Preskočiť na obsah
  |  

Sánchez odmieta predčasné voľby, chce vládnuť až do roku 2027

Španielsky premiér Pedro Sánchez odmietol výzvy na predčasné voľby a vyhlásil, že jeho vláda bude pokračovať až do roku 2027. Na straníckom podujatí socialistov v nedeľu obhajoval výsledky kabinetu a tvrdil, že voliči ešte naplno nepocítili prínosy jeho sociálnych a ekonomických opatrení.

Premiér čelí rastúcemu tlaku pre viaceré korupčné vyšetrovania týkajúce sa jeho strany PSOE, spojencov aj ľudí z jeho blízkeho okolia. Vyšetrovaný je aj bývalý socialistický premiér José Luis Rodríguez Zapatero pre podozrenia z ovplyvňovania rozhodnutí a prania špinavých peňazí. Polícia nedávno prehľadala aj sídlo PSOE v Madride.

Kritika prichádza aj z vlastných radov. Prezident regiónu Kastília-La Mancha Emiliano García-Page označil situáciu za najvážnejšiu od návratu demokracie a vyzval na hlasovanie o dôvere alebo predčasné voľby.

O potrebe nových volieb hovoria aj niektorí partneri vlády vrátane baskickej PNV a katalánskej strany Junts. Obe však odmietli podporiť návrh na vyslovenie nedôvery, s ktorým prišla strana Vox.

Tlak na premiéra sa má zvýšiť v júni, keď má vypovedať Zapatero a očakáva sa rozhodnutie Najvyššieho súdu v korupčnej kauze exministra Josého Luisa Ábalosa.

(euractiv, bak)

  |  

Ukrajinské drony zasiahli v noci ropovod, rafinériu a sklad paliva

Ukrajina v noci na nedeľu podnikla masívny dronový útok na ruskú energetickú infraštruktúru, pričom zasiahla ciele vzdialené až 1 300 kilometrov od svojich hraníc.

Podľa ukrajinského generálneho štábu drony zasiahli ropnú rafinériu v Saratove na rieke Volga, kde vypukol rozsiahly požiar. Útoky potvrdili aj ruské úrady, pričom ministerstvo obrany uviedlo, že počas noci zostrelilo 216 ukrajinských bezpilotných lietadiel.

Kyjev cielil aj na strategickú prečerpávaciu stanicu Lazarevo v Kirovskej oblasti, ktorá obsluhuje ropovod prepravujúci sibírsku ropu do Bieloruska. Ďalší veľký požiar vypukol v Rostovskom regióne po zásahu skladu paliva v meste Matvejev Kurgan.

V dôsledku stupňujúcej sa kampane proti palivovej sieti oznámili úrady na okupovanom Kryme obmedzenia predaja benzínu. Škody hlásili aj gubernátori Voronežskej a Belgorodskej oblasti, kde boli zranení traja civilisti.

Rusko odpovedalo vlastným útokom, keď na severnú a východnú Ukrajinu vyslalo 229 dronov, z ktorých ukrajinská protivzdušná obrana podľa vlastných údajov zneškodnila 212.

(reuters, est)

  |  

Cenu Slušný človek medzi nami získali Petr Pavel a Zuzana Čaputová

Český prezident Petr Pavel a bývalá slovenská prezidentka Zuzana Čaputová sa v nedeľu zúčastnili na pražskom hudobnom festivale Mezi ploty, kde si prevzali cenu Slušný človek medzi nami.

Tá vznikla ako občiansky akt oceňujúci osobnosti, ktoré do verejného priestoru vnášajú dôraz na slušnosť, ľudskosť, odvahu, rešpekt k demokracii a kultivácii verejnej debaty.

„Cena nie je ocenením politických funkcií. Je poďakovaním za úsilie chrániť hodnoty, ktoré pomáhajú držať spoločnosť pohromade aj v čase napätia a neistoty,“ uviedli organizátori.

Autorom ceny je výtvarník Josef Čuban a medzi jej laureátov patrí napríklad jadrová fyzička Dana Drábová, plukovník Otakar Foltýn či herec Ondřej Vetchý.

Hudobný festival Mezi ploty sa konal túto sobotu a nedeľu v areáli pražskej bohnickej psychiatrie. Ide o tradičnú akciu, ktorá sa snaží zlepšiť postavenie psychicky chorých ľudí a ich prijímanie väčšinovou spoločnosťou. Na desiatich scénach vystúpilo alebo ešte vystúpi približne stovka účinkujúcich, okrem iného aj kapely No Name, Lucie či Divokej Bill.

(tasr, novinky.cz)

  |  

Kaliňák je pripravený čeliť kontrole k nemocnici v Prešove

Podpredseda vlády a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer) je pripravený čeliť kontrole opozície k výstavbe nemocnice v Prešove. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12.

Podpredseda KDH Viliam Karas kritizoval, že minister si pri tomto projekte robí, čo chce. „My sme pripravení ísť dopodrobna aj vo výbore pre kontrolu činnosti vojenského spravodajstva, kde poslanci dostanú informácie z utajovanej časti,“ vyhlásil Kaliňák.

„Prijímam vaše kontrolné právomoci a buďte aktívni, žiadajte od nás informácie,“ dodal a zároveň vyzval opozíciu, aby trhové ceny porovnávala s realitou. Karas reagoval, že opozícii nejde o prázdnu kritiku.

Karas sa vyjadril aj k možnému spájaniu opozičných strán pred parlamentnými voľbami. Označil to za falošnú hru.

„KDH je najsilnejšou konzervatívnou stranou, má konzervatívny program, je konzervatívno-demokratickou stranou, ten program je tak jasne čitateľný, že je absurdné, aby sme sa my politicky spájali s niekým, kto má iný progresívny alebo liberálny program,“ vyhlásil podpredseda KDH.

(est, tasr)

  |  

Netanjahu napriek prímeriu rozšíril operáciu v Libanone

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu nariadil armáde rozšíriť pozemnú ofenzívu v Libanone a postúpiť hlbšie do vnútrozemia. Urobil tak napriek prímeriu vyhlásenému pred viac ako šiestimi týždňami.

Izraelské jednotky už obsadili strategický hrebeň a 900-ročný hrad Beaufort v južnom Libanone, pričom ich cieľom je posunúť líniu kontroly od rieky Litani o 10 kilometrov severnejšie k rieke Zaharani.

K eskalácii dochádza po jednom z najintenzívnejších útokov Hizballáhu, ktorý na sever Izraela vyslal množstvo kamikadze dronov. Tieto lacné a ťažko zachytiteľné zariadenia spôsobili v Izraeli uzavretie škôl a obmedzenia pohybu. Netanjahu deklaroval, že cieľom je „prehĺbiť a rozšíriť kontrolu nad miestami, ktoré ovládal Hizballáh“.

Konflikt, ktorý je najväčším vedľajším dôsledkom vojny s Iránom, si od začiatku marca vyžiadal v Libanone viac ako 3 370 obetí a vyhnal z domovov 1,2 milióna ľudí. Na izraelskej strane zahynulo 24 vojakov a štyria civilisti.

Politický tlak na Netanjahua zvyšuje aj jeho volebný rival Naftalí Bennett, ktorý požaduje ešte tvrdšie údery vrátane útokov na predmestia Bejrútu.

(reuters, est)

  |  

Bloomberg: EÚ zvažuje dočasne zrušiť cenové stropy na ruskú ropu

Európska únia zvažuje v rámci pripravovaného 21. balíka sankcií dočasné zmrazenie cenového stropu na ruskú ropu, píše agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje zdroje. Dôvodom sú rastúce ceny energií spôsobené vojnou na Blízkom východe a uzavretím Hormuzského prielivu.

EÚ vlani prijala dynamický mechanizmus, podľa ktorého sa cenový strop pre ruskú ropu Ural každého pol roka automaticky stanovuje na úrovni o 15 percent nižšej ako priemerná trhová cena. Európske spoločnosti môžu poistiť a prepravovať ruskú ropu len vtedy, ak sa predáva pod daným limitom.

Ak by sa mechanizmus uplatnil v júli, limit by mohol vzrásť na približne 65 dolárov za barel. Európska komisia preto zvažuje, či strop zmraziť na súčasnej úrovni, prípadne obmedziť jeho zvýšenie na maximálne 60 dolárov.

Okrem úpravy cenového stropu sa EÚ zameriava aj na sprísnenie opatrení proti obchádzaniu sankcií. Nový balík, ktorý by mal byť predstavený začiatkom júna, cieli na ďalšie banky, kryptooperátorov a približne 20 tankerov ruskej „tieňovej flotily“. Obmedzenia by sa mali postupne rozšíriť aj na plavidlá prepravujúce skvapalnený zemný plyn (LNG).

Brusel zároveň navrhuje exportné kontroly pre dve desiatky firiem z Číny, Indie či Turecka, ktoré Rusku dodávajú kritické komponenty pre zbrojársky priemysel.

Súčasťou diskusií je aj ochrana inštitúcie Euroclear pred ruskými odvetnými opatreniami, keďže EÚ plánuje držať zmrazené aktíva ruskej centrálnej banky vo výške 210 miliárd eur až do vyplatenia vojnových reparácií Ukrajine.

(est)