Spojené štáty chystajú ďalší zásadný zásah do svetového obchodu, ktorý by potenciálne citeľne zasiahol aj našich exportérov. Úrad amerického obchodného splnomocnenca navrhol uvaliť nové dodatočné clá vo výške 10 percent až 12,5 percenta na dovoz zo 60 kľúčových svetových ekonomík.
Na zozname sa objavili nielen Čína alebo India, ale aj celá Európska únia. Oficiálnym dôvodom je údajné zlyhanie týchto krajín pri vymáhaní zákazov súvisiacich s tovarom vyrobeným nútenou prácou, teda pri potláčaní akejsi modernej formy otroctva. Je však zrejmé, že ľudské práva sú v tomto prípade skôr právnou zámienkou na pokračujúci ekonomický protekcionizmus Bieleho domu.
Na spresnenie, Washington neobviňuje štáty Únie z toho, že by na svojom území nútili ľudí pracovať. Spojené štáty neukazujú prstom na pracovné podmienky v našich továrňach.
Problém, ktorý Američania kritizujú, spočíva v tom, ako sa štáty Európskej únie stavajú k dovozu z tretích krajín. Podľa americkej administratívy je európsky trh príliš priepustný pre lacné produkty z Ázie či Afriky, pri výrobe ktorých sa porušujú ľudské práva – typicky v čínskej provincii Sin-ťiang.
Washingtonská logika
Americká argumentácia má svoju istú logiku, aspoň z pohľadu Washingtonu. Spojené štáty majú mimoriadne prísny legislatívny arzenál. Na základe staršieho colného zákona z roku 1930 a novšieho špeciálneho zákona o prevencii nútenej práce Ujgurov môžu americké úrady na hraniciach okamžite zablokovať akýkoľvek kontajner, pri ktorom existuje obyčajné podozrenie, že obsahuje tovar produkovaný hoci len sčasti nútenou prácou. Dôkazné bremeno pritom nesie dovozca, ktorý musí zložito dokazovať „neškodlivosť“ celého dodávateľského reťazca.
Podľa vyšetrovania amerických úradov však Európa takýto nekompromisný filter na svojich vonkajších hraniciach nemá. To podľa Spojených štátov vytvára na globálnom trhu „nerovné podmienky“.
Keď európske štáty neuzavrú svoje trhy pre tovar produkovaný novodobými otrokmi, ázijské firmy tieto lacné tovary bez problémov na starom kontinente predávajú. Tým získavajú obrovskú finančnú výhodu oproti americkým firmám, ktoré musia dodržiavať prísne štandardy a platiť drahšiu legálnu pracovnú silu.
Washington sa navyše obáva takzvaného reexportu: čínske komponenty vyrobené nútenou prácou (napríklad solárne panely, textil alebo autodiely) sa dovezú do EÚ, tu sa namontujú do finálnych výrobkov a tie potom ako „čisté“ európske produkty zamieria do USA.
Z tohto dôvodu rozdelil Úrad amerického obchodného splnomocnenca svet do dvoch kategórií. Do tej horšej so sadzbou 12,5 percenta patria krajiny ako Čína, India, Brazília alebo Švajčiarsko, ktoré podľa USA nemajú žiadne porovnateľné mechanizmy. Štáty Európskej únie boli zaradené do „miernejšej“ kategórie s desaťpercentným clom.
Spojené štáty síce uznávajú, že EÚ už schválila legislatívu zakazujúcu predaj produktov z nútenej práce, no tieto pravidlá sa budú v praxi plne vymáhať až od konca roku 2027. Pre súčasnú americkú administratívu je to príliš dlhý čas, a preto európsku nečinnosť v súčasnosti trestá.
Kto by už chcel obhajovať nútenú prácu
Skutočná motivácia Washingtonu má však k rýdzemu morálnemu apelu ďaleko. Ide o ďalší ťah v prebiehajúcej obchodnej vojne.
Americký najvyšší súd totiž vo februári tohto roka zrušil plošné clá, ktoré administratíva prezidenta Donalda Trumpa zavádzala pomocou mimoriadnych prezidentských právomocí.
Biely dom tak musel narýchlo hľadať inú, právne už nepriestrelnú cestu, ako ochrániť domáci trh pred globálnou konkurenciou. A našiel ju práve v paragrafe 301 obchodného zákona z roku 1974 a téme nútenej práce.
Tým, že Washington spojil clá s bojom proti modernému otroctvu, drží v ruke silnú kartu, ktorá sa domácej opozícii aj zahraničným partnerom len veľmi ťažko prebíja. Veď kto by chcel verejne obhajovať nútenú prácu?
Pre českú (i slovenskú) exportne orientovanú ekonomiku ide o varovný signál. Dodatočné desaťpercentné zdraženie nášho tovaru na americkom trhu môže v prípade mnohých firiem zmazať všetky marže a pripraviť ich o zákazky.
Američania síce navrhli určité výnimky – clo by sa nemalo týkať energetických surovín, kritických kovov, vybraných potravín, liekov alebo leteckých súčiastok –, ale pre zvyšok priemyslu môže ísť o ďalšiu ranu.
Clá však zatiaľ nevstúpili do platnosti. Washington teraz otvára priestor na verejné pripomienky a vypočutia. Do tohtoročného 6. júla je možné podávať formálne pripomienky a pokúsiť sa vyrokovať aj pre naše výrobky ďalšie výnimky.
Európska únia ako celok bude zrejme reagovať pomerne asertívne, pretože ťažko dopustí, aby Washington jednostranne diktoval podmienky globálneho obchodu pod zámienkou vlastného výkladu ľudskoprávnych štandardov.
Navyše pre úniových vývozcov do USA sa nič zásadné meniť nemusí, pretože 24. júla vyprší platnosť existujúcich dočasných plošných ciel. Tie sú tiež 10-percentné.
Trumpova administratíva ich zaviedla ako dočasné opatrenie po tom, ako jej takzvané recipročné clá z minulého roka zneplatnil najvyšší súd. Je pravdepodobné, že nové clá zdôvodňované nútenou prácou by „vystriedali“ dočasné plošné clá, hneď ako sa koncom júla skončí ich platnosť.
Obyčajný zdrap papiera?
Na druhej strane, doteraz mohla Európska únia predpokladať, že po vypršaní platnosti dočasného desaťpercentného cla žiadne ďalšie nepríde. Tým by sa vyhovelo obchodnému dohovoru medzi EÚ a USA, ktorý vlani v polovici leta v Škótsku dohodla s Trumpom šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Táto dohoda stanovuje pätnásťpercentný colný strop, takže Spojeným štátom znemožňuje uvaliť na dovoz z EÚ ešte vyššie clo. Lenže nové clá, ktoré teraz v súvislosti s nútenou prácou USA navrhujú, nemajú predstavovať náhradu tých existujúcich, ale prirážku k nim.
Takže by sa na dovoz z krajín EÚ uplatňovalo 25-percentné clo (15 percent ako strop dohodnutý v Škótsku a k tomu ďalších 10 percent v súvislosti s nútenou prácou). Postup Trumpovej administratívy tak môže krehký transatlantický obchodný dohovor zásadne porušiť, a tak ho takmer presne po roku definitívne zmeniť na obyčajný zdrap papiera bez praktického významu.
Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.