Preskočiť na obsah
  |  

Trump chce znížiť počet zamestnancov v spravodajských službách

Americký prezident Donald Trump chce, aby dočasný riaditeľ národnej spravodajskej služby Bill Pulte začal proces prepúšťania väčšieho počtu zamestnancov v rámci reorganizácie americkej spravodajskej komunity. Uviedol to v rozhovore pre denník Wall Street Journal.

Trump podľa novín súkromne povedal Pultemu, že Úrad riaditeľa národnej spravodajskej služby, ktorý dohliada na 18 federálnych spravodajských agentúr a zložiek, považuje za zbytočný alebo príliš veľký. „Chcel by som ho vidieť menší. Myslím si, že je tam veľa ľudí, ktorí by tam nemali byť,“ citoval prezidenta denník.

Pulte sa má dočasne ujať vedenia úradu po odchode Tulsi Gabbardovej z funkcie 30. júna. Trump zároveň vo štvrtok naznačil, že ho po skončení dočasného mandátu začiatkom budúceho roka nenominuje na trvalé obsadenie postu.

Pulte čelí kritike demokratov aj niektorých republikánskych senátorov, ktorí poukazujú na jeho nedostatok skúseností v oblasti národnej bezpečnosti.

(reuters, bak)

  |  

Po poruche vozidla zomreli na Sahare desiatky ľudí

Takmer 50 ľudí zahynulo od smädu v saharskej púšti po tom, čo sa pokazilo nákladné vozidlo prevážajúce občanov Nigeru z Mali do vlasti. Oznámili to miestne úrady v nigérijskom regióne Agadez.

Podľa vyhlásenia guvernéra sa vozidlo stratilo v odľahlej oblasti pri hraniciach Mali a Alžírska a následne sa pokazilo. Cestujúci zostali bez vody a bez možnosti opraviť poruchu v prostredí s extrémnymi teplotami a minimálnymi šancami na prežitie.

Dvaja muži prešli desiatky kilometrov, aby sa dostali do najbližšieho mesta a privolali pomoc. Záchranári našli telá 49 obetí pod odstaveným vozidlom aj v jeho okolí. Mŕtvych pochovali v hromadných hroboch na mieste tragédie.

Pomoc poskytli aj ďalšiemu nákladnému autu, ktoré zostalo tri dni uviaznuté s viac ako 60 ľuďmi na palube po poruche batérie.

Mladí obyvatelia Nigeru často cestujú za prácou do Mali napriek rizikám spojeným aj s pôsobením ozbrojených skupín.

(reuters, bak)

  |  

Blanár odovzdal na Ukrajine humanitárnu pomoc

Slovensko pokračuje v humanitárnej pomoci Ukrajine, najmä prostredníctvom podpory civilného obyvateľstva. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) počas návštevy Vojenského lekárskeho klinického centra vo Vinnycii odovzdal moderné zdravotnícke prístroje financované zo slovenskej rozvojovej pomoci.

„Vojna prináša bolesť, utrpenie a smrť. Práve nemocnice však dávajú nádej tým, ktorí boli vojnou priamo zasiahnutí,“ uviedol Blanár. Slovensko poskytlo dva prístroje pre nemocnicu vo Vinnycii a mobilný digitálny RTG prístroj pre Národný ústav srdcovo-cievnej chirurgie v Kyjeve. Celková hodnota pomoci presiahla 343-tisíc eur.

„Som veľmi rád, že Slovenská republika môže v rámci svojich kapacít prispieť k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti na Ukrajine,“ povedal minister.

Blanár zároveň ocenil odbornú úroveň zdravotníckeho centra a jeho výskum v oblasti liečby ťažkých zranení. Vyjadril tiež podporu úsiliu o ukončenie vojny. „Som presvedčený, že vojna sa musí čo najskôr skončiť v súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN, bez narušenia územnej celistvosti Ukrajiny a s bezpečnostnými zárukami do budúcnosti,“ zdôraznil.

Podľa rezortu dosiahla slovenská rozvojová a humanitárna pomoc Ukrajine od februára 2022 hodnotu viac ako 35 miliónov eur. Počas návštevy sa Blanár stretol aj s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom.

(tasr, bak)

  |  

Migaľov rezort udelil NASES takmer miliónovú korekciu

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR udelilo Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (NASES) finančnú korekciu vo výške 931-tisíc eur pri projekte z obdobia predchádzajúcej vlády. Dôvodom bolo nenaplnenie merateľných ukazovateľov a nepreukázanie funkčnosti deklarovaných služieb.

„NASES bola zároveň vyzvaná na vrátenie finančných prostriedkov v lehote 60 dní. Korekciu musel rezort udeliť vzhľadom na to, že služby neboli sprevádzkované,“ uviedol rezort.

Minister Samuel Migaľ (nominant Smeru) označil prípad za prvý konkrétny dôsledok zlyhaní v štátnom IT z obdobia, keď rezort viedla Veronika Remišová (Hnutie Slovensko – Za ľudí) a informatizáciu zastrešoval Ján Hargaš (PS). „Toto nie je hypotetická škoda, politická špekulácia ani mediálna konštrukcia. Toto je reálna korekcia vo výške takmer jedného milióna eur,“ povedal.

Rezort zároveň preveruje aj ďalšie projekty z minulých období. „Toto je prvá korekcia z viacerých, ktoré môžu prísť a ktoré sa týkajú obdobia pani Remišovej a pána Hargaša. Ďalší prípad už preveruje komisia a tam hovoríme o výrazne vyššej sume,“ dodal Migaľ.

Ministerstvo pripomenulo, že už podalo šesť trestných oznámení, pričom viaceré súvisia s projektom Slovensko IT.

(tasr, bak)

  |  

Putin odmietol návrh Zelenského na osobné rokovania

Ruský prezident Vladimir Putin nevidí dôvod na osobné stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Reagoval tak na jeho otvorený list s návrhom na priame rokovania o ukončení vojny.

Podľa Putina obsahoval list hrubé poznámky a nepôsobil ako úprimná ponuka na dialóg. Dodal, že návrhy amerického prezidenta Donalda Trumpa by mohli viesť k ukončeniu bojov, ak by Kyjev bol pripravený na kompromis.

„Ruská strana si opäť vyberá vojnu. Všetci počuli jej odpoveď. Slabú odpoveď,“ povedal Zelenskyj vo svojom večernom videoposolstve. „Myslím si, že táto odpoveď sklamala mnohých ľudí vo svete.“

Putin sa k téme vyjadril na ekonomickom fóre v Rusku, kde hovoril aj o situácii na energetických trhoch. Uviedol, že Rusko má záujem na vyvážených a stabilných cenách ropy a že v rámci zoskupenia OPEC+ spolupracuje na stabilizácii trhu. Podľa neho obmedzenie dodávok ropy vyvoláva obavy medzi obchodníkmi.

Ruský prezident zároveň naznačil možnosť energetickej spolupráce so Spojenými štátmi. Vyhlásil, že by bolo efektívne, keby USA využili ruské technológie na spracovanie skvapalneného zemného plynu pri projektoch na Aljaške.

(reuters, lud)

  |  

Fínsko uzavrelo vyšetrovanie poškodenia káblov v Baltskom mori

Fínska polícia ukončila vyšetrovanie minuloročného poškodenia dvoch podmorských telekomunikačných káblov v Baltskom mori.

V súvislosti s prípadom sú podozriví štyria ľudia, pričom o prípadnom vznesení obžaloby rozhodnú prokurátori.

Vyšetrovanie sa týkalo podozrenia zo závažného poškodenia cudzej veci, pokusu o takéto konanie a závažného narušenia telekomunikačnej prevádzky. Traja zo štyroch podozrivých naďalej podliehajú zákazu vycestovania.

Fínske úrady zadržali 31. decembra nákladnú loď Fitburg smerujúcu z Ruska do Izraela. Plavidlo podozrievali z poškodenia káblov vedúcich z Helsínk cez Fínsky záliv do Estónska.

Región Baltského mora je od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 vo zvýšenej pohotovosti po sérii incidentov týkajúcich sa energetických káblov, telekomunikačných spojení a plynovodov.

NATO v reakcii posilnilo svoju prítomnosť v oblasti nasadením fregát, lietadiel a námorných dronov.

(reuters, bak)