Všetkých 27 členských štátov EÚ súhlasilo s otvorením rokovaní pre Ukrajinu a Moldavsko o prvej skupine kapitol prístupového procesu. Týkajú sa právneho štátu, fungovania demokratických inštitúcií a základných hodnôt Únie.
Ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková označila rozhodnutie za ďalší krok smerom k plnohodnotnému členstvu. Cyperské predsedníctvo EÚ zároveň oznámilo, že začalo pripravovať formálne otvorenie rokovaní.
Dôležitú úlohu zohrala aj dohoda medzi Budapešťou a Kyjevom o ochrane práv maďarskej menšiny na Ukrajine. Maďarsko totiž dlhodobo upozorňovalo, že bez vyriešenia tejto otázky nebude podporovať ďalší posun Ukrajiny v prístupovom procese.
Rozhodnutie vysiela podľa predstaviteľov Únie signál jednoty a podpory obom kandidátskym krajinám v období pretrvávajúcej vojny na Ukrajine.
Otázka rozširovania Európskej únie sa zároveň opäť dostáva do centra európskej debaty. Fínsky prezident Alexander Stubb vyhlásil, že EÚ by mala „myslieť vo veľkom“ a uvažovať o rozšírení alebo flexibilnejších formách členstva až pre približne 40 štátov. Podľa neho je rozširovanie najúspešnejšou politikou Únie a jej geopolitická sila závisí aj od veľkosti a počtu členov.
Stubb tvrdí, že súčasné obdobie vytvára jedinečnú príležitosť na rozšírenie Únie. „Okno príležitosti je pomerne krátke. Keď sa skončí vojna na Ukrajine alebo sa zmení americká administratíva, ľudia opäť prestanú tlačiť na rozširovanie a začnú riešiť nepodstatné veci,“ povedal na energetickej konferencii v Helsinkách.
EÚ v súčasnosti vedie najväčšie rozširovanie za uplynulé desaťročia. Štatút kandidátskej krajiny má deväť štátov a medzi najpokročilejších uchádzačov patria okrem Ukrajiny a Moldavska aj Čierna Hora a Albánsko.
Fínsky prezident navrhol uvažovať aj o užšom prepojení s krajinami mimo súčasného okruhu kandidátov. Spomenul návrat Spojeného kráľovstva čo najbližšie k Únii, perspektívu členstva pre Turecko, ktoré je podľa neho dôležité z bezpečnostného hľadiska, ale aj Nórsko a Island.
Pri Kanade žartom poznamenal, že by bolo lepšie, keby sa stala „28. štátom Európskej únie než 51. štátom Spojených štátov“.
Stubb zároveň upozornil na význam západného Balkánu. „Je to najhorúcejšie miesto v Európe,“ povedal s odkazom na Srbsko, Kosovo, Bosnu a Hercegovinu, Severné Macedónsko, Albánsko a Čiernu Horu. Podľa neho bude budúca podoba Európskej únie závisieť od toho, či dokáže využiť súčasnú geopolitickú situáciu a pokračovať v rozširovaní.
(reuters, cnbc, mja, lud)