Brusel nám nastavil zrkadlo. Slovensko míňa svoj ekonomický potenciál

Práve tempo rastu predstavuje jeden z hlavných problémov. Slovensko sa dlhé roky považovalo za jednu z najúspešnejších konvergujúcich ekonomík regiónu. Dnes však rastie pomalšie než v minulosti a rozdiel medzi ekonomickou výkonnosťou Slovenska a najvyspelejších členských štátov sa zmenšuje len veľmi pomaly.

Komisia upozorňuje, že významnú časť rastu v najbližších rokoch budú naďalej vytvárať investície financované z eurofondov a plánu obnovy. To je dobrá správa, no zároveň to naznačuje určitú závislosť od externých zdrojov. Udržateľný rast totiž musí byť založený najmä na produktivite, investíciách súkromného sektora a schopnosti ekonomiky vytvárať vyššiu pridanú hodnotu.

Verejné financie zostávajú najväčším problémom

Najväčšiu pozornosť však Brusel venuje verejným financiám. Deficit verejnej správy sa podľa Komisie síce v roku 2025 znížil na približne 4,5 percenta HDP, no v nasledujúcich rokoch sa má opäť zvýšiť. V roku 2026 by mal dosiahnuť 4,6 percenta HDP a v roku 2027 dokonca 5,4 percenta. Verejný dlh by mal podľa prognózy vzrásť z úrovne 61,4 percenta HDP na takmer 67 percent HDP do roku 2027.

Čísla by však nemuseli byť alarmujúce, ak by ekonomika rástla výraznejšie. Problém vzniká v situácii, keď sa vysoké deficity kombinujú s pomalým hospodárskym rastom. Takáto kombinácia znamená, že krajina vytvára čoraz menší priestor na financovanie budúcich priorít. A to od zdravotníctva cez školstvo až po obranu či infraštruktúru.

Práve na tento aspekt dlhodobo upozorňuje aj RRZ. Vo svojej Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2025 konštatuje, že ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol hodnotu 5,5 percenta HDP, čo predstavuje približne 7,9 miliardy eur ročne.

Ide o pásmo vysokého rizika. To znamená, že ak by štát chcel zabezpečiť dlhodobú stabilitu verejných financií, musel by v budúcnosti nájsť úspory alebo dodatočné príjmy v rozsahu takmer ôsmich miliárd eur.

RRZ pritom upozorňuje, že nejde len o aktuálny stav rozpočtu. Významným problémom je starnutie populácie, ktoré bude zvyšovať výdavky na dôchodky, zdravotnú starostlivosť a sociálny systém. Slovensko tak čelí dvojitému tlaku. Musí riešiť súčasné deficity a zároveň sa pripraviť na rastúce náklady spojené s demografickými zmenami.

Konsolidácia funguje, ale má svoje limity

Zaujímavé je, že RRZ zároveň oceňuje pozitívny efekt konsolidačných opatrení prijatých v posledných rokoch. Podľa rady sa štrukturálny deficit v roku 2025 znížil na 4,4 percenta HDP, čo predstavuje zlepšenie približne o pol percentuálneho bodu oproti predchádzajúcemu roku. Ukazuje sa, že prijaté opatrenia prinášajú výsledky. Otázkou zostávajú ich kvalita a dlhodobá udržateľnosť.

Práve tu sa objavuje jeden z najdôležitejších odkazov oboch inštitúcií. Konsolidácia založená prevažne na zvyšovaní daňového zaťaženia môže krátkodobo pomôcť rozpočtu, no zároveň môže znižovať ekonomickú aktivitu.

Vyššie dane znižujú disponibilné príjmy domácností, obmedzujú spotrebu a môžu negatívne vplývať aj na investičné rozhodnutia firiem. Preto Európska komisia aj RRZ zdôrazňujú potrebu efektívnejšieho riadenia verejných výdavkov a pokračovania v reformách.

Kde má Slovensko najväčší potenciál

Pri pohľade na budúcnosť však existujú aj dôvody na opatrný optimizmus. Slovensko si stále zachováva silnú priemyselnú základňu, strategickú polohu v rámci európskeho trhu a vysokú mieru integrácie do medzinárodných výrobných reťazcov. Významným impulzom môže byť pokračujúca transformácia automobilového priemyslu smerom k elektromobilite, ako aj nové investície do moderných technológií.

Potenciál krajiny však nespočíva len v priemysle. Komisia dlhodobo upozorňuje, že Slovensko zaostáva v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Výdavky na tieto oblasti zostávajú pod priemerom EÚ a produktivita práce rastie pomalšie než v minulosti.

Práve tu sa nachádza jeden z najväčších nevyužitých zdrojov budúceho rastu. Krajina potrebuje lepšie prepájať univerzity s podnikateľským prostredím, podporovať technologické firmy a vytvárať podmienky na vznik produktov s vyššou pridanou hodnotou.

Ďalšou oblasťou je pracovný trh. Hoci nezamestnanosť patrí podľa Komisie medzi nižšie v rámci regiónu, Slovensko čelí nedostatku kvalifikovaných pracovníkov a zároveň výrazným regionálnym rozdielom. Efektívnejšie vzdelávanie, rekvalifikácie a lepšie využitie pracovného potenciálu starších ľudí či zahraničných pracovníkov by mohli pomôcť zvýšiť ekonomický výkon bez potreby ďalšieho zadlžovania.

Medzi disciplínou a rozvojom

Ak by sme mali zhrnúť hlavné posolstvo Európskej komisie a RRZ do jednej vety, znelo by približne takto: Slovensko nemá problém s nedostatkom ekonomického potenciálu, ale s jeho využívaním. Verejné financie si vyžadujú dôslednejšiu konsolidáciu, no samotné šetrenie nestačí.

Krajina potrebuje súčasne investovať do produktivity, vzdelávania, inovácií a konkurencieschopnosti. Práve od schopnosti spojiť fiškálnu disciplínu s rastovými reformami bude závisieť, či sa Slovensko v nasledujúcej dekáde vráti na trajektóriu rýchlejšieho približovania sa k najvyspelejším ekonomikám Európskej únie alebo zostane uväznené medzi pomalým rastom a rastúcim dlhom.