Finančné prostriedky z Bruselu prispeli k hospodárskemu rastu, regionálnej konvergencii a makroekonomickej stabilite Slovenska. Vyplýva to zo správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorá mapovala čerpanie eurofondov v období rokov 2004 až 2025.
Podľa predsedu úradu Ľubomíra Andrassyho si Slovensko za efektivitu čerpania eurofondov zaslúžilo na vysvedčení „trojku“.
Ciele a problémy
Od roku 2004 do konca roka 2025 prijalo Slovensko od EÚ 25,6 miliardy eur. Na jedného obyvateľa to je celkom 5 327 eur, respektíve 21 eur mesačne. „Skúsenosť 20 rokov členstva potvrdzuje, že samotná výška alokovaných prostriedkov nie je zárukou úspechu a kľúčovú úlohu zohráva kvalita inštitúcií, strategické zameranie investícií a stabilita regulačného prostredia,“ konštatuje v správe NKÚ.
Andrassy zdôraznil, že 100-percentné čerpanie nie je to najdôležitejšie. „Ak míňame len preto, lebo to máme v rozpočte, je to tá najhoršia cesta,“ uviedol pri prezentácii správy.
Dôvodom neefektívneho čerpania bola podľa neho často časová tieseň, ale aj nastavené podmienky. „Najväčšia miera čerpania spojená s najväčšou mierou plytvania je tam, kde je nulová alebo 10-percentná spoluúčasť prijímateľa,“ poznamenal.
