku Kréte vydávajú ďalšie desiatky lodí.

Grécke úrady tvrdia, že väčšina prichádzajúcich pochádza z Bangladéša a Egypta, preto ich označujú za ekonomických migrantov. Minister zároveň upozornil, že v Líbyi môže na cestu do Európy čakať viac ako pol milióna ľudí, čo podľa neho predstavuje rastúcu bezpečnostnú a migračnú výzvu pre krajinu aj EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Ebola sa v Kongu šíri ďalej, počet podozrivých prípadov prekročil tisícku

Konžská demokratická republika zaznamenala ďalší nárast podozrení na nákazu vírusom ebola. Minister zdravotníctva Samuel Roger Kamba oznámil, že úrady evidujú už 1 028 podozrivých prípadov, pričom ešte deň predtým ich bolo 906. Počet laboratórne potvrdených prípadov dosiahol 225.

Zdravotnícke orgány pokračujú v monitorovaní situácie a preverovaní nových hlásení, keďže ebola patrí medzi najnebezpečnejšie vírusové ochorenia s vysokou úmrtnosťou. Nárast počtu podozrivých prípadov naznačuje, že nákaza sa môže šíriť rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo.

Úrady preto posilňujú epidemiologický dohľad a snažia sa identifikovať kontakty infikovaných osôb, aby zabránili ďalšiemu šíreniu vírusu. Situácia vyvoláva obavy nielen v Kongu, ale aj medzi medzinárodnými zdravotníckymi organizáciami, ktoré vývoj pozorne sledujú.

(reuters)

Minúta  |  

OSN zaradila Izrael aj Rusko na čierny zoznam pre sexuálne násilie

Organizácia Spojených národov prvýkrát zaradila Izrael aj Rusko na zoznam strán podozrivých zo sexuálneho násilia v ozbrojených konfliktoch. Krok vyvolal okamžitú reakciu Jeruzalema, ktorý oznámil prerušenie vzťahov s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom.

Výročná správa OSN opisuje viaceré prípady znásilnení, skupinových znásilnení, ponižujúceho zaobchádzania či násilia na genitáliách, ktoré mali páchať izraelské aj ruské ozbrojené a bezpečnostné zložky.

Izrael obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o politicky motivované rozhodnutie, ktoré ignoruje jeho vlastné vyšetrovania. Naopak, Ukrajina zaradenie Ruska privítala. Správa zároveň upozorňuje na prudký rast sexuálneho násilia v konfliktných oblastiach, pričom podľa OSN ide len o časť skutočného rozsahu problému.

Zaradenie na zoznam neznamená automatické sankcie, no môže výrazne poškodiť medzinárodnú reputáciu dotknutých strán.

(reuters)

Minúta  |  

Rumunský prezident: dron zmenil trasu po zásahu ukrajinskej PVO

Ruský dron, ktorý v piatok zasiahol bytový dom v rumunskom pohraničnom meste Galati, zmenil svoju trajektóriu po tom, čo ho zasiahli jednotky ukrajinskej protivzdušnej obrany. V piatok o tom informoval rumunský prezident Nicušor Dan, uviedla britská stanica BBC.

Dan v rozhovore s novinármi vysvetlil, že „keď (drony) prelietavali ponad ukrajinské územie, niektoré z nich boli zostrelené. Jeden z nich bol pravdepodobne zasiahnutý nad mestom Reni, zmenil trajektóriu a smeroval k (mestu) Galati.“

V odpovedi na spresňujúcu otázku, či bola táto zmena trajektórie náhodná alebo úmyselná, Dan odpovedal, že to bol „kinetický zásah,“ a zdôraznil, že zodpovednosť v tejto situácii „zjavne nesie Rusko“.

Dan tiež informoval, že stav dvoch zranených - 53-ročnej ženy a jej 14-ročného syna - nie je vážny. „Pacienti majú popáleniny, ale do týždňa budú v poriadku. Nie je to veľmi vážne,“ povedal rumunský prezident. Informoval zároveň, že dron, ktorý zasiahol bytový dom, niesol najmenej 30 kilogramov výbušnín.

S rumunským prezidentom sa v piatok telefonicky spojil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. V spoločnom rozhovore sa dohodli, že Ukrajina podporí Rumunsko a jej tímy, vojaci a odborníci budú pracovať na posilnení ochrany rumunského vzdušného priestoru. Dodal, že ukrajinská armáda bola v noci na piatok v kontakte s rumunskou stranou a lídri krajín diskutovali o ďalšej koordinácii. „Budeme s Rumunskom v neustálej komunikácii a budeme ďalej spolupracovať na ochrane životov pred všetkými potenciálnymi ruskými hrozbami,“ zdôraznil Zelenskyj.

Podľa Dana tento incident potvrdzuje potrebu ďalších investícií do obrany proti dronom. „Nemôžeme byť členským štátom NATO a neinvestovať do obrany – musíme byť pripravení,“ zdôraznil. Rumunský prezident sa domnieva, že Európa ako celok čelí nedostatku moderných systémov protivzdušnej obrany proti dronom a vojna na Ukrajine núti krajiny NATO a EÚ, aby urýchlili prispôsobenie sa novým hrozbám. Rumunsko už podľa prezidenta Dana otvorilo otázku posilnenia protivzdušnej a protidronovej obrany aj na úrovni NATO.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.