Preskočiť na obsah
  |  

Cenu Slušný človek medzi nami získali Petr Pavel a Zuzana Čaputová

Český prezident Petr Pavel a bývalá slovenská prezidentka Zuzana Čaputová sa v nedeľu zúčastnili na pražskom hudobnom festivale Mezi ploty, kde si prevzali cenu Slušný človek medzi nami.

Tá vznikla ako občiansky akt oceňujúci osobnosti, ktoré do verejného priestoru vnášajú dôraz na slušnosť, ľudskosť, odvahu, rešpekt k demokracii a kultivácii verejnej debaty.

„Cena nie je ocenením politických funkcií. Je poďakovaním za úsilie chrániť hodnoty, ktoré pomáhajú držať spoločnosť pohromade aj v čase napätia a neistoty,“ uviedli organizátori.

Autorom ceny je výtvarník Josef Čuban a medzi jej laureátov patrí napríklad jadrová fyzička Dana Drábová, plukovník Otakar Foltýn či herec Ondřej Vetchý.

Hudobný festival Mezi ploty sa konal túto sobotu a nedeľu v areáli pražskej bohnickej psychiatrie. Ide o tradičnú akciu, ktorá sa snaží zlepšiť postavenie psychicky chorých ľudí a ich prijímanie väčšinovou spoločnosťou. Na desiatich scénach vystúpilo alebo ešte vystúpi približne stovka účinkujúcich, okrem iného aj kapely No Name, Lucie či Divokej Bill.

(tasr, novinky.cz)

  |  

Kaliňák je pripravený čeliť kontrole k nemocnici v Prešove

Podpredseda vlády a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer) je pripravený čeliť kontrole opozície k výstavbe nemocnice v Prešove. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12.

Podpredseda KDH Viliam Karas kritizoval, že minister si pri tomto projekte robí, čo chce. „My sme pripravení ísť dopodrobna aj vo výbore pre kontrolu činnosti vojenského spravodajstva, kde poslanci dostanú informácie z utajovanej časti,“ vyhlásil Kaliňák.

„Prijímam vaše kontrolné právomoci a buďte aktívni, žiadajte od nás informácie,“ dodal a zároveň vyzval opozíciu, aby trhové ceny porovnávala s realitou. Karas reagoval, že opozícii nejde o prázdnu kritiku.

Karas sa vyjadril aj k možnému spájaniu opozičných strán pred parlamentnými voľbami. Označil to za falošnú hru.

„KDH je najsilnejšou konzervatívnou stranou, má konzervatívny program, je konzervatívno-demokratickou stranou, ten program je tak jasne čitateľný, že je absurdné, aby sme sa my politicky spájali s niekým, kto má iný progresívny alebo liberálny program,“ vyhlásil podpredseda KDH.

(est, tasr)

  |  

Netanjahu napriek prímeriu rozšíril operáciu v Libanone

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu nariadil armáde rozšíriť pozemnú ofenzívu v Libanone a postúpiť hlbšie do vnútrozemia. Urobil tak napriek prímeriu vyhlásenému pred viac ako šiestimi týždňami.

Izraelské jednotky už obsadili strategický hrebeň a 900-ročný hrad Beaufort v južnom Libanone, pričom ich cieľom je posunúť líniu kontroly od rieky Litani o 10 kilometrov severnejšie k rieke Zaharani.

K eskalácii dochádza po jednom z najintenzívnejších útokov Hizballáhu, ktorý na sever Izraela vyslal množstvo kamikadze dronov. Tieto lacné a ťažko zachytiteľné zariadenia spôsobili v Izraeli uzavretie škôl a obmedzenia pohybu. Netanjahu deklaroval, že cieľom je „prehĺbiť a rozšíriť kontrolu nad miestami, ktoré ovládal Hizballáh“.

Konflikt, ktorý je najväčším vedľajším dôsledkom vojny s Iránom, si od začiatku marca vyžiadal v Libanone viac ako 3 370 obetí a vyhnal z domovov 1,2 milióna ľudí. Na izraelskej strane zahynulo 24 vojakov a štyria civilisti.

Politický tlak na Netanjahua zvyšuje aj jeho volebný rival Naftalí Bennett, ktorý požaduje ešte tvrdšie údery vrátane útokov na predmestia Bejrútu.

(reuters, est)

  |  

Bloomberg: EÚ zvažuje dočasne zrušiť cenové stropy na ruskú ropu

Európska únia zvažuje v rámci pripravovaného 21. balíka sankcií dočasné zmrazenie cenového stropu na ruskú ropu, píše agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje zdroje. Dôvodom sú rastúce ceny energií spôsobené vojnou na Blízkom východe a uzavretím Hormuzského prielivu.

EÚ vlani prijala dynamický mechanizmus, podľa ktorého sa cenový strop pre ruskú ropu Ural každého pol roka automaticky stanovuje na úrovni o 15 percent nižšej ako priemerná trhová cena. Európske spoločnosti môžu poistiť a prepravovať ruskú ropu len vtedy, ak sa predáva pod daným limitom.

Ak by sa mechanizmus uplatnil v júli, limit by mohol vzrásť na približne 65 dolárov za barel. Európska komisia preto zvažuje, či strop zmraziť na súčasnej úrovni, prípadne obmedziť jeho zvýšenie na maximálne 60 dolárov.

Okrem úpravy cenového stropu sa EÚ zameriava aj na sprísnenie opatrení proti obchádzaniu sankcií. Nový balík, ktorý by mal byť predstavený začiatkom júna, cieli na ďalšie banky, kryptooperátorov a približne 20 tankerov ruskej „tieňovej flotily“. Obmedzenia by sa mali postupne rozšíriť aj na plavidlá prepravujúce skvapalnený zemný plyn (LNG).

Brusel zároveň navrhuje exportné kontroly pre dve desiatky firiem z Číny, Indie či Turecka, ktoré Rusku dodávajú kritické komponenty pre zbrojársky priemysel.

Súčasťou diskusií je aj ochrana inštitúcie Euroclear pred ruskými odvetnými opatreniami, keďže EÚ plánuje držať zmrazené aktíva ruskej centrálnej banky vo výške 210 miliárd eur až do vyplatenia vojnových reparácií Ukrajine.

(est)

  |  

Nový liek proti rakovine odstránil nádory u časti pacientov

Medzinárodná klinická štúdia v 11 krajinách priniesla podľa vedcov „bezprecedentné“ výsledky pri liečbe rakoviny. Injekčný liek amivantamab podali pacientom, ktorým sa ochorenie vrátilo alebo rozšírilo a prestalo reagovať na chemoterapiu aj imunoterapiu.

Zo 102 pacientov s rakovinou hlavy a krku sa nádory zmenšili alebo úplne zmizli u 43 ľudí. U 15 pacientov lekári zaznamenali úplné odstránenie nádoru. Výsledky ukázali podobný efekt aj pri rakovine pľúc.

Liek pôsobí trojitým mechanizmom – blokuje dva procesy podporujúce rast nádoru a zároveň aktivuje imunitný systém. Podáva sa raz za tri týždne jednoduchou podkožnou injekciou, pričom vedľajšie účinky boli väčšinou mierne až stredne závažné.

Profesor Kevin Harrington z londýnskeho Inštitútu pre výskum rakoviny označil výsledky za „bezprecedentne silnú odpoveď“ u pacientov, ktorým už zlyhali dostupné možnosti liečby. Podľa neho by nová terapia mohla pomôcť tisícom pacientov ročne.

(guardian, bak)

  |  

Blanár hovoril s ruským veľvyslancom, kritizoval výzvy na jeho predvolanie

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár v relácii Na telo na Markíze uviedol, že slovenská diplomacia už komunikovala s ruským veľvyslancom po dopade ruského dronu v Rumunsku.

Rezort zahraničných vecí o takomto rozhovore dovtedy verejne neinformoval, čo potvrdil aj minister. Výzvy opozície na predvolanie veľvyslanca označil za „hystériu“.

Podľa Blanára Slovensko vyzvalo ruského veľvyslanca, aby sa Rusko zdržalo útokov v blízkosti hraníc členských štátov NATO. Témou rozhovoru boli aj nedávne útoky v ukrajinskom Užhorode neďaleko slovenských hraníc, kde rovnako požiadali Rusko o „zdržanlivosť“.

„Jednoznačne sme odsúdili tento akt,“ vyhlásil Blanár v súvislosti s dopadom dronu v Rumunsku. Zároveň tvrdil, že dron odklonila ukrajinská strana, a preto dopadol na územie NATO.

Poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková oponovala, že išlo o ruský dron, ktorý vypálilo Rusko ako krajina vedúca vojnu proti Ukrajine.

(bak)