Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Muskova SpaceX ide na burzu, investori stavajú na AI a Mars

SpaceX sa pripravuje na historický vstup na burzu, ktorý by mohol prepísať rekordy svetových finančných trhov. Spoločnosť Elona Muska plánuje predať viac ako 555 miliónov akcií za 135 dolárov za kus, čo by prinieslo približne 75 miliárd dolárov nového kapitálu, informuje agentúra Bloomberg.

Firma by tak dosiahla trhovú hodnotu okolo 1,75 až 1,8 bilióna dolárov a prekonala doteraz najväčšie IPO Saudi Aramco. Investori vkladajú veľké nádeje do ďalšieho rastu SpaceX, ktorá už dávno nie je len raketovou spoločnosťou.

Významnú úlohu zohrávajú satelitná sieť Starlink, projekty v oblasti umelej inteligencie a dlhodobé plány na kolonizáciu Marsu.

Analytici však upozorňujú, že firma stále negeneruje zisk a jej ocenenie patrí medzi najodvážnejšie v histórii technologického sektora.

(mja)

Minúta  |  

Hanusove dni otvoria v Bratislave sériu debát o viere aj politike

Kresťanský festival Bratislavské Hanusove dni prinesie do hlavného mesta diskusie s politikmi aj inými osobnosťami spoločenského života. Festival sa začne vo štvrtok o 19.30 h večerom s Christopherom Westom a Mikeom Mangionem.

Okrem toho podujatie ponúkne viacero diskusií so slovenskými politikmi, ale aj s influencermi. Vyplýva to zo zverejneného programu.

„Hanusove dni chcú spájať vieru s rozumom, inšpirovať k hľadaniu pravdy, dobra a krásy a takisto ukázať, že kresťanstvo ‚nie je spomienkou na minulosť, ale veľmi živou a skutočnou realitou.‘ (Benedikt XVI.) Festival je určený tak akademickej verejnosti, ako aj širšiemu publiku. Môžete sa tešiť na niekoľko večerov plných diskusií a prednášok z oblasti politiky, teológie, psychológie či iných spoločenských vied. Takisto máme pre vás pripravené sprievodné podujatia (duchovné aj umelecké),“ uviedli organizátori na svojom webe.

Hanusove dni potrvajú od štvrtkového večera do nedele 14. júna.

(tasr, max)

Minúta  |  

Európa má hovoriť s Putinom, tvrdí Babiš. Vyslal by Merza

Európa podľa českého premiéra Andreja Babiša dospela k názoru, že v otázke vojny na Ukrajine je potrebné začať rokovať aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Babiš to uviedol vo štvrtok pred odletom na samit EÚ a západného Balkánu v Čiernej Hore.

Zároveň zdôraznil, že naďalej považuje Putina za agresora. Podľa Babiša sa americký prezident Donald Trump momentálne sústreďuje na situáciu v Iráne, na Blízkom východe a na otázku odblokovania Hormuzského prielivu.

Premiér zároveň poznamenal, že nie je jediný, kto si myslí, že Európska únia by mala poveriť konkrétneho lídra rokovaniami s Moskvou. Podľa jeho slov podobný názor zastáva aj šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

„Za mňa je to jednoznačne nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý by mal nejakým spôsobom na základe mandátu Európskej rady a Komisie viesť nejakú diplomatickú misiu. Pretože riešenie, že tam zomrie ďalší milión vojakov, asi nie je dobré,“ povedal Babiš.

Kallasová v rozhovore pre agentúru AFP potvrdila, že Európa nemôže v konflikte vystupovať ako neutrálny sprostredkovateľ, keďže podporuje Ukrajinu. Za kľúčovú označila snahu prinútiť Rusko začať rokovania s Ukrajinou a pristúpiť na ústupky, ktoré by posilnili bezpečnosť Európy.

(tasr, max)

Minúta  |  

Európske štáty chcú obmedziť turistické víza pre občanov Ruska

Švédsko spolu s ďalšími 10 európskymi krajinami vyzvalo Európsku komisiu na sprísnenie pravidiel pre udeľovanie turistických víz ruským občanom. Švédsky minister pre migráciu Johan Forssell označil za neprijateľné, že státisíce Rusov môžu tráviť dovolenky v Európe, zatiaľ čo na Ukrajine pokračuje vojna.

Ministri vnútra a migrácie z 11 krajín zaslali spoločný list šéfke diplomacie EÚ Kaji Kallasovej a eurokomisárovi pre migráciu Magnusovi Brunnerovi. Tvrdia, že súčasné pravidlá sú nejednotné a vytvárajú bezpečnostné riziká, pričom zároveň oslabujú sankčnú politiku Európskej únie voči Rusku.

Podľa údajov uvedených v liste získalo v roku 2025 turistické schengenské víza takmer 478-tisíc ruských občanov, čo predstavuje nárast oproti približne 441-tisíc vízam vydaným rok predtým. Forssell kritizoval situáciu slovami, že mnohí Rusi počas víkendov cestujú do Európy za nákupmi a oddychom, zatiaľ čo Ukrajinci prichádzajú o život na fronte.

Ruské úrady na výzvu bezprostredne nereagovali. Moskva dlhodobo tvrdí, že európske krajiny vedú voči Rusom diskriminačnú politiku a šíria protiruské nálady.

List podpísali zástupcovia Švédska, Česka, Dánska, Estónska, Fínska, Islandu, Lotyšska, Litvy, Holandska, Nórska a Poľska. Tieto štáty patria medzi najhlasnejších podporovateľov prísnejšieho postupu voči Rusku po invázii na Ukrajinu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump chce za generálneho prokurátora svojho exprávnika

Americký prezident Donald Trump oznámil, že do funkcie stáleho generálneho prokurátora USA nominuje Todda Blanchea, ktorý ministerstvo spravodlivosti vedie dočasne od apríla. Ak nomináciu potvrdí Senát, bývalý Trumpov osobný právnik sa stane najvyšším predstaviteľom amerických orgánov činných v trestnom konaní.

Trump svoje rozhodnutie oznámil počas podujatia v Bielom dome. Zároveň uviedol, že očakáva rýchly proces schvaľovania.

Päťdesiatjedenročný Blanche prevzal vedenie rezortu po odvolaní Pam Bondiovej, ku ktorému došlo na jar po sporoch okolo zverejňovania dokumentov súvisiacich s prípadom zosnulého sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina a nespokojnosti prezidenta s postupom ministerstva voči jeho politickým oponentom.

Blanche počas svojho krátkeho pôsobenia na čele ministerstva čelil kritike zo strany viacerých republikánskych senátorov aj niektorých predstaviteľov Bieleho domu. Terčom sporov sa stal najmä plán vytvoriť fond vo výške 1,8 miliardy dolárov pre osoby, ktoré sa podľa administratívy stali obeťami údajného politicky motivovaného zneužívania štátnych inštitúcií. Projekt napokon zrušili.

Nominácia Blanchea bude musieť prejsť schvaľovacím procesom v Senáte, kde majú republikáni tesnú väčšinu 53 ku 47 hlasom. Na potvrdenie funkcie bude potrebovať takmer jednotnú podporu republikánskych zákonodarcov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Hizballáh odmieta plán prímeria vyhlásený vo Washingtone

Hnutie Hizballáh odmietlo návrh prímeria medzi Libanonom a Izraelom, ktorý vznikol počas rokovaní sprostredkovaných Spojenými štátmi. Napriek oznámeniu Washingtonu o dosiahnutí dohody boje pokračujú a Izrael deklaruje, že sa zo svojich pozícií na juhu Libanonu zatiaľ nestiahne.

Podľa amerického návrhu by Hizballáh zastavil raketové útoky a stiahol svojich bojovníkov z oblastí pri izraelskej hranici. Vodca šíitského hnutia Naim Kásem však dohodu ostro odmietol a označil ju za pokus o oslabenie Libanonu. Zdôraznil, že odpor bude pokračovať dovtedy, kým Izrael bude okupovať časť libanonského územia.

Kásem zároveň trvá na tom, že akékoľvek prímerie musí zahŕňať aj stiahnutie izraelských síl z južného Libanonu. Izrael tam vytvoril bezpečnostnú zónu, ktorú považuje za nevyhnutnú na ochranu severu krajiny pred útokmi Hizballáhu. Hnutie však varuje, že izraelské mestá nebudú bezpečné, pokiaľ budú pokračovať útoky na libanonské dediny.

Do sporu sa zapojil aj Irán. Predstavitelia Revolučných gárd vyhlásili, že minimálnou podmienkou ukončenia bojov je návrat Izraela na pozície, ktoré držal pred začiatkom súčasného konfliktu.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac vo štvrtok oznámil, že armáda bude pokračovať v operáciách proti cieľom Hizballáhu. Izraelské ozbrojené sily zároveň vydali nové varovania pre obyvateľov južného Libanonu a potvrdili pokračovanie útokov na infraštruktúru a pozície šíitského hnutia.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.