Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pentagón zužuje zoznam vierovyznaní pre vojenských kaplánov

Americký minister obrany Pete Hegseth presadzuje zmeny vo vojenskej duchovnej službe. Podľa portálu military.com jeho rezort výrazne obmedzil počet náboženských spoločenstiev, ktoré môžu poskytovať vojenských duchovných.

Nový zoznam zahŕňa 31 skupín vrátane židov, moslimov, hinduistov, budhistov, sikhov a viacerých kresťanských denominácií, napríklad katolíkov, luteránov či baptistov.

Hegseth tento krok avizoval už pred mesiacmi. Predchádzajúci zoznam s viac ako 200 uznanými skupinami označil za nepraktický a „neužitočný“. Väčšina amerických vojakov sa podľa neho hlási len k šiestim vierovyznaniam, preto chce nafúknutý zoznam prispôsobiť realite.

Zo zoznamu vypadli napríklad novopohanské skupiny, vyznávači šamanizmu a druidizmu, viaceré new age cirkvi či ďalšie špecifické smery.

Ďalšia zmena stanovuje, že vojenskí kapláni už počas služby nemajú nosiť hodnostné označenia, ale náboženské insígnie. Hegseth v marci tvrdil, že duchovný americkej armády je v prvom rade duchovným a až potom dôstojníkom.

Reformu ostro kritizuje Military Religious Freedom Foundation. Jej zakladateľ Mikey Weinstein ju označil za protiústavnú, nemorálnu a neetickú a obvinil ministerstvo zo snahy presadzovať „kresťanský nacionalizmus“.

(katholisch, bak)

Minúta  |  

Americký úrad preveruje bezpečnosť potratovej tabletky

Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) pokračuje v preverovaní bezpečnosti mifepristonu, lieku používaného pri väčšine chemických potratov. Podľa vysokopostaveného predstaviteľa úradu štúdia prebieha už niekoľko mesiacov a jej výsledky by mohli byť zverejnené v júli.

Úrad uviedol, že ide o vedecky podložené hodnotenie systému riadenia rizík a tvrdenia, že výskum sa len začína, označil za nepravdivé. Podľa informácií denníka Wall Street Journal má celá štúdia trvať šesť mesiacov.

Počas prezidentstva Donalda Trumpa vyzývali pro-life organizácie na prísnejšiu reguláciu mifepristonu a obnovenie osobného vydávania lieku. Odkazujú pritom na štúdiu z roku 2025, podľa ktorej jedna z desiatich žien po užití tabletky zažila vážne zdravotné komplikácie.

Predsedníčka organizácie National Right to Life Carol Tobiasová privítala preverovanie bezpečnosti lieku a pripomenula, že za administratívy Baracka Obamu sa povinnosť hlásiť komplikácie FDA výrazne obmedzila.

Organizácia Susan B. Anthony Pro-Life America zároveň vyzvala administratívu, aby podnikla ďalšie kroky vrátane ukončenia súdneho sporu týkajúceho sa zasielania potratových tabletiek poštou. Tvrdí, že tisíce žien čelia vážnym vedľajším účinkom vrátane krvácania, infekcií či sepsy.

(ewtnnews, bak)

Minúta  |  

Pri austrálskom pobreží prišiel o život rybár po útoku žraloka

Tragická udalosť pri austrálskom pobreží si vyžiadala ďalšiu obeť. Tridsaťpäťročný muž zomrel po útoku žraloka počas lovu rýb pod hladinou pri ostrove Michaelmas neďaleko mesta Albany v štáte Západná Austrália.

K incidentu došlo v sobotu ráno, keď bol muž vo vode spolu s rodinou. Po útoku ho previezli na breh, kde mu zdravotníci poskytli ošetrenie, zraneniam však napokon podľahol.

Úrady uviedli, že v oblasti bol spozorovaný približne 4,5 metra dlhý žralok neznámeho druhu. Ostrov Michaelmas je prírodnou rezerváciou, ktorú navštevuje len málo ľudí.

Ide už o tretí smrteľný útok žraloka v Austrálii za posledné tri týždne. 24. mája zahynul 39-ročný muž pri rybolove na Veľkej koralovej bariére. Desať dní predtým zomrel po útoku žraloka aj 38-ročný muž pri ostrove neďaleko Perthu.

Podľa údajov ochranárskych organizácií zaznamená Austrália približne dvadsať útokov žralokov ročne, väčšina z nich však nie je smrteľná. Na austrálskych plážach sa každoročne utopí výrazne viac ľudí.

(reuters, bak)

Minúta  |  

NATO zvažuje nový balík pre Ukrajinu za 70 miliárd eur

Členské štáty NATO rokujú o novom záväzku vojenskej podpory pre Ukrajinu v hodnote 70 miliárd eur. Návrh, s ktorým prišlo minulý mesiac Nemecko, by mohol byť predstavený na samite Aliancie v Ankare budúci mesiac.

Jeho súčasťou má byť aj mechanizmus na väčšiu transparentnosť financovania, keďže niektoré krajiny upozorňujú na nerovnomerné rozdelenie nákladov.

Podľa diplomatov by 30 miliárd eur pochádzalo z už schváleného dvojročného úverového programu Európskej únie pre Ukrajinu v objeme 90 miliárd eur. Ďalších 40 miliárd eur by tvorili bilaterálne záväzky jednotlivých štátov.

Diskusia prichádza v čase, keď administratíva Donalda Trumpa zastavila takmer všetku novú vojenskú pomoc Kyjevu a Spojené štáty dodávajú zbrane len za peniaze spojencov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým vyzval európske krajiny na dodávky ďalších systémov Patriot na obranu pred ruskými balistickými raketami.

Podpora Ukrajiny bude jednou z hlavných tém samitu lídrov NATO 7. a 8. júla. Ukrajinská veľvyslankyňa pri NATO Aljona Hetmančuková uviedla, že nové záväzky by sa mali sústrediť najmä na protivzdušnú obranu, výrobu dronov a rakiet či muníciu s dlhším dosahom.

(politico, bak)

Minúta  |  

USA varujú pred prehodnotením svojej pozície v Bosne

Spor medzi Spojenými štátmi a európskymi krajinami o budúcnosť Bosny a Hercegoviny sa vyostril po nezhode pri výbere nového vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva. Americké veľvyslanectvo v Sarajeve následne pohrozilo prehodnotením úlohy USA v krajine.

Na zasadnutí Rady pre implementáciu mieru, ktorá dohliada na dodržiavanie Daytonskej dohody z roku 1995, Washington podporil talianskeho diplomata Antonia Zanardiho Landiho. Francúzsko, Nemecko, Británia a väčšina európskych štátov však stáli za francúzskym vyslancom Reném Troccazom.

Trumpova administratíva zároveň presadzovala oslabenie právomocí vysokého predstaviteľa. Po neúspešných rokovaniach americké veľvyslanectvo vyhlásilo, že európska nerozhodnosť núti USA prehodnotiť ich súčasnú úlohu v Bosne a Hercegovine.

Hoci Spojené štáty už v krajine nemajú významnejšiu vojenskú prítomnosť, naďalej si zachovávajú vplyv prostredníctvom Rady pre implementáciu mieru a bilaterálnych vzťahov. Podľa analytikov nejde len o personálny spor, ale o širšie strategické smerovanie regiónu.

Washington podľa nich precenil svoju schopnosť presadiť vlastného kandidáta a za jeho postojom môžu byť aj obchodné záujmy v Bosne a Hercegovine.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Lídri Únie chcú zrýchliť rozširovanie a otvoriť dvere kandidátom

Európska únia musí podľa svojich lídrov dokázať, že je pripravená prijímať nových členov a zároveň urýchliť proces rozširovania. Na samite v čiernohorskom Tivate sa na tom zhodli predstavitelia EÚ a šiestich krajín západného Balkánu usilujúcich sa o vstup do bloku.

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že západný Balkán patrí do budúcnosti Únie. Pripomenul, že za posledných 13 rokov nepribudol žiadny nový člen, čo podľa neho odhaľuje nedostatky EÚ. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila potrebu „zrýchliť a zvýšiť dôveryhodnosť procesu rozširovania“.

Téma nadobudla väčší význam po ruskej invázii na Ukrajinu. K balkánskym kandidátom sa pridali aj Ukrajina a Moldavsko. Vstup do EÚ však zostáva zdĺhavý proces, ktorý si vyžaduje rozsiahle reformy a súhlas všetkých 27 členských štátov.

Francúzsko a Nemecko presadzujú koncept postupnej integrácie. Krajiny, ktoré splnia časť podmienok, by sa mohli zapájať do vybraných štruktúr EÚ ešte pred plným členstvom. Diskutuje sa aj o dočasnom obmedzení práva veta nových členov.

Podľa Emmanuela Macrona má rozširovanie význam aj z geopolitického hľadiska, keďže región je dôležitý pre energetiku, bezpečnosť a migračné trasy. Za najväčších favoritov na vstup sa dnes považujú Čierna Hora a Albánsko.

(guardian, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.