Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Úrad vlády opustil súkromné kancelárie, za nájom zaplatil milióny

K 31. máju ukončil Úrad vlády SR prenájom súkromných administratívnych priestorov v centre Bratislavy. Časť zamestnancov presťahoval do novozrekonštruovaných štátnych priestorov národnej kultúrnej pamiatky Karáčoniho paláca. Druhú časť zamestnancov v priebehu júna presťahujú do aktuálne rekonštruovaných administratívnych priestorov na Hanulovej ulici v Dúbravke.

Úrad za bývalej vlády uzatvoril koncom roka 2020 zmluvu o prenájme súkromných administratívnych priestorov, do ktorých sa presťahovali zamestnanci zo štátnych budov.

„Pôsobenie v súkromných priestoroch Úrad vlády SR stálo mesačne v priemere viac ako 190-tisíc eur za nájomné plus ďalších viac ako 90-tisíc eur za prevádzkové náklady a energie,“ skonštatoval úrad s dôvetkom, že celkovo za toto pôsobenie v rámci nevypovedateľnej zmluvy zaplatil viac ako 15 miliónov eur.

Po presune budú zamestnanci v obnovených priestoroch, ktoré sú vo vlastníctve úradu. Prijaté rozhodnutie je podľa neho signálom, že štát má v prvom rade efektívne využívať vlastný majetok a hospodáriť s verejnými financiami zodpovedne.

„Cieľom nie je len ukončenie jedného nevýhodného nájmu, ale nastavenie princípu, podľa ktorého štátne inštitúcie nemajú bez reálnej potreby uzatvárať finančne náročné nájomné zmluvy na súkromné budovy, a už vôbec nie v najdrahších lokalitách Slovenska, pokiaľ disponujú vlastnými priestormi schopnými zabezpečiť ich riadne fungovanie,“ uzavrel úrad.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ukrajinci a Rusi si vymenili takmer 200 zajatcov

Rusko a Ukrajina si v piatok vymenili po 185 vojnových zajatcov, informovala ruská štátna tlačová agentúra RIA.

Správu potvrdil aj prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj. „Medzi nimi sú aj tí, ktorí sa vracajú po rokoch v ruskom zajatí, kde boli držaní od roku 2022,“ napísal na sociálnej sieti X.

(reuters, max)

Minúta  |  

Migaľ dočasne zastavil obnovu portálu Slovensko.sk

Prípravu projektu obnovy portálu Slovensko.sk dočasne zastavia. Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ (nominant Smeru) v piatok požiadal členov dozornej rady Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES), aby zatiaľ neschválili podpis zmlúv na tento projekt a generálnu riaditeľku Janu Molnárovú, aby v tejto veci dočasne nepodnikala ďalšie kroky.

Minister chce okolnosti a dosahy pripravovaných rozhodnutí najskôr prediskutovať s premiérom Robertom Ficom (Smer). Informovalo o tom Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR.

„Minister považuje za dôležité, aby sa pri takom významnom projekte postupovalo transparentne, zodpovedne a po dôkladnom zvážení všetkých súvislostí. O ďalšom postupe bude verejnosť informovať po stretnutí s premiérom,“ uviedol rezort.

Na zastavenie projektu v hodnote 90 miliónov eur v piatok vyzvalo opozičné hnutie PS. Minister má podľa neho počkať na pozitívne stanoviská na základe znaleckého posudku, ktorý si dala vláda vypracovať, a od Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP).

Hnutie upozornilo tiež, že nie je preukázané, či je projekt rozpočtovo krytý a prípadný podpis by tak bol v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách. Už predtým projekt kritizovalo aj občianske združenie Slovensko.Digital.

(tasr, max)

Minúta  |  

Šéf parlamentu v Libanone chce ústup Hizballáhu aj Izraela

Predseda libanonského parlamentu a spojenec Hizballáhu Nabih Berri v piatok vyhlásil, že súhlasí so stiahnutím tejto Iránom podporovanej skupiny z južného Libanonu, ak izraelské jednotky súčasne opustia územie, ktoré v krajine okupujú.

V písomných komentároch, ktoré distribuoval jeho úrad, Berri kritizoval rámec prímeria sprostredkovaný USA. Ten síce oznámili tento týždeň, no Berri ho označil za nespravodlivý a uviedol, že mal zahŕňať „bezpodmienečné prímerie na pevnine, na mori aj vo vzduchu“.

Dodal, že „súhlasí so stiahnutím Hizballáhu z oblasti južne od rieky Lítání, súbežne so stiahnutím Izraela z oblastí, ktoré okupoval“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump ponúka na ťažbu ropy a plynu časť aljašskej divočiny

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v piatok ponúkne na prenájom rozsiahle územia v Arktickej národnej prírodnej rezervácii na Aljaške na účely ťažby ropy a zemného plynu. Aukcia sa týka približne 689-tisíc akrov pôdy, teda viac ako 278-tisíc hektárov chráneného územia, ktoré je domovom ľadových medveďov, sobov karibu, sťahovavých vtákov a ďalších druhov.

Predaj predstavuje ďalší krok Trumpovej administratívy na podporu domácej energetickej produkcie. Vyplýva zo zákona schváleného vlani, ktorý nariaďuje uskutočniť v rezervácii štyri podobné aukcie.

Podporovatelia projektu vrátane predstaviteľov Aljašky a časti domorodých komunít tvrdia, že rozvoj ťažby by priniesol pracovné miesta a pomohol zastaviť dlhodobý pokles produkcie ropy v štáte.

Záujem energetických spoločností zostáva otázny. Predchádzajúce aukcie v tejto oblasti prilákali len obmedzený počet záujemcov a pri poslednom predaji za vlády Joea Bidena nebola predložená ani jedna ponuka. Firmy v súčasnosti uprednostňujú investície do dostupnejších regiónov, ako sú Texas či Nové Mexiko.

Projekt kritizujú environmentálne organizácie a časť pôvodných obyvateľov. Upozorňujú, že rezervácia patrí medzi najzachovalejšie prírodné oblasti v USA a výstavba infraštruktúry by mohla nenávratne zasiahnuť miestne ekosystémy.

Arktická národná prírodná rezervácia sa rozprestiera na ploche približne 19 miliónov akrov a doteraz v nej nevznikla rozsiahla ropná infraštruktúra.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nemecký kancelár vyzval EÚ, aby otvorila svoje dvere Balkánu

Európska únia musí podľa nemeckého kancelára Friedricha Merza preukázať, že je pripravená prijímať nových členov. Vyhlásil to na samite lídrov EÚ a krajín západného Balkánu v čiernohorskom meste Tivat, kde dominovala téma budúceho rozširovania Únie.

Merz zdôraznil, že západný Balkán patrí do budúcnosti Európskej únie a Brusel musí ukázať politickú vôľu pokračovať v rozširovaní. Pripomenul, že Únia neprijala nového člena už 13 rokov, čo poukazuje aj na nedostatky na strane samotnej Únie.

Otázka rozšírenia získala nový význam po ruskej invázii na Ukrajinu. Európski predstavitelia argumentujú, že prijatie nových krajín by pomohlo posilniť stabilitu regiónu a obmedziť vplyv ďalších mocností v susedstve EÚ.

O členstvo sa uchádza šesť krajín západného Balkánu – Albánsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Kosovo. Najďalej v prístupovom procese je Čierna Hora, ktorá by sa chcela stať členom do roku 2028. Čelí však výzvam v oblasti boja proti korupcii a reformy justície.

Nemecko a Francúzsko zároveň navrhli, aby kandidátske krajiny získali širší prístup k programom EÚ a k jednotnému trhu ešte pred plným vstupom do Únie. Merz nedávno predstavil aj myšlienku štatútu „pridruženého člena“ pre Ukrajinu ako prechodného stupňa na ceste k plnoprávnemu členstvu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.