Lukašenko letecky zváža migrantov z Istanbulu, Damasku či Dubaja. Tlak na poľskú hranicu rastie

To, čo sa deje niekoľko týždňov na hranici Poľska a Bieloruska, nemá obdoby. Napätie každým dňom rastie, Lukašenko pritvrdzuje svoj tlak a počty migrantov zvyšuje už aj tým, že do krajiny letecky vozí migrantov z krajín Blízkeho východu, najnovšie aj z Dubaja. Ide o neuveriteľne cynickú hru, ktorá prekonala aj to, ako s migračnou kartou narábalo Erdoganovo Turecko.

Všetko sa začalo ako pomsta bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka voči Poľsku, ktoré sa po zmanipulovaných voľbách stalo jeho tvrdým kritikom. V Poľsku našli ochranu mnohí Bielorusi, vysielajú odtiaľ aj viaceré bieloruské nezávislé médiá. Navyše, EÚ s podporou Poľska zaviedla voči jeho režimu sankcie, čo bola posledná kvapka. Lukašenko sa po konsolidácii moci po voľbách rozhodol úder vrátiť. V máji vyhlásil, že Bielorusko už nebude migrantom brániť pri prekračovaní hraníc do krajín EÚ. Odvtedy vyskúšal viacero spôsobov, ako zvýšiť tlak, najskôr na Litvu, teraz najmä na Poľsko. Obidva štáty sa začali brániť a hranicu chrániť.

Poľsko je v osobitej situácii a cíti tlak. Tamojšie médiá prinášajú informácie o tom, ako vyzerá chaos na letisku v Minsku, kde prilieta niekoľko lietadiel denne. Poľské médiá dokážu vďaka fotografiám bieloruských čitateľov či zo sociálnych sietí zmapovať, ako celý proces prebieha.

Aj včera pristáli lietadlá z Damasku, ďalšie lietadlá prichádzajú z Istanbulu a Dubaja. Poliaci vedia, že situáciu nemôžu podceniť, ich vláda čelí v Bruseli a Berlíne kritike, prípadná chyba na hranici s Bieloruskom sa im môže rýchlo vypomstiť. Lukašenko je z pohľadu Západu problém, ale migranti – to je už zložitejšia otázka, obhajcovia migrantov sa nájdu na západ od Varšavy ľahšie. Najmä ak by sa nimi dala oslabiť pozícia poľskej vlády.

Na druhej strane, je tu aj Orbánova lekcia z roku 2015, práve migračná kríza dodala jeho vláde rešpekt a vyššiu mieru legitimity, a to napriek vtedy tvrdej kritike z Bruselu a Berlína. Odvtedy sa zmenilo aj to. Brusel a Berlín dnes podporujú Litvu a Poľsko v obrane hranice, okrem iného preto, že s Varšavou a Vilniusom zdieľajú pohľad na Lukašenka.

Premiér Mateusz Morawiecki si je toho vedomý, ale dáva si záležať, aby si udržiaval podporu štátov EÚ. Aj v stredu opäť hovoril, že jeho vláda má podporu celej EÚ, pretože Lukašenkovým cieľom je destabilizovať EÚ.

O verejnú mienku bojuje aj Lukašenko. Začiatkom októbra poskytol veľký rozhovor televízii CNN, kde poľskú vládu obvinil z toho, že to, čo hovorí na jeho adresu, je bláznovstvo.

Dôležitejšia ako diplomacia je ale situácia priamo na hranici. Poliaci v stredu zvýšili počet svojich vojakov nasadených na hraniciach s Bieloruskom. Minister obrany Mariusz Blaszczak v stredu oznámil, že pracovníkom pohraničnej stráže v súčasnosti poskytuje podporu už 3 000 vojakov. To je o 600 viac ako minulý týždeň. Dá sa predpokladať, že počty budú ďalej narastať.

„Zabezpečenie hranice s Bieloruskom je v súčasnosti najdôležitejšia úloha,“ napísal Blaszczak na Twitteri. „V najbližších dňoch budú pozdĺž poľsko-bieloruských hraníc hliadkovať vojenské helikoptéry,“ dodal. Poľsko tiež minulý štvrtok predĺžilo výnimočný stav na hraniciach o dva mesiace – až do konca novembra. Denne sa odohrá niekoľko pokusov o nelegálne prekročenie hranice, rádovo ide o desiatky ľudí denne, ale v dlhodobejšom horizonte a pri stálom príchode nových migrantov o stovky a tisícky.

Poliaci v poslednom období zaznamenali aj jeden významný úspech. Po tlaku Európskej komisie a tiež tlaku litovskej a poľskej vlády sa tieto organizované lety skončili z irackých letísk. Pôvodne totiž Lukašenkov režim vozil migrantov aj z Bagdadu, Basry či Erbilu. Zvýšený tlak ale donútil irackú vládu konať a tieto lety zakázať. Rýchlo ich však nahradil Dubaj.

Ďalším dôležitým rozmerom je, že vláda Mateusza Morawieckého získala doma opatrnú podporu Donalda Tuska, navrátivšieho sa opozičného politika, ktorý stojí na čele Občianskej platformy. Radikálna poľská opozícia sa zastáva utečencov a kritizuje nimi politiku svojej vlády, žiada humanitárny prístup, ale Tusk koná inak. Hovorí, že Poľsko musí chrániť vonkajšiu hranicu EÚ. V silne polarizovanej poľskej politike tak ide o dôležité gesto, ktoré na jednej strane zrejme politicky posilní Tuska, na strane druhej dáva väčší priestor a pokoj vláde.