Preskočiť na obsah
  |  

Skôr ako o rok vyšetrovanie princa Andrewa neukončia

Vyšetrovanie britských úradov týkajúce sa princa Andrewa, mladšieho brata kráľa Karola III., a bývalého britského veľvyslanca v USA Petra Mandelsona bude podľa generálneho prokurátora Stephena Parkinsona pravdepodobne pokračovať ešte viac ako rok. Dôvodom je zložitosť prípadov a ich medzinárodný rozmer.

Oboch mužov vo februári samostatne zadržali po tom, ako americké ministerstvo spravodlivosti zverejnilo rozsiahle dokumenty súvisiace so zosnulým sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom. Ani princ Andrew, ani Mandelson nečelia obvineniam a akékoľvek pochybenie odmietajú. Zároveň vyslovili, že svoje kontakty s Epsteinom ľutujú.

Princ Andrew je vyšetrovaný pre podozrenie z porušenia povinností verejného činiteľa. Vyšetrovatelia preverujú, či počas pôsobenia vo funkcii osobitného zástupcu pre obchod a investície v rokoch 2001 až 2011 neposkytol Epsteinovi citlivé informácie. Polícia zároveň skúma, či v roku 2010 priviezol na adresu vo Windsore ženu na sexuálne účely.

Mandelson zas čelí preverovaniu pre podozrenie, že počas finančnej krízy poskytol Epsteinovi citlivé informácie o finančných trhoch, keď pôsobil vo vládnej funkcii.

(reuters, max)

  |  

Jedna z najúspešnejších značiek v Európe mieri do Bratislavy

Talianska kozmetická značka KIKO Milano otvorí svoju prvú predajňu na Slovensku, informuje Forbes. Nový obchod pribudne v nákupnom centre Aupark Bratislava, kde zákazníkom ponúkne široký sortiment dekoratívnej kozmetiky, produktov starostlivosti o pleť aj limitovaných kolekcií.

Predajňa bude situovaná v centrálnej časti nákupného centra. Návštevníci si budú môcť vybrať z ponuky mejkapov, rúžov, očných tieňov, vlasovej kozmetiky či profesionálnych kozmetických doplnkov. Súčasťou konceptu bude aj odborné poradenstvo.

Podľa riaditeľky Auparku Bratislava Veroniky Košickej ide o významné rozšírenie ponuky centra. „Teší nás, že môžeme svojim návštevníkom priniesť túto ikonickú taliansku beauty značku ako prví. KIKO Milano patrí medzi najvýraznejších hráčov v segmente dekoratívnej kozmetiky v Európe. Prirodzene doplní prémiovú módnu a kozmetickú ponuku Auparku,“ dodala.

KIKO Milano vzniklo v roku 1997 v Miláne a postupne sa zaradilo medzi najúspešnejšie kozmetické značky v Európe.

Otvorenie predajne v Bratislave je súčasťou ďalšej expanzie značky v regióne. Presný termín otvorenia zatiaľ zverejnený nebol. Aupark Bratislava aj KIKO Milano avizovali, že ho oznámia v najbližšom období.

(max)

  |  

Blanár odsúdil ďalší kontroverzný výrok Magyara

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) sa ohradil voči výroku maďarského premiéra Pétera Magyara o tom, že Maďarsko susedí samo so sebou. Označil ho za absurdný a popierajúce históriu.

„Odmietam takéto videnie ‚histórie‘. Nie, vážený pán predseda vlády Maďarska. Vaše, a teda aj naše hranice sú jasne určené vďaka mierovým rokovaniam v Trianone po prvej svetovej vojne a opätovne potvrdené po tej druhej svetovej, kde stálo, mimochodom, Maďarsko na strane porazených,“ vyhlásil Blanár.

Šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, že odmieta akékoľvek spochybňovanie hraníc, územnej celistvosti či suverenity Slovenska. Doplnil, že ak majú pretrvať priateľské a konštruktívne vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom, mali by byť bez „falošných tónov iredenty a spochybňovania histórie“.

Magyar vo štvrtok pri príležitosti výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy z roku 1920 na slávnostnom akte podotkol, že Maďarsko je „jediná krajina na svete, ktorá susedí sama so sebou“. Preto sú podľa jeho slov potrebné dobré vzťahy so susednými krajinami, čo v uplynulých rokoch nebolo vždy pravdou a dokonca bol prerušený dialóg s najdôležitejšími spojencami, Vyšehradskou štvorkou.

(tasr, max)

  |  

Projekt za miliardy dolárov, Rusko chce spojiť Aljašku tunelom

Rusko pokračuje v prípravách projektu tunela cez Beringov prieliv, ktorý by spojil ruské územie s Aljaškou. Dohodu o pokračovaní projektových prác majú podpísať 5. júna počas Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade (SPIEF).

„Podpisujeme dohodu o pokračovaní projektovania tunela. Tunel bude,“ skonštatoval podľa portálu Kommersant osobitný zástupca ruského prezidenta a šéf Ruského fondu priamych investícií Kirill Dmitrijev. Dodal, že pôjde o jeden z najvýznamnejších infraštruktúrnych projektov medzi Ruskom a Spojenými štátmi.

Myšlienku výstavby tunela medzi Ruskom a Aljaškou predstavil prvýkrát už vlani v októbri. Projekt by podľa neho vytvoril priame spojenie cez Beringov prieliv a mohol by výrazne posilniť dopravné a hospodárske väzby medzi oboma krajinami.

Náklady na výstavbu odhadol na viac ako 65 miliárd dolárov pri využití tradičných stavebných postupov. Ak by sa však použila technológia spoločnosti The Boring Company amerického podnikateľa Elona Muska, celkové náklady mohli klesnúť pod osem miliárd dolárov. Výstavba by v takom prípade mohla trvať menej než osem rokov.

Americký prezident Donald Trump sa k návrhu v minulosti vyjadril slovami, že ide o „zaujímavú“ myšlienku.

(max)

  |  

Gašpara by sa poslanci mohli pokúsiť odvolať v utorok

Mimoriadna schôdza Národnej rady SR na odvolanie Tibora Gašpara (Smer) z postu podpredsedu parlamentu by mala byť v utorok 9. júna. Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) ju zvolal na 13.15 h.

Návrh na odvolanie Gašpara podali poslankyne z opozičného PS. Dôvodom je, že je obžalovaný v kauze Očistec. Predseda vlády Robert Fico (Smer), ktorý spochybňuje kauzu Očistec, prednedávnom zhodnotil, že jediným dôvodom na pokus o odvolávanie podpredsedu parlamentu Gašpara je prekrytie kauzy mamy predsedu PS Michala Šimečku. Návrh na odvolanie označil za opozičné divadlo, na ktoré nemá opozícia dostatok hlasov.

Premiér tiež odkázal, že ak sa opozícia pustí do odvolávania Gašpara, koalícia podá návrh na odvolanie podpredsedu parlamentu za PS Martina Dubéciho. Fico pripomenul, že Dubéci viedol prezidentskú kampaň niekdajšieho kandidáta Radoslava Procházku a „používal pri jej financovaní čudné metódy“.

(tasr, max)

  |  

Izraelský súd zrušil zákaz návštev väzňov Červeným krížom

Izraelský Najvyšší súd rozhodol, že úrady musia opäť umožniť návštevy palestínskych väzňov zo strany Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK). Vyhovel tak petícii viacerých izraelských ľudskoprávnych organizácií, ktoré napadli zákaz zavedený po začiatku vojny v Pásme Gazy.

Zákaz návštev výrazne obmedzil nezávislé monitorovanie podmienok palestínskych väzňov. Ľudskoprávni aktivisti pritom v minulosti upozorňovali na prípady zlého zaobchádzania, nedostatočnej zdravotnej starostlivosti či nedostatku potravín.

Hovorca MVČK Patrick Griffiths potvrdil, že berú rozhodnutie na vedomie a sú pripravení obnoviť návštevy zadržaných v izraelských väzniciach. Rozhodnutie sa vzťahuje na osoby držané vo väzenských aj vojenských zadržiavacích zariadeniach.

Podľa Asociácie pre občianske práva v Izraeli súd konštatoval, že zákaz návštev nemal dostatočnú oporu ani v izraelskom práve, ani v medzinárodných humanitárnych záväzkoch krajiny. Izraelský štát argumentoval bezpečnostnými dôvodmi a tvrdil, že návštevy by mali zostať pozastavené až do návratu všetkých izraelských rukojemníkov zajatých pri útoku Hamasu zo 7. októbra 2023.

Po vypuknutí vojny Izrael zadržal tisíce Palestínčanov z Pásma Gazy a Západného brehu Jordánu. Podľa organizácie Addameer je vo väzniciach viac ako 9-tisíc Palestínčanov, pričom viac ako 3-tisíc z nich zadržiavajú bez vznesenia obvinenia.

(reuters, max)