Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pápež Lev XIV. sa v Španielsku stretne s obeťami zneužívania

Pápež Lev XIV. sa počas svojej týždňovej návštevy Španielska stretne s ľuďmi, ktorí sa stali obeťami sexuálneho zneužívania zo strany katolíckych duchovných. V piatok o tom informoval Vatikán.

Podrobnosti o stretnutí zverejní až po jeho uskutočnení, aby ochránil súkromie obetí.

Pápež odcestuje v sobotu na návštevu Španielska a Kanárskych ostrovov, ktorá potrvá od 6. do 12. júna. Možnosť stretnutia pápeža s obeťami sexuálneho zneužívania bola v uplynulých dňoch predmetom mediálnych špekulácií.

Správa španielskeho ombudsmana pre ľudské práva z roku 2023 odhadla, že za uplynulé desaťročia sa v krajine stali obeťami zneužívania zo strany duchovných stovky tisíc ľudí. Španielsko tak čelí podobnému škandálu, aký v uplynulých rokoch zasiahol katolícku cirkev vo viacerých krajinách sveta.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Vyslanec USA: Trump neplánoval vojenský zásah v Grónsku

Vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o Grónsku boli podľa veľvyslanca USA pri Európskej únii Andrewa Puzdera nesprávne interpretované. Na fóre o ekonomickej bezpečnosti v Bruseli uviedol, že Trump nikdy nepovedal, že Spojené štáty ostrov obsadia vojenskou silou.

Počas svojho druhého funkčného obdobia prezident opakovane hovoril o možnosti pričlenenia Grónska k USA, pričom spočiatku nevylučoval ani použitie vojenskej sily. Puzder však tvrdí, že cieľom týchto vyjadrení bolo upozorniť na strategický význam arktického ostrova a "nemali ich brať doslovne".

Jeho slová prišli deň po tom, čo americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v Kongrese vyhlásil, že Grónsko je "zatiaľ" súčasťou Dánska.

Trump napokon v januári vylúčil vojenskú inváziu a začali sa rokovania medzi Spojenými štátmi a Dánskom o posilnení americkej vojenskej prítomnosti na ostrove.

Puzder prirovnal reakcie Európanov na Trumpove výroky ku kapučínu. „Sústreďme sa na kávu, nie na penu,“ povedal s tým, že veľká časť diskusie sa podľa neho týkala nepodstatných vecí.

(politico, bak)

Minúta  |  

V Brne blahorečia kňazov popravených komunistami

Na brnianskom výstavisku budú v sobotu blahorečení kňazi Jan Bula a Václav Drbola, ktorých komunistický režim v 50. rokoch minulého storočia odsúdil na smrť v zmanipulovaných procesoch. Stanú sa prvými blahoslavenými v moderných českých dejinách. Na slávnosť sa zaregistrovalo viac než 12-tisíc ľudí.

Pápež Lev XIV. vlani potvrdil zámer ich blahorečenia, čím sa uzavrie viac než dvadsaťročný beatifikačný proces. Brnianska diecéza označuje udalosť za jednu z najvýznamnejších vo svojej histórii.

Obaja kňazi pôsobili na Vysočine a režim ich spojil s takzvanými babickými vraždami z roku 1951. Po krutých výsluchoch a vykonštruovanom procese ich popravili. Po roku 1989 ich rehabilitovali a ich popravy označili za justičné vraždy.

„Je to dôležitý moment pre katolícku cirkev v našej krajine, pretože obrad blahorečenia zažijeme len druhýkrát od roku 1989. Pre brniansku diecézu ide o ešte významnejší moment, pretože Jan Bula a Václav Drbola sa stanú historicky prvými blahorečenými či svätorečenými ľuďmi, ktorí žili a pôsobili na jej území,“ komentoval pripravovanú slávnosť brniansky biskup Pavel Konzbul.

Slávnosť povedie pápežský legát, kanadský kardinál Michael Felix Czerny. Program bude pozostávať z kultúrno-duchovnej časti, samotného obradu blahorečenia a následného sprievodného programu vrátane koncertu a možnosti uctiť si ostatky nových blahoslavených.

Organizátori pripravili aj program pre deti a viaceré projekty približujúce príbeh oboch kňazov mladším generáciám.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Moskva chystá vlastnú alternatívu k Starlinku

Rusko plánuje v budúcom roku spustiť vlastný satelitný širokopásmový systém, ktorý má byť menšou obdobou siete Starlink od spoločnosti SpaceX. Oznámil to šéf spoločnosti Iks Holding Alexej Šelobkov na Ekonomickom fóre v Petrohrade.

Podľa neho už vypúšťajú satelity a v najbližších týždňoch začnú s testami. Komerčná prevádzka by mala odštartovať v roku 2027.

Projekt rozvíja spoločnosť Bureau 1440, ktorá v marci oznámila vypustenie prvých 16 satelitov Rassvet na nízku obežnú dráhu. V priebehu niekoľkých rokov chce ich počet zvýšiť na 900. Starlink má v súčasnosti na orbite viac ako 10-tisíc satelitov.

Význam satelitného internetu vo vojne na Ukrajine zvýraznili aj útoky ukrajinských dronov na ruské rafinérie a priemyselné objekty. Niektorí vojenskí analytici ich spájajú so schopnosťou najnovších dronov využívať sieť Starlink, ktorá je odolnejšia voči rušeniu.

Ukrajina v januári uviedla, že Rusko používa terminály Starlink na navádzanie dronov na ukrajinské územie a že spolupracuje so spoločnosťou SpaceX na obmedzení ich využívania. Starlink je v Rusku zakázaný a používanie jeho zariadení je postihované pokutami.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Fico: Srbsko, Čierna Hora a Albánsko by mali vstúpiť do EÚ naraz

Albánsko, Srbsko a Čierna Hora sú podľa premiéra Roberta Fica (Smer) najlepšie pripravenými krajinami západného Balkánu na vstup do Európskej únie.

Po samite EÚ a krajín regiónu v čiernohorskom Tivate vyhlásil, že z ich prijatia by profitovala aj samotná Únia. „Prišla by do nej čerstvá krv, ale aj zdravý rozum, ktorý potrebujeme,“ povedal.

Podľa Fica by všetky tri krajiny mali prijať naraz. „Zdá sa mi, že stále niekto vymýšľa, ako to celé komplikovať, ako tomu zabrániť, ako nepristúpiť k tomuto rozhodnutiu čo najrýchlejšie,“ uviedol. Zároveň informoval, že požiadal o otvorenie tretieho klastra v prístupových rokovaniach.

Premiér neočakáva, že by tento alebo budúci rok padli rozhodnutia vedúce k rozšíreniu EÚ. Upozornil, že dlhé prístupové rokovania môžu znižovať dôveryhodnosť Únie aj motiváciu kandidátskych krajín prijímať náročné reformy.

Za pozitívny posun označil fakt, že samit sa prvýkrát konal v kandidátskej krajine. Ocenil aj vyššiu účasť lídrov členských štátov.

Fico zároveň zdôraznil, že rokovania sa netýkali Ukrajiny. „Ja som rád, že o Ukrajine sa dnes absolútne nehovorilo,“ povedal. „Držím palce predovšetkým Srbsku. Je to hrdá, suverénna krajina, podobne ako Čierna Hora, podobne ako Albánsko.“

(tasr, bak)

Minúta  |  

Trump chce znížiť počet zamestnancov v spravodajských službách

Americký prezident Donald Trump chce, aby dočasný riaditeľ národnej spravodajskej služby Bill Pulte začal proces prepúšťania väčšieho počtu zamestnancov v rámci reorganizácie americkej spravodajskej komunity. Uviedol to v rozhovore pre denník Wall Street Journal.

Trump podľa novín súkromne povedal Pultemu, že Úrad riaditeľa národnej spravodajskej služby, ktorý dohliada na 18 federálnych spravodajských agentúr a zložiek, považuje za zbytočný alebo príliš veľký. „Chcel by som ho vidieť menší. Myslím si, že je tam veľa ľudí, ktorí by tam nemali byť,“ citoval prezidenta denník.

Pulte sa má dočasne ujať vedenia úradu po odchode Tulsi Gabbardovej z funkcie 30. júna. Trump zároveň vo štvrtok naznačil, že ho po skončení dočasného mandátu začiatkom budúceho roka nenominuje na trvalé obsadenie postu.

Pulte čelí kritike demokratov aj niektorých republikánskych senátorov, ktorí poukazujú na jeho nedostatok skúseností v oblasti národnej bezpečnosti.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.