Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tomáš avizuje novú rodinnú kartu. Nejde o sociálnu dávku

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas) v relácii Sobotné dialógy oznámil, že už v budúcom týždni predstaví rodinnú kartu. Nový štátny preukaz má podľa návrhu pomôcť rodinám s najmenej dvoma deťmi a uľahčiť im prístup k zľavám či výhodám.

Rodinná karta nemá byť sociálnou dávkou ani novým peňažným príspevkom. Má slúžiť ako oficiálny doklad rodinného statusu, ktorý by rodinám zjednodušil administratívu pri vybavovaní zliav, príspevkov či rôznych zvýhodnení. Využiť by sa mohla pri doprave, kultúre, športe, službách alebo miestnych poplatkoch.

Do systému by sa mohli zapojiť obce, kraje aj súkromné firmy. Karta má existovať v plastovej aj elektronickej podobe a vydávať ju majú obce. Nárok by mali mať rodiny s najmenej dvoma deťmi, pričom pri študujúcich deťoch sa hranica predlžuje do 25 rokov a pri ťažkom zdravotnom postihnutí bez časového obmedzenia.

Návrh počíta s účinnosťou od 1. januára 2028. Konkrétny prínos karty bude závisieť najmä od toho, koľko samospráv a súkromných partnerov sa do systému zapojí.

(bak)

Minúta  |  

Mier nemožno vynútiť zbraňami, odkazuje ekumenický dokument

Predstavitelia kresťanského mierového hnutia vyzvali na zásadné prehodnotenie bezpečnostnej politiky a mierovej etiky. V ekumenickom texte Kto chce mier, musí hovoriť s nepriateľom, predstavenom v piatok, odmietajú názor, že pokoj možno dosiahnuť vojenskou silou alebo hrozbou jej použitia.

Za kľúč k spravodlivému riešeniu konfliktov označujú medzinárodné právo a jeho dôsledné uplatňovanie aj vo vlastnom konaní.

Autori tvrdia, že západní politici by nemali ospravedlňovať útočné vojny, ani proti režimom, ktoré porušujú ľudské práva. Zároveň vyzývajú cirkvi k väčšej sebakritike a k poctivej analýze spoluzodpovednosti Západu za globálne konflikty.

Dokument sa odlišuje od nedávnych stanovísk Evanjelickej cirkvi v Nemecku aj Nemeckej biskupskej konferencie, ktoré síce uprednostňujú nenásilie, no pripúšťajú vojenskú obranu ako krajné riešenie.

Text zároveň požaduje kategorické odmietnutie jadrových zbraní, pristúpenie k Zmluve OSN o ich zákaze a povýšenie odmietania vojenskej služby na bežný kresťanský postoj. Podľa autorov je totiž za súčasných podmienok koncept „spravodlivej vojny“ neudržateľný.

(katholisch, bak)

Minúta  |  

Pentagón zužuje zoznam vierovyznaní pre vojenských kaplánov

Americký minister obrany Pete Hegseth presadzuje zmeny vo vojenskej duchovnej službe. Podľa portálu military.com jeho rezort výrazne obmedzil počet náboženských spoločenstiev, ktoré môžu poskytovať vojenských duchovných.

Nový zoznam zahŕňa 31 skupín vrátane židov, moslimov, hinduistov, budhistov, sikhov a viacerých kresťanských denominácií, napríklad katolíkov, luteránov či baptistov.

Hegseth tento krok avizoval už pred mesiacmi. Predchádzajúci zoznam s viac ako 200 uznanými skupinami označil za nepraktický a „neužitočný“. Väčšina amerických vojakov sa podľa neho hlási len k šiestim vierovyznaniam, preto chce nafúknutý zoznam prispôsobiť realite.

Zo zoznamu vypadli napríklad novopohanské skupiny, vyznávači šamanizmu a druidizmu, viaceré new age cirkvi či ďalšie špecifické smery.

Ďalšia zmena stanovuje, že vojenskí kapláni už počas služby nemajú nosiť hodnostné označenia, ale náboženské insígnie. Hegseth v marci tvrdil, že duchovný americkej armády je v prvom rade duchovným a až potom dôstojníkom.

Reformu ostro kritizuje Military Religious Freedom Foundation. Jej zakladateľ Mikey Weinstein ju označil za protiústavnú, nemorálnu a neetickú a obvinil ministerstvo zo snahy presadzovať „kresťanský nacionalizmus“.

(katholisch, bak)

Minúta  |  

Americký úrad preveruje bezpečnosť potratovej tabletky

Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) pokračuje v preverovaní bezpečnosti mifepristonu, lieku používaného pri väčšine chemických potratov. Podľa vysokopostaveného predstaviteľa úradu štúdia prebieha už niekoľko mesiacov a jej výsledky by mohli byť zverejnené v júli.

Úrad uviedol, že ide o vedecky podložené hodnotenie systému riadenia rizík a tvrdenia, že výskum sa len začína, označil za nepravdivé. Podľa informácií denníka Wall Street Journal má celá štúdia trvať šesť mesiacov.

Počas prezidentstva Donalda Trumpa vyzývali pro-life organizácie na prísnejšiu reguláciu mifepristonu a obnovenie osobného vydávania lieku. Odkazujú pritom na štúdiu z roku 2025, podľa ktorej jedna z desiatich žien po užití tabletky zažila vážne zdravotné komplikácie.

Predsedníčka organizácie National Right to Life Carol Tobiasová privítala preverovanie bezpečnosti lieku a pripomenula, že za administratívy Baracka Obamu sa povinnosť hlásiť komplikácie FDA výrazne obmedzila.

Organizácia Susan B. Anthony Pro-Life America zároveň vyzvala administratívu, aby podnikla ďalšie kroky vrátane ukončenia súdneho sporu týkajúceho sa zasielania potratových tabletiek poštou. Tvrdí, že tisíce žien čelia vážnym vedľajším účinkom vrátane krvácania, infekcií či sepsy.

(ewtnnews, bak)

Minúta  |  

Pri austrálskom pobreží prišiel o život rybár po útoku žraloka

Tragická udalosť pri austrálskom pobreží si vyžiadala ďalšiu obeť. Tridsaťpäťročný muž zomrel po útoku žraloka počas lovu rýb pod hladinou pri ostrove Michaelmas neďaleko mesta Albany v štáte Západná Austrália.

K incidentu došlo v sobotu ráno, keď bol muž vo vode spolu s rodinou. Po útoku ho previezli na breh, kde mu zdravotníci poskytli ošetrenie, zraneniam však napokon podľahol.

Úrady uviedli, že v oblasti bol spozorovaný približne 4,5 metra dlhý žralok neznámeho druhu. Ostrov Michaelmas je prírodnou rezerváciou, ktorú navštevuje len málo ľudí.

Ide už o tretí smrteľný útok žraloka v Austrálii za posledné tri týždne. 24. mája zahynul 39-ročný muž pri rybolove na Veľkej koralovej bariére. Desať dní predtým zomrel po útoku žraloka aj 38-ročný muž pri ostrove neďaleko Perthu.

Podľa údajov ochranárskych organizácií zaznamená Austrália približne dvadsať útokov žralokov ročne, väčšina z nich však nie je smrteľná. Na austrálskych plážach sa každoročne utopí výrazne viac ľudí.

(reuters, bak)

Minúta  |  

NATO zvažuje nový balík pre Ukrajinu za 70 miliárd eur

Členské štáty NATO rokujú o novom záväzku vojenskej podpory pre Ukrajinu v hodnote 70 miliárd eur. Návrh, s ktorým prišlo minulý mesiac Nemecko, by mohol byť predstavený na samite Aliancie v Ankare budúci mesiac.

Jeho súčasťou má byť aj mechanizmus na väčšiu transparentnosť financovania, keďže niektoré krajiny upozorňujú na nerovnomerné rozdelenie nákladov.

Podľa diplomatov by 30 miliárd eur pochádzalo z už schváleného dvojročného úverového programu Európskej únie pre Ukrajinu v objeme 90 miliárd eur. Ďalších 40 miliárd eur by tvorili bilaterálne záväzky jednotlivých štátov.

Diskusia prichádza v čase, keď administratíva Donalda Trumpa zastavila takmer všetku novú vojenskú pomoc Kyjevu a Spojené štáty dodávajú zbrane len za peniaze spojencov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým vyzval európske krajiny na dodávky ďalších systémov Patriot na obranu pred ruskými balistickými raketami.

Podpora Ukrajiny bude jednou z hlavných tém samitu lídrov NATO 7. a 8. júla. Ukrajinská veľvyslankyňa pri NATO Aljona Hetmančuková uviedla, že nové záväzky by sa mali sústrediť najmä na protivzdušnú obranu, výrobu dronov a rakiet či muníciu s dlhším dosahom.

(politico, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.