Protivzdušnú obranu nadobúdame až teraz
Ako prvú sme stratili 600-miliónovú zľavu na vrtuľníky Viper. Nový minister obrany Robert Kaliňák (Smer) sa najskôr snažil vylobovať, aby sme tieto peniaze mohli presmerovať na nákup protivzdušného systému Patriot.
Odôvodňoval to tým, že Vipery sú útočné zbrane a sú „čerešničkou na torte, ale my nemáme tú tortu“. Ani v strategickom dokumente o rozvoji armády sme s nimi nepočítali, a keďže by nás aj po zľave stáli 340 miliónov eur, Kaliňák chcel budovať dôležitejšie obranné kapacity.
Bývalé vlády oslabili ochranu slovenského neba tým, že Ukrajine darovali kľúčovú protivzdušnú techniku. Išlo o systém S-300 vrátane náhradných dielov a munície, stíhačky MiG-29 a protilietadlové zariadenia KUB.
Naď tvrdil, že naše nebo postrážia štyri batérie systému Patriot dovtedy, kým to bude potrebné. Vo výsledku tu však boli len niečo vyše roka, kým si ich členské štáty vzali späť. Rovnaký osud postihol taliansky systém SAMP/T Mamba, takže ochranu Slovenska museli dočasne zabezpečovať Česko, Poľsko a Maďarsko.
Keď teda Kaliňák s presmerovaním zľavy u Američanov nepochodil, kúpil šesť batérií protivzdušných systémov Barak izraelskej výroby za 554 miliónov eur a vrtuľníky Blackhawk aj s vybavením od českého zbrojára Jaroslava Strnada za 250 miliónov eur.
Suma sa výrazne scvrkla
Ďalší problém oznámil súčasný minister obrany tento mesiac aj v Európskom mierovom nástroji (EPF), z ktorého nám mala EÚ preplatiť takmer polovicu celkovej hodnoty darovanej techniky. Doteraz sme získali 82 miliónov, takže Brusel nám dlhuje ešte 245 miliónov. A tie zrejme už ani nevyplatí.
„Ukazuje sa, že s tým má Európa problém. Toto bude ešte veľký škandál,“ povedal Kaliňák posledný májový deň v relácii O 5 minút 12 na STVR.
Informácia podľa neho vyšla najavo až teraz, pretože nová maďarská vláda Pétera Magyara prestala blokovať 6,6 miliardy eur v EPF určených na kompenzácie členským krajinám za pomoc Ukrajine.
Minister vyjadril domnienku, že Brusel medzitým manipuloval s peniazmi z balíka. „Prostriedky boli buď použité inak, alebo sľub, ktorý v tej chvíli dali, neboli schopní splniť. Ak ďalšie krajiny darovali Ukrajine ďalšie prostriedky a nahlasovali ich tam, nedopĺňali ich ďalšími prostriedkami EÚ,“ povedal Kaliňák.
O týždeň neskôr v relácii V politike na TA3 priamo uviedol, že Slovensko už nedostane nič, a dokonca by malo tri milióny eur doplatiť. „A netýka sa to len nás. Tí, čo pomáhali ako prví, dostanú najmenej,“ oznámil rozhorčene a menoval konkrétne Poľsko.
Nemecko chce dať všetko Ukrajine
Po odblokovaní 6,6 miliardy eur vznikol spor o to, ako tieto peniaze rozdeliť. Členské štáty totiž v rámci fondu poskytli Ukrajine pomoc za približne 43 miliárd eur. Ak by sa refundovalo pôvodne zamýšľaných 40 percent nákladov, EÚ by mala vyplatiť asi 13,5 miliardy eur. Takáto suma však vo fonde nie je.
Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová preto navrhla kompromis. Časť peňazí by sa rovným dielom vrátila členským štátom, časť by sa použila na výcvik ukrajinských vojakov a zvyšok na spoločné nákupy zbraní pre Ukrajinu. Tento návrh podporuje Francúzsko.
Naopak Nemecko, ktoré je najväčším prispievateľom do EPF a má podporu škandinávskych štátov, presadzuje, aby všetky odblokované prostriedky smerovali na ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine a už sa z nich žiadne kompenzácie nevyplácali. Keďže vo fonde je menej peňazí, než je potrebné pre všetky štáty, Nemecko sa obáva, že všetko vyčerpajú štáty, ktoré pomáhali ako prvé.
Proti tomu sa stavajú najmä Poľsko a Slovensko, ktoré odmietajú spätnú zmenu pravidiel.
„V praxi to znamená menej peňazí pre armádu,“ vyhlásil poľský námestník ministra obrany Cezary Tomczyk s dôvetkom, že budú bojovať o každé euro zo 450 miliónov, ktoré by ešte Varšava mala dostať.
Oba stredoeurópske štáty nesúhlasia s tým, aby sa im znižovali už schválené refundácie. Keďže pomohli Ukrajine okamžite, chcú späť peniaze v plnej výške podľa pôvodných dohôd. Kaliňák naznačil, že v opačnom prípade budú žiadať kompenzácie z iných únijných programov – napríklad SAFE.
O rozdelení prostriedkov budú v najbližších týždňoch rokovať expertné skupiny členských štátov. Následne sa touto otázkou budú zaoberať veľvyslanci štátov EÚ.
