O to viac prekvapuje, že práve školstvo patrí medzi odvetvia, ktoré najhlasnejšie upozorňujú na nedostatok financií. Samozrejme, nemožno spochybňovať význam učiteľskej profesie. Kvalitný učiteľ má obrovský vplyv na budúcnosť dieťaťa aj celej krajiny. To však automaticky neznamená, že akýkoľvek systém financovania alebo organizácie školstva je efektívny.

Argument o nízkych platoch učiteľov v súčasnosti navyše nie je taký jednoznačný, ako býval pred 10 rokmi. V posledných rokoch prešli pedagogickí zamestnanci viacerými kolami zvyšovania miezd a ďalšie zvýšenia sú už schválené.

Od septembra 2025 sa platy pedagogických a odborných zamestnancov zvýšili o sedem percent a od januára 2026 o ďalších päť percent. Súčasne sa zavádza aj nová nadtarifná zložka odmeňovania naviazaná na hodnotenie zamestnancov.

Platové tabuľky navyše ukazujú, že odmeňovanie v školstve je výrazne závislé od odpracovaných rokov. Začínajúci učiteľ síce vstupuje do systému s relatívne nízkym platom, ale po rokoch praxe je tarifný plat na úplne inej úrovni. Ministerstvo školstva preto pravidelne zverejňuje samostatné stupnice platových taríf podľa dĺžky započítanej praxe.

To však stále nerieši podstatu problému. Debata o platoch totiž zatláča do úzadia oveľa dôležitejšiu otázku: aké výsledky slovenské školstvo generuje?

Klub 500 ako združenie zamestnávateľov, teda tých, ktorí absolventov následne potrebujú, opakovane upozorňuje, že slovenský vzdelávací systém vykazuje vážne známky neefektívnosti. Podľa údajov, na ktoré poukazuje, viac ako polovica mladých ľudí pracuje mimo odboru, ktorý vyštudovali.

V prípade stredoškolákov ide dokonca o približne 52 percent absolventov. To znamená, že štát financuje prípravu ľudí na profesie, ktoré následne vôbec nevykonávajú.

Inými slovami, problém nemusí byť v tom, že do školstva dávame málo peňazí. Možno je problémom to, že ich využívame neefektívne.

A práve tu vstupuje do hry technológia, ktorá môže v najbližších rokoch zmeniť celé chápanie vzdelávania.

Slovenská verejnosť v súčasnosti vedie emotívne diskusie o umelej inteligencii. Časť ľudí ju vníma ako hrozbu pre pracovné miesta, iní ako módny technologický trend. Vo vzdelávaní však AI začína prinášať výsledky, ktoré nemožno ignorovať.

INESS nedávno upozornil na experiment realizovaný na Harvardskej univerzite, v ktorom výskumníci porovnávali klasické vyučovanie fyziky s výučbou prostredníctvom AI tútora. Dôležité je, že obsah výučby aj pedagogické princípy boli identické. Jediný rozdiel spočíval v tom, či študenta sprevádzal človek alebo inteligentný softvér.

Výsledky boli pre mnohých šokujúce. Študenti využívajúci AI zvládli učivo rýchlejšie – v priemere za 49 minút namiesto 60 – a zároveň dosiahli výrazne lepšie výsledky. Po tradičnej výučbe sa výsledky testov zvýšili o 27 percent, po práci s AI tútorom až o 64 percent.

Podobné závery podľa inštitútu potvrdzujú aj aktuálne medzinárodné metaštúdie z roku 2025, ktoré analyzujú využitie umelej inteligencie vo vzdelávaní. Ich spoločným menovateľom je zistenie, že personalizovaná spätná väzba, ktorú dokáže AI poskytovať prakticky nepretržite, často vedie k rýchlejšiemu osvojovaniu si vedomostí a lepším študijným výsledkom.

To neznamená, že učitelia sú zbytoční. Takýto záver by bol absurdný. Učiteľ nie je len sprostredkovateľom informácií. Je mentorom, autoritou, psychologickou oporou a človekom, ktorý formuje sociálne návyky detí.

Znamená to však niečo iné.

Ak technológia dokáže výrazne zvýšiť efektivitu učenia, potom by sa mala stať prirodzenou súčasťou reformy školstva. Nie ako doplnok, ale ako jeden z hlavných nástrojov modernizácie.

Slovensko aktuálne vedie diskusiu o tom, ako nájsť ďalšie stovky miliónov eur na školstvo. Oveľa menej sa však rozpráva o tom, ako za rovnaké peniaze dosiahnuť lepšie výsledky. Ak máme menej detí, takmer rovnaký počet učiteľov a zároveň pretrvávajúce problémy s kvalitou vzdelávania, potom nie je problém len vo výške rozpočtu.

Problém je v tom, že systém funguje podľa logiky minulého storočia.

Kurikulárna reforma, ktorú presadzuje minister Tomáš Drucker (Hlas), stojí na myšlienke, že škola nemá byť továrňou na memorovanie faktov, ale miestom rozvoja kompetencií potrebných pre 21. storočie. Ak je však potrebné reformovať spôsob učenia detí, potom je legitímne diskutovať aj o reforme fungovania samotného školského systému.

Moderné školstvo sa totiž nemeria len počtom zamestnancov či výškou rozpočtu, ale predovšetkým výsledkami, ktoré dosahuje.

Krajiny, ktoré budú v nasledujúcich desaťročiach úspešné, nebudú súťažiť počtom učiteľov ani veľkosťou ministerských rozpočtov. Budú súťažiť schopnosťou premieňať verejné peniaze na vedomosti, zručnosti a inovácie.

A práve tu sa Slovensko musí prestať pýtať, koľko školstvo stojí, a začať sa pýtať, čo za tieto peniaze skutočne dostáva.