Preskočiť na obsah
  |  

Agentúra OSN stále nevie, kde je iránsky obohatený urán

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) vo štvrtok rozoslala členským štátom novú správu o iránskom jadrovom programe. Dokument neprináša výraznejšie zmeny v hodnotení situácie ani po trojmesačnej americko-izraelskej vojne.

MAAE vo svojej prvej správe od začiatku najnovších útokov zopakovala výzvu Teheránu, aby objasnil osud zásob obohateného uránu. Agentúra upozorňuje, že o nich nemá prehľad od predchádzajúcej bombardovacej kampane zameranej na iránske jadrové zariadenia.

Americký prezident Donald Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu opakovane označili zničenie iránskeho jadrového programu za jeden z hlavných cieľov vojenských operácií. Otázka zásob obohateného uránu zostáva zároveň jednou z najspornejších tém mierových rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom.

Irán úradu stále neposkytol informácie o osude zásob nízko a vysoko obohateného uránu vrátane materiálu obohateného až na 60 percent. Takáto úroveň je podľa MAAE len malým krokom od približne 90-percentného obohatenia potrebného na výrobu jadrovej zbrane.

Agentúra zároveň upozornila, že už takmer rok nemá prístup k viacerým zariadeniam zasiahnutým izraelskými a americkými útokmi. Dlhodobý nedostatok prístupu preto vedie k strate kontinuity vedomostí o jadrovom materiáli. MAAE z tohto dôvodu vyzvala Irán na plnú implementáciu záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a na urýchlené obnovenie spolupráce.

(reuters, max)

  |  

Petrohradské fórum riešilo vojnu, technológie aj ekonomiku Ruska

Petrohradské ekonomické fórum ukázalo, že aj v Rusku existujú rozdielne názory na budúcnosť krajiny po viac ako štyroch rokoch vojny na Ukrajine.

Zatiaľ čo časť účastníkov presadzovala pokračovanie konfrontácie so Západom a prípravu na dlhodobý konflikt, iní upozorňovali na ekonomické výhody možného mierového riešenia.

Bývalý ruský agent Andrej Bezrukov vyhlásil, že Rusko sa musí pripraviť na desaťročia života v podmienkach vojny. Na fóre dominovali aj prezentácie vojenských technológií, dronov a systémov kybernetickej obrany.

Niektorí predstavitelia však pripomenuli rastúce ekonomické náklady konfliktu a potenciálne prínosy obnovenia medzinárodnej spolupráce.

Debatu navyše ovplyvnil nedávny útok ukrajinských dronov na infraštruktúru v Petrohrade. Fórum tak odhalilo napätie medzi zástancami tvrdého kurzu a tými, ktorí budúcnosť Ruska vidia viac cez ekonomickú stabilitu než pokračujúcu vojenskú konfrontáciu.

(reuters, mja)

  |  

PS podá trestné oznámenie pre projekt s podporou Druckera

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) podá trestné oznámenie v súvislosti s projektom X-rock, na ktorý ministerstvo školstva vyčlenilo 10 miliónov eur z eurofondov. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to oznámila poslankyňa Tina Gažovičová. Strana zároveň žiada okamžité zastavenie projektu, vysvetlenie od ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) a preverenie prípadu príslušnými orgánmi.

Projekt X-rock sa zameriava na bezpečné ukladanie rádioaktívneho odpadu v podzemných úložiskách. Podľa Gažovičovej je za jeho realizáciu zodpovedný prodekan Technickej univerzity v Košiciach Samer Khouri, ktorý bol podľa nej sponzorom strany Hlas aj kampane prezidenta Petra Pellegriniho. Zároveň pôsobí ako poradca štátneho tajomníka ministerstva školstva Róberta Zsemberu.

PS tvrdí, že do projektu sú zapojené dve súkromné firmy, pri ktorých hodnotenia poukazovali na nedostatočné výsledky a skúsenosti v danej oblasti. Poslanec Branislav Vančo vyzval ministra Druckera, aby vysvetlil možné konflikty záujmov. Hnutie hovorí o podozreniach z korupcie, zneužívania právomoci verejného činiteľa, subvenčného podvodu či poškodzovania finančných záujmov EÚ.

Ministerstvo školstva obvinenia odmieta. Zdôraznilo, že o úspechu projektu rozhodujú odborné hodnotenia a vopred stanovené kritériá, nie politické väzby. Rezort zároveň spomenul, že projekt je na začiatku realizácie a všetky výdavky budú podliehať priebežným kontrolám zo strany národných aj európskych orgánov.

(tasr, max)

  |  

Muskova SpaceX ide na burzu, investori stavajú na AI a Mars

SpaceX sa pripravuje na historický vstup na burzu, ktorý by mohol prepísať rekordy svetových finančných trhov. Spoločnosť Elona Muska plánuje predať viac ako 555 miliónov akcií za 135 dolárov za kus, čo by prinieslo približne 75 miliárd dolárov nového kapitálu, informuje agentúra Bloomberg.

Firma by tak dosiahla trhovú hodnotu okolo 1,75 až 1,8 bilióna dolárov a prekonala doteraz najväčšie IPO Saudi Aramco. Investori vkladajú veľké nádeje do ďalšieho rastu SpaceX, ktorá už dávno nie je len raketovou spoločnosťou.

Významnú úlohu zohrávajú satelitná sieť Starlink, projekty v oblasti umelej inteligencie a dlhodobé plány na kolonizáciu Marsu.

Analytici však upozorňujú, že firma stále negeneruje zisk a jej ocenenie patrí medzi najodvážnejšie v histórii technologického sektora.

(mja)

  |  

Hanusove dni otvoria v Bratislave sériu debát o viere aj politike

Kresťanský festival Bratislavské Hanusove dni prinesie do hlavného mesta diskusie s politikmi aj inými osobnosťami spoločenského života. Festival sa začne vo štvrtok o 19.30 h večerom s Christopherom Westom a Mikeom Mangionem.

Okrem toho podujatie ponúkne viacero diskusií so slovenskými politikmi, ale aj s influencermi. Vyplýva to zo zverejneného programu.

„Hanusove dni chcú spájať vieru s rozumom, inšpirovať k hľadaniu pravdy, dobra a krásy a takisto ukázať, že kresťanstvo ‚nie je spomienkou na minulosť, ale veľmi živou a skutočnou realitou.‘ (Benedikt XVI.) Festival je určený tak akademickej verejnosti, ako aj širšiemu publiku. Môžete sa tešiť na niekoľko večerov plných diskusií a prednášok z oblasti politiky, teológie, psychológie či iných spoločenských vied. Takisto máme pre vás pripravené sprievodné podujatia (duchovné aj umelecké),“ uviedli organizátori na svojom webe.

Hanusove dni potrvajú od štvrtkového večera do nedele 14. júna.

(tasr, max)

  |  

Európa má hovoriť s Putinom, tvrdí Babiš. Vyslal by Merza

Európa podľa českého premiéra Andreja Babiša dospela k názoru, že v otázke vojny na Ukrajine je potrebné začať rokovať aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Babiš to uviedol vo štvrtok pred odletom na samit EÚ a západného Balkánu v Čiernej Hore.

Zároveň zdôraznil, že naďalej považuje Putina za agresora. Podľa Babiša sa americký prezident Donald Trump momentálne sústreďuje na situáciu v Iráne, na Blízkom východe a na otázku odblokovania Hormuzského prielivu.

Premiér zároveň poznamenal, že nie je jediný, kto si myslí, že Európska únia by mala poveriť konkrétneho lídra rokovaniami s Moskvou. Podľa jeho slov podobný názor zastáva aj šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

„Za mňa je to jednoznačne nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý by mal nejakým spôsobom na základe mandátu Európskej rady a Komisie viesť nejakú diplomatickú misiu. Pretože riešenie, že tam zomrie ďalší milión vojakov, asi nie je dobré,“ povedal Babiš.

Kallasová v rozhovore pre agentúru AFP potvrdila, že Európa nemôže v konflikte vystupovať ako neutrálny sprostredkovateľ, keďže podporuje Ukrajinu. Za kľúčovú označila snahu prinútiť Rusko začať rokovania s Ukrajinou a pristúpiť na ústupky, ktoré by posilnili bezpečnosť Európy.

(tasr, max)