Preskočiť na obsah
Minúta  |  

NATO zvažuje nový balík pre Ukrajinu za 70 miliárd eur

Členské štáty NATO rokujú o novom záväzku vojenskej podpory pre Ukrajinu v hodnote 70 miliárd eur. Návrh, s ktorým prišlo minulý mesiac Nemecko, by mohol byť predstavený na samite Aliancie v Ankare budúci mesiac.

Jeho súčasťou má byť aj mechanizmus na väčšiu transparentnosť financovania, keďže niektoré krajiny upozorňujú na nerovnomerné rozdelenie nákladov.

Podľa diplomatov by 30 miliárd eur pochádzalo z už schváleného dvojročného úverového programu Európskej únie pre Ukrajinu v objeme 90 miliárd eur. Ďalších 40 miliárd eur by tvorili bilaterálne záväzky jednotlivých štátov.

Diskusia prichádza v čase, keď administratíva Donalda Trumpa zastavila takmer všetku novú vojenskú pomoc Kyjevu a Spojené štáty dodávajú zbrane len za peniaze spojencov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým vyzval európske krajiny na dodávky ďalších systémov Patriot na obranu pred ruskými balistickými raketami.

Podpora Ukrajiny bude jednou z hlavných tém samitu lídrov NATO 7. a 8. júla. Ukrajinská veľvyslankyňa pri NATO Aljona Hetmančuková uviedla, že nové záväzky by sa mali sústrediť najmä na protivzdušnú obranu, výrobu dronov a rakiet či muníciu s dlhším dosahom.

(politico, bak)

Minúta  |  

USA varujú pred prehodnotením svojej pozície v Bosne

Spor medzi Spojenými štátmi a európskymi krajinami o budúcnosť Bosny a Hercegoviny sa vyostril po nezhode pri výbere nového vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva. Americké veľvyslanectvo v Sarajeve následne pohrozilo prehodnotením úlohy USA v krajine.

Na zasadnutí Rady pre implementáciu mieru, ktorá dohliada na dodržiavanie Daytonskej dohody z roku 1995, Washington podporil talianskeho diplomata Antonia Zanardiho Landiho. Francúzsko, Nemecko, Británia a väčšina európskych štátov však stáli za francúzskym vyslancom Reném Troccazom.

Trumpova administratíva zároveň presadzovala oslabenie právomocí vysokého predstaviteľa. Po neúspešných rokovaniach americké veľvyslanectvo vyhlásilo, že európska nerozhodnosť núti USA prehodnotiť ich súčasnú úlohu v Bosne a Hercegovine.

Hoci Spojené štáty už v krajine nemajú významnejšiu vojenskú prítomnosť, naďalej si zachovávajú vplyv prostredníctvom Rady pre implementáciu mieru a bilaterálnych vzťahov. Podľa analytikov nejde len o personálny spor, ale o širšie strategické smerovanie regiónu.

Washington podľa nich precenil svoju schopnosť presadiť vlastného kandidáta a za jeho postojom môžu byť aj obchodné záujmy v Bosne a Hercegovine.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Lídri Únie chcú zrýchliť rozširovanie a otvoriť dvere kandidátom

Európska únia musí podľa svojich lídrov dokázať, že je pripravená prijímať nových členov a zároveň urýchliť proces rozširovania. Na samite v čiernohorskom Tivate sa na tom zhodli predstavitelia EÚ a šiestich krajín západného Balkánu usilujúcich sa o vstup do bloku.

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že západný Balkán patrí do budúcnosti Únie. Pripomenul, že za posledných 13 rokov nepribudol žiadny nový člen, čo podľa neho odhaľuje nedostatky EÚ. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila potrebu „zrýchliť a zvýšiť dôveryhodnosť procesu rozširovania“.

Téma nadobudla väčší význam po ruskej invázii na Ukrajinu. K balkánskym kandidátom sa pridali aj Ukrajina a Moldavsko. Vstup do EÚ však zostáva zdĺhavý proces, ktorý si vyžaduje rozsiahle reformy a súhlas všetkých 27 členských štátov.

Francúzsko a Nemecko presadzujú koncept postupnej integrácie. Krajiny, ktoré splnia časť podmienok, by sa mohli zapájať do vybraných štruktúr EÚ ešte pred plným členstvom. Diskutuje sa aj o dočasnom obmedzení práva veta nových členov.

Podľa Emmanuela Macrona má rozširovanie význam aj z geopolitického hľadiska, keďže región je dôležitý pre energetiku, bezpečnosť a migračné trasy. Za najväčších favoritov na vstup sa dnes považujú Čierna Hora a Albánsko.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Elon Musk otvára SpaceX verejnosti, analytici radia opatrnosť

Očakávaná burzová premiéra spoločnosti SpaceX vyvoláva veľký záujem medzi európskymi drobnými investormi, ktorým firma plánuje vyčleniť až 30 percent ponuky. Takýto podiel je pri IPO nezvyčajne vysoký a podľa niektorých analytikov môže predstavovať prelom v sprístupnení veľkých technologických emisií bežným investorom.

Záujem je mimoriadne silný najmä v Británii, kde investičné platformy evidujú desaťtisíce registrácií. Odborníci však upozorňujú na významné riziká.

SpaceX je napriek silnému rastu stále stratová spoločnosť a jej odhadované ocenenie 1,75 bilióna dolárov považujú viacerí akademici za veľmi ambiciózne. Kritici zároveň upozorňujú na obmedzený počet akcií v obehu a absenciu hlasovacích práv pre nových investorov.

Podľa bankárov by však široká účasť verejnosti mohla vytvoriť nový štandard pre budúce technologické IPO a pomôcť oživiť záujem Európanov o investovanie na akciových trhoch.

(reuters)

Minúta  |  

Blackout na Jamajke: elektrina vypadla na celom ostrove

Jamajku v piatok večer zasiahol celoštátny výpadok elektrickej energie. Informoval o tom minister energetiky Daryl Vaz, ktorý však bezprostredne neuviedol príčinu incidentu. Národný dodávateľ elektriny Jamaica Public Service Company následne potvrdil, že výpadok postihol celý ostrov a začal vyšetrovanie okolností jeho vzniku.

Spoločnosť zároveň oznámila, že okamžite spustila proces obnovy dodávok elektriny. Podľa dostupných informácií sa elektrická energia už začala vracať do niektorých oblastí krajiny. Minister Vaz ubezpečil verejnosť, že úplné obnovenie dodávok sa očakáva ešte počas noci.

Výpadok zasiahol milióny obyvateľov ostrovného štátu a vyvolal otázky o stabilite energetickej infraštruktúry. Príčina rozsiahleho kolapsu siete zatiaľ nebola zverejnená.

(reuters)

Minúta  |  

Vance spojil smrť Nowaka s masovou migráciou do Európy

Prípad zavraždeného študenta Henryho Nowaka vyvolal diplomatické napätie medzi Spojenými štátmi a Britániou. Americký viceprezident JD Vance označil postup britských úradov za symbol zlyhania štátu a spojil tragédiu s dôsledkami masovej migrácie.

Reagoval na videozáznam, ktorý zachytáva posledné chvíle života 18-ročného mladíka po útoku nožom. Podľa zverejnených informácií polícia po incidente spútala zraneného Nowaka, zatiaľ čo útočník tvrdil, že obeťou bol on sám.

Vance tvrdí, že podobným tragédiám mohli európske krajiny predísť tvrdším prístupom k migrácii. Britská vláda však jeho vyjadrenia odmietla a upozornila na riziko zneužívania prípadu na politické účely.

Úrad premiéra Keira Starmera zdôraznil, že rodina zavraždeného si neželá, aby sa tragédia stala zdrojom ďalšieho napätia a nenávisti v spoločnosti.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.