Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci neotvorili schôdzu o odvolávaní Tarabu

Poslanci Národnej rady SR nezačali v pondelok ani na druhý pokus mimoriadnu schôdzu o návrhu na odvolanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS). V rokovacej sále sa prezentovalo len 62 poslancov. Národná rada teda nebola uznášaniaschopná.

Podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS) oznámil, že poslanci sa pokúsia začať schôdzu v utorok o 8.00 h.

Odvolávanie ministra iniciovalo opozičné hnutie PS. Hnutiu napríklad prekáža, že minister odmieta prebrať zodpovednosť za návrh zonácií národných parkov, keď tvrdí, že ho pripravovali nominanti na ministerstve.

Za zlyhanie pri príprave zonácií hrozí podľa PS prepadnutie takmer pol miliardy eur z plánu obnovy. Opozícia tiež pripomenula, že Taraba už nemá ani dôveru koaličnej strany SNS, ktorá ho nominovala, ani svojich najbližších spolupracovníkov na ministerstve životného prostredia.

V návrhu na odvolanie opozícia Tarabu kritizovala aj za to, že z rezortu „vyštval“ odborníkov. Vyčíta mu tiež, že neberie vážne krízovú situáciu so suchom, keďže Slovensko čelí najsuchšiemu obdobiu za posledné desaťročia.

Nezvláda podľa opozície ani riešiť situáciu s medveďmi, PS upozornilo, že odkedy je minister v kresle, počet útokov neklesol. Pripomína aj zastavenie projektov ochrany zdravia, napríklad projekt na zlepšenie kvality ovzdušia v Jelšave a regióne Gemer.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Paríž v Atlantiku zadržal podozrivý ruský tanker

Francúzske námorníctvo zadržalo v Atlantickom oceáne ropný tanker podozrivý z porušovania medzinárodných sankcií voči Rusku. O operácii informoval prezident Emmanuel Macron, podľa ktorého išlo o zásah proti lodi spojenej s takzvanou ruskou „tieňovou flotilou“, ktorá pomáha Moskve obchádzať sankcie uvalené po invázii na Ukrajinu.

Zásah vykonali viac ako 740 kilometrov západne od Bretónska za podpory viacerých partnerov vrátane Spojeného kráľovstva. Francúzske úrady potvrdili, že cieľom bolo preveriť identitu plavidla podozrivého z plavby pod falošnou vlajkou.

Po nalodení kontrolného tímu a preskúmaní dokumentov sa podozrenia podľa námornej prefektúry potvrdili. Na žiadosť prokuratúry preto loď odklonili v súlade s medzinárodným právom. Podľa Macrona išlo o tanker Tagor, ktorý sa plavil z ruského prístavu Murmansk.

Francúzsko aj Británia v posledných mesiacoch sprísnili postup voči lodiam patriacim do ruskej tieňovej flotily. Napriek tomu údaje o lodnej doprave naznačujú, že desiatky sankcionovaných plavidiel naďalej prechádzajú európskymi vodami.

(reuters, max)

Minúta  |  

EÚ zvažuje menšiu ochranu pre Ukrajincov v odvodovom veku

Členské štáty Európskej únie diskutujú o budúcnosti systému dočasnej ochrany pre ukrajinských utečencov a medzi zvažovanými možnosťami sa objavil aj návrh na vylúčenie z budúcich predĺžení programu mužov v odvodovom veku. Vyplýva to z interného dokumentu Rady EÚ, na ktorý upozornil portál Euractiv.

Smernicu o dočasnej ochrane aktivovali po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Umožňuje Ukrajincom žiť a pracovať v krajinách EÚ bez klasického azylového konania. V súčasnosti platí do marca 2027 a využíva ju viac ako 4,3 milióna ľudí.

Podľa dokumentu niektoré členské štáty upozorňujú na rastúci podiel mužov v brannom veku medzi novo prichádzajúcimi. Argumentujú, že prípadné obmedzenie by mohlo pomôcť Ukrajine pri riešení nedostatku pracovnej sily, posilnení obranyschopnosti krajiny a neskoršej povojnovej obnove. Diskutuje sa tiež o možnosti vylúčiť osoby, ktoré Ukrajinu neopustili legálnym spôsobom.

Prípadné zmeny by sa týkali len nových žiadateľov o dočasnú ochranu, nie ľudí, ktorí tento status už získali. O budúcnosti systému budú tento týždeň rokovať ministri vnútra a migrácie členských štátov EÚ. Akékoľvek predĺženie alebo úpravu však musí najskôr navrhnúť Európska komisia.

Najviac ukrajinských utečencov hostia Nemecko, Poľsko a Česko. Dospelí muži aktuálne tvoria približne 26,6 percenta všetkých príjemcov dočasnej ochrany v Európskej únii.

(max)

Minúta  |  

Po útoku ruského dronu v Rumunsku krajina zvažuje reakciu

Rumunský prezident Nicușor Dan po nedávnom incidente s ruským dronom v meste Galați pritvrdil voči Moskve a naznačil, že Bukurešť nevylučuje ani vyhostenie ruského veľvyslanca. V rozhovore pre BBC podľa Unianu upozornil, že ruské útoky na ukrajinské ciele pri hraniciach s Rumunskom predstavujú rastúce riziko pre občanov členskej krajiny NATO.

Dan pripomenul, že za posledné dva roky Rumunsko zaznamenalo približne 20 až 30 incidentov s dronmi prenikajúcimi na jeho územie. Kým väčšina z nich neniesla výbušniny, najnovší prípad bol podľa technickej analýzy závažnejší.

Dron, ktorý sa zrútil v Galați, identifikovali rumunské úrady ako ruský bezpilotný prostriedok Geran-2, teda verziu iránskeho dronu Šáhid-136 používaného ruskou armádou.

„Keď Rusi zaútočia na mestá na druhej strane Dunaja, musia si byť istí, že neublížia rumunským občanom,“ zdôraznil rumunský prezident.

Po incidente spred niekoľkých dní zvolal aj zasadnutie Najvyššej rady obrany krajiny a prisľúbil primeranú reakciu. Na sociálnej sieti X zároveň napísal, že Rumunsko nebude bagatelizovať žiadny čin ohrozujúci životy občanov, národnú bezpečnosť ani suverenitu štátu.

(max)

Minúta  |  

Magyar sa chystá za prezidentom, ktorý odmietol odstúpiť

Maďarský prezident Tamás Sulyok odmietol výzvy na odstúpenie z funkcie a vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach podľa 24.hu vyhlásil, že jeho rezignácia by nevyriešila súčasný inštitucionálny spor v krajine.

Zdôraznil, že prezident aj vláda musia napriek politickým rozdielom spolupracovať v záujme fungovania štátu a dodržiavania ústavy.

Sulyok reagoval na opakované výzvy premiéra Pétera Magyara, ktorý po svojom volebnom víťazstve žiadal odchod viacerých predstaviteľov spájaných s predchádzajúcou vládou Fideszu vrátane hlavy štátu. Prezidentovi odkázal, že ak do konca mája neodstúpi, v pondelok ho navštívu v úrade aj s ministrom spravodlivosti.

Prezident upozornil, že premiér voči nemu formuloval jednostranné požiadavky a pokyny, čo označil za neobvyklé vo vzťahoch medzi ústavnými inštitúciami.

Hlava štátu zároveň deklarovala, že nebude blokovať fungovanie vlády ani legislatívne kroky potrebné na čerpanie európskych fondov. Ako príklad spolupráce uviedol podpis zákona o obnovení maďarského pristúpenia k Medzinárodnému trestnému súdu.

Premiér Magyar reagoval ostro a obvinil prezidenta, že sa počas svojho pôsobenia nepostavil na obranu právneho štátu ani občanov. Pripomenul tiež, že bývalí prezidenti si po odchode z funkcie zachovávajú viaceré štátne výhody vrátane platu, služobného auta či kancelárie.

(max)

Minúta  |  

USA navrhli plán na ukončenie bojov medzi Izraelom a Hizballáhom

Spojené štáty sa snažia sprostredkovať nové diplomatické riešenie medzi Izraelom a Libanonom. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio rokoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom aj libanonským prezidentom Josephom Aounom o návrhu postupnej deeskalácie konfliktu.

Podľa amerického predstaviteľa Washington navrhol, aby Hizballáh ako prvý zastavil útoky na izraelské územie. Na oplátku by sa Izrael zdržal ďalšej eskalácie vojenských operácií v Bejrúte a okolí. Cieľom plánu je vytvoriť priestor na obnovenie prímeria a postupné ukončenie nepriateľských akcií.

Libanonský prezident Aoun sa podľa amerických zdrojov snaží presadiť dohodu, no predseda parlamentu Nabih Berri, ktorý vystupuje ako sprostredkovateľ medzi štátom a Hizballáhom, tvrdí, že prvý krok musí urobiť Izrael zastavením paľby.

Situácia na fronte zostáva napätá. Netanjahu oznámil, že izraelské jednotky dostali pokyn postúpiť hlbšie na územie južného Libanonu a obsadili strategicky významný hrad Beaufort aj okolité vyvýšeniny. Operácia nasledovala po jednom z najintenzívnejších útokov Hizballáhu na sever Izraela od uzavretia prímeria, ktorý viedol k zatvoreniu škôl a bezpečnostným obmedzeniam.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.