Preskočiť na obsah
  |  

Fínsko má piaty titul, Švajčiarsko opäť prehralo vo finále

Konsta Helenius strelil jediný gól zápasu v predĺžení a rozhodol o víťazstve Fínska nad Švajčiarskom 1 : 0 vo finále majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. Domácim Švajčiarom tak ostali len oči pre plač, keďže prehrali svoje tretie finále za posledné tri roky.

Po minuloročnej prehre v predĺžení s USA boli Švajčiari opäť zastavení, tentoraz disciplinovaným fínskym výberom. Fíni si zachovali chladnú hlavu až do momentu, keď Helenius v čase 10.42 min predĺženia rozhodol o zisku titulu.

Fínsku v prvej tretine neuznali gól pre hru vysokou hokejkou a pre trest v závere tretiny začínali druhú časť v oslabení o dvoch hráčov. Oslabenie však pred búrlivým domácim publikom takticky zvládli.

Už po 30 sekundách nastrelil Jesse Puljujärvi žrď. Akcia sa striedala na oboch stranách, až kým sa 20-ročný Helenius uvoľnil z ľavého rohu a nechytateľnou strelou ukončil zápas. Pre Fínsko je to piaty svetový titul, zatiaľ čo Švajčiarsko prehralo aj svoje šieste finále v histórii.

(reuters, est)

  |  

Zapletalová vyhrala vo svetovom výkone roka, zlepšila národný rekord

Slovenská atlétka Emma Zapletalová triumfovala v behu na 400 m prekážok na prestížnom mítingu Diamantovej ligy v marockom Rabate. Na Štadióne princa Mulaja Abdalláha zvíťazila časom 52,82 s, ktorým si vylepšila osobné maximum a zabehla svetový výkon roka. Vlastný národný rekord zlepšila o 18 stotín.

Dvadsaťšesťročná Slovenka zvíťazila o 36 stotín pred Američankou Annou Cockrellovou, ktorú zdolala aj na MS v Tokiu. Tretia dobehla Jamajčanka Rushell Claytonová (53,75).

Zapletalová sa vďaka 18-stotinovému zlepšeniu tokijského finálového času 53,00 dostala na čelo svetových tabuliek. V Rabate vstúpila do sezóny, prekážkovú štvorstovku bežala presne 254 dní po pamätnom finále MS v Tokiu.

Bronzová medailistka zo svetového šampionátu pôvodne plánovala štart vo svojej hlavnej disciplíne už pred týždňom na mítingu DL v Bruseli, ale pre resty v tréningu spôsobené problémami s kolenom sa nakoniec predstavila až na treťom tohtoročnom podujatí seriálu.

(tasr, est)

  |  

Zelenskyj chce pokrok v mierových rokovaniach ešte pred zimou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre stanicu CBS vyjadril túžbu pokročiť v mierových rozhovoroch s Ruskom ešte pred príchodom zimy.

Podľa neho je kľúčové využiť súčasnú strategickú pozíciu Kyjeva, keďže Rusko od decembra 2025 postupne stráca iniciatívu na bojisku a jeho armáda je podľa ukrajinských veliteľov vyčerpaná.

Zelenskyj zdôraznil, že diplomatické riešenie závisí od stupňujúceho sa tlaku na Vladimira Putina – nielen prostredníctvom bojov, ale najmä sprísňovaním sankcií.

Kým mierové snahy sprostredkované USA momentálne stagnujú pre zameranie Washingtonu na konflikt v Iráne, Ukrajina vidí príležitosť v európskej pomoci alebo bilaterálnych rokovaniach.

Okrem diplomacie prezident apeloval na pokračujúcu podporu USA v oblasti protivzdušnej obrany, kým Európa nevyvinie vlastný protiraketový systém. Zároveň informoval o príprave veľkej dohody s EÚ o dronových technológiách a vyjadril nádej na podobné partnerstvo s USA. Kyjev chce v týchto dohodách zúročiť svoje viacročné skúsenosti z reálneho nasadenia a eliminácie ruských bezpilotných lietadiel.

(reuters, est)

  |  

V parlamentných voľbách na Malte zvíťazili opäť labouristi

Labouristická strana premiéra Roberta Abelu dosiahla na Malte historické štvrté víťazstvo v parlamentných voľbách po sebe. Hoci sa očakáva, že si strana udrží pohodlnú väčšinu, jej celkový náskok sa oproti roku 2022 znížil.

Podľa opozičného lídra Alexa Borga klesol rozdiel v počte hlasov z pôvodných 39-tisíc na približne 18-tisíc. Borg priznal porážku, no ocenil zníženie víťazného náskoku vládnej strany.

Abela zvolal predčasné voľby o rok skôr, pričom sa odvolával na neistú medzinárodnú situáciu. Jeho kampaň stavila na dôveru voličov v silnú ekonomiku – Malta vlani rástla o 4 percentá a vykazuje takmer nulovú nezamestnanosť.

Krajinu však znepokojuje konflikt na Blízkom východe, ktorý by mohol viesť k inflácii a zvýšeniu cien palív, na čo je tento ostrovný štát závislý od dovozu a turizmu mimoriadne citlivý.

Volebná účasť dosiahla 87,4 percenta, čo podčiarkuje vysoký záujem občanov o politiku. Po oznámení výsledkov vypukli v uliciach oslavy a tradičné sprievody áut. Robert Abela, ktorý vedie stranu od roku 2020, zloží v pondelok slávnostný sľub a začne svoj nový mandát zameraný na stabilitu a hospodársky rast v najmenšom štáte Európskej únie.

(reuters, est)

  |  

Vingegaard sa zaradil k legendám: Sníval som o tom celý život

Dánsky cyklista Jonas Vingegaard sa stal celkovým víťazom 109. ročníka prestížnych pretekov Giro d'Italia. Jazdca tímu Visma–Lease a Bike korunovali v nedeľu v Ríme za „kráľa“ Gira prvýkrát v kariére, všetky tri podujatia Grand Tour vyhral ako ôsmy pretekár v histórii.

V záverečnej šprintérskej 21. etape, ktorá bola pre Dána už len formalitou, triumfoval Talian Jonathan Milan zo stajne Lidl-Trek. Druhý finišoval ďalší domáci cyklista Giovanni Lonardi (Polti-VisitMalta), tretí skončil Francúz Paul Penhoet (Groupama-FDJ United).

Slovenský jazdec Lukáš Kubiš z tímu Unibet Rose Rockets dokázal v závere potiahnuť celý pelotón a zlikvidovať únik trojice s Filippom Gannom, napokon obsadil 142. miesto (+2:39 min).

Vingegaard uspel pri svojej premiérovej účasti na Gire. Na talianske cesty išiel s cieľom získať „trojkorunu“ celkových víťazstiev na najväčších pretekoch Grand Tour. Počas kariéry dvakrát vyhral Tour de France (2022, 2023) a v uplynulom roku aj Vuelta a Espaňa.

„Je to neuveriteľné. Niečo, o čom som sníval celý svoj život. Je to pre mňa výnimočný deň,“ vyznal sa Vingegaard.

(tasr, est)

  |  

Poslal vyše tisíca smrteľných zásielok, pred súdom sa priznal

Kanaďan Kenneth Law sa pred súdom v provincii Ontário priznal k 14 obvineniam z napomáhania k samovražde. Šesťdesiatročný bývalý inžinier a kuchár rozosielal cez internet balíčky s jedovatými látkami viac ako stovke ľudí v desiatkach krajín sveta.

Pred súdom priznal podiel na smrti 14 osôb vo veku od 16 do 36 rokov v Ontáriu a tiež zaslanie látok, ktoré podľa obžaloby spôsobili smrť 79 ľudí vo Veľkej Británii. Vyšetrovateľom sa podarilo zistiť, že pred zatvorením jeho webových stránok odoslal 1 209 balíčkov do 41 krajín.

Law prevádzkoval viaceré internetové stránky, cez ktoré predával smrteľné chemikálie, pomôcky na samovraždu a návody na ich použitie. Aby sa vyhol podozreniu, ponúkal aj bežný tovar vrátane pálivej omáčky a vystupoval ako dodávateľ potravinárskych surovín.

Vyšetrovanie v Británii ukázalo, že jeho balíčky dostalo 286 ľudí, z ktorých 112 zomrelo. Rodiny obetí kritizujú úrady za to, že nedokázali jeho činnosť zastaviť skôr.

Pôvodne čelil aj obvineniam z vraždy, prokuratúra ich však po dohode o priznaní viny stiahla. Kanadský zákon umožňuje za napomáhanie k samovražde uložiť trest až 14 rokov väzenia. Rozsudok má padnúť v septembri.

(echo24, bak)