Výrok o „čurillovskej mafii“ použil prvýkrát verejne politik Boris Kollár (Sme rodina) v roku 2021 na tlačovej konferencii, kde smerom k policajtom okolo Jána Čurillu v kontexte ich zadržania a obvinenia povedal, že nechce, aby vznikla „nová mafia“, ktorú môže „pokojne nazvať čurillovská“.
Čurilla následne v októbri 2021 podal žalobu na ochranu osobnosti, v ktorej žiadal verejné ospravedlnenie a odškodné vo výške 100-tisíc eur ako náhradu za nemajetkovú ujmu. Advokát Peter Kubina výšku sumy odôvodňoval tým, že vychádzala z intenzity zásahu do dobrého mena a z porovnateľnej súdnej praxe.
Prvostupňový súd dospel k záveru, že Kollárov výrok bol dehonestujúcim zásahom do osobnostných práv žalobcu Jána Čurillu. Mestský súd zdôraznil, že Boris Kollár ako predseda parlamentu niesol zvýšenú zodpovednosť za rešpektovanie prezumpcie neviny a že svojím výrokom vo forme neprípustného zjednodušenia bezdôvodne označil Čurillu za mafiána.
Označenie osoby výrazom „mafián“ sa pritom môže podľa súdu premietnuť do všetkých oblastí jej života, a to aj s vysokou intenzitou. Súd zdôraznil, že na Čurillu sa vzťahuje prezumpcia neviny, aj keď bol v čase výroku vo väzbe, z ktorej ho prepustil Krajský súd v Bratislave s konštatovaním neopodstatnenosti obvinenia.
Prvostupňový súd prihliadal nielen na vtedajšie postavenie Kollára ako predsedu parlamentu z hľadiska váhy jeho funkcie, ale aj na široký mediálny dosah vyjadrenia. Politikovu obhajobu založenú na „expresívnejšom politickom jazyku“ súd neuznal z dôvodu, že sa vyjadroval na adresu policajta, ktorý v tom čase nemal adekvátne možnosti obrany voči týmto výrokom a na ktorého sa nevzťahujú rovnaké zásahy do súkromia či osobnostných práv ako v prípade politikov.
Odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu a Kollár zaplatil Čurillovi 50-tisíc eur.
Advokát Para namieta viaceré skutočnosti
Advokát zastupujúci Kollára v odvolacom konaní Marek Para však namieta postup prvostupňového súdu s tým, že sudkyňa na prvom stupni upozornila Čurillu a jeho advokáta Petra Kubinu, že majú nesprávne formulovaný petit, teda návrh toho, čo presne žalobca od súdu žiada.
Para ďalej hovorí, že k zmene petitu došlo až po približne 36 mesiacoch, a považuje tento postup za nezvyčajný, pretože podľa neho súd fakticky pomohol žalobcovi opraviť chybu v žalobe.
Para tvrdí, že pôvodný petit bol podľa sudkyne „nevykonateľný“ a že po tejto súdnej inštrukcii ho žalobca opravil. Advokát to interpretuje ako procesný problém, ktorý podľa neho mohol ovplyvniť výsledok sporu.
Para ďalej namieta aj nedostatočne preukázanú príčinnú súvislosť medzi vzniknutou ujmou Čurillu a výrokom Kollára, ako aj prísne hodnotenie označenia „čurillovská mafia“, pretože súdy v iných obdobných prípadoch podľa neho nepostupovali tak prísne, napríklad pri označeniach „extrémista“ či „antisemita“.
V danej veci advokát avizoval podanie mimoriadneho opravného prostriedku.
Zistenia o lacnom prenájme združenia Marty Šimečkovej
Totožný výrok na adresu obvineného policajta zaznel z úst vysokopostaveného politika opäť.
Na tlačovej konferencii predstaviteľov strany Smer k aktuálnym politickým témam vystúpil aj podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar. Ten okrem iného rozoberal kauzy Marty Šimečkovej a ich prepojenia na stranu Progresívne Slovensko, ako aj podozrivo lacný prenájom združenia v Pistoriho paláci, ktorý je v pôsobnosti bratislavského Starého Mesto.
Starostom Starého Mesta sa v roku 2022 stal Matej Vagač, člen Progresívneho Slovenska, ktorý kandidoval aj s podporou Matúša Valla.
Združenie podľa Gašpara „platí za kancelárie ročne 996 eur (približne 83 eur mesačne), hoci v tejto časti mesta sa nájom pohybuje v rozpätí 7- až 8-tisíc eur mesačne“. Týždenník Plus 7 dní následne priniesol informácie o tom, ako Šimečková a Puková zarábali na „čiernom prenájme“ v týchto priestoroch, hoci im to zmluva neumožňovala.
Gašpar použil výrok o mafii na tlačovej konferencii
V súvislosti s témou prenájmu združenia Projekt Fórum položila Gašparovi novinárka Denníka N otázku, či sa obrátil na políciu, aby podozrenia o lacnom prenájme preverila.
V rámci svojej odpovede Gašpar hovoril aj o svojich majetkových pomeroch, ktoré „trikrát preskúmaval Národný bezpečnostný úrad v rámci previerky prísne tajné. Rokmi ho skúmala čurillovská mafia alebo teda skupina ľudí, ktorá je podozrivá z toho, že je mafia“.
Je to práve výrok „čurillovská mafia“, ktorý je podľa súdu problematický, ak ho použije politik na adresu policajta bez toho, aby bol dotyčný policajt uznaný za vinného z trestného činu.
Denník Štandard zaslal otázky k tejto téme Tiborovi Gašparovi, no ten do dňa vydania článku na žiadosť o vyjadrenie nereagoval.
Kubina avizuje právne kroky, aby sa Gašpar necítil diskriminovaný
Advokát Peter Kubina, zastupujúci Jána Čurillu, pre denník Štandard označil Gašparov výrok za problematický.
Podľa Kubinu to „je určite problém, obzvlášť po tom, ako za rovnaké označenie mojich klientov iným politikom už existujú právoplatné rozsudky súdov v náš prospech. Kto sa nevie učiť z cudzích chýb, je odsúdený učiť sa z vlastných. Moji klienti zastávajú názor, že pred zákonom sú si všetci ľudia rovní a s každým by sa malo zaobchádzať rovnako“.
Advokát ďalej dodal, že „pán Gašpar by sa mohol právom cítiť ukrivdený a diskriminovaný oproti pánovi Kollárovi, ak by sme sa jeho slovám právne nevenovali. Preto sa im určite budeme venovať takým spôsobom, aby nemal dôvod pociťovať takúto krivdu“.
Kubina tým narážal na úspešnú žalobu na ochranu osobnosti, v rámci ktorej musel Kollár zaplatiť odškodné vo výške 50-tisíc eur.
Pri výške sumy za Gašparov výrok advokát dodal, že „v zásade by rovnaký výrok mal byť ocenený aj rovnakou sumou. Budeme sa však ešte zamýšľať, či nejako nezohľadniť to, že výrok pána Kollára bol originál, zatiaľ čo výrok pána Gašpara je jeho plagiát“.
Čurillovci žalujú viacerých politikov vrátane Fica a Gašpara
V prípade žaloby na ochranu osobnosti voči podpredsedovi Národnej rady pritom nepôjde o prvé právne kroky zo strany čurillovcov.
Kubina v tomto smere pripomenul, že „v prípade pána Gašpara však jeden spor prebieha, a to konkrétne za výroky na tlačovej konferencii, ktorými verejne obvinil mojich klientov z 10 vrážd konkrétnych osôb, pričom tento spor sa týka aj pána Fica, a tiež za výroky z inej tlačovej konferencie, kde verejne obvinil mojich klientov z likvidovania ľudí a páchania inej trestnej činnosti“.
Advokát čurillovcov k sporom na ochranu osobnosti dodáva, že „obdobných súdnych sporov je začatých niekoľko voči rôznym osobám. Nie všetky sú však verejne známe, a to z taktických dôvodov. O spore spravidla informujeme až vtedy, keď sa o ňom dozvie protistrana“.
Okrem toho sú podľa Kubinu z neukončených sporov „verejne známe spory proti pánovi Michelkovi za označenie Jána Čurillu za zločinca a zodpovedného za nevyšetrenie vraždy Daniela Tupého (hoci v tomto prípade vôbec nebol činný), proti pánovi Šutajovi Eštokovi za označenie mojich klientov za ‚skutočnú mafiu‘ a proti pánovi Bartekovi za to, že mojich klientov aj mňa verejne obvinil z nekalého zasahovania do náhodného prideľovania spisov na súde“.
K ďalším živým súdnym konaniam sa Kubina z taktických dôvodov nateraz nebude verejne vyjadrovať a dodáva: „Pokiaľ ide o právoplatne skončené spory, tak tie sú dva – Boris Kollár za ‚čurillovskú mafiu‘, kde už bol rozsudok aj dobrovoľne splnený, a Matúš Šutaj Eštok za označenie mojich klientov za zločincov a prirovnanie k Mikulášovi Černákovi, kde aktuálne prebieha nútený výkon rozsudku.“
V prípade sporu čurillovcov a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka sa však celý spor vracia na začiatok. Odvolací súd totiž zrušil rozsudok Mestského súdu Bratislava IV a dôvodom, okrem iných skutočností, bolo aj neuveriteľné zlyhanie súdu, keď v rozsudku absentovalo poučenie o lehote na podanie odvolania. Ide pritom o nevyhnutnú súčasť každého súdneho rozhodnutia, voči ktorému je možné podať odvolanie.
Žaloba voči Gašparovi môže stáť na iných okolnostiach
Vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdov o povinnosti nahradiť nemajetkovú ujmu za výrok o „čurillovskej mafii“ z úst vysokopostaveného politika možno racionálne očakávať podobný záver súdov aj v prípade Tibora Gašpara.
V prípade avizovanej žaloby voči Gašparovi stále platí prezumpcia neviny obvineného policajta, no nemožno už hovoriť o „nedostatku adekvátnych možností obrany voči týmto výrokom“ zo strany Čurillu. Ten je totiž hosťom mnohých televíznych debát, v ktorých prezentuje svoju obhajobu a vyvracia tvrdenia iných osôb.
Minimálne z hľadiska priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v prípade úspechu Čurillu teda možno očakávať nižšiu sumu. Súd sa, samozrejme, bude musieť vyrovnať aj s námietkami obhajcu Paru, pri ktorom možno predpokladať, že bude Gašpara zastupovať, a ktoré vyslovil už v prípade zastupovania Borisa Kollára.
Čurilla žaluje aj poslanca Romana Michelka
Ďalší súdny spor iniciovaný Čurillom pre nevhodné výroky na adresu policajta zo strany politika prebieha voči poslancovi Národnej rady za stranu SNS Romanovi Michelkovi, ktorého policajt žaluje o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 70-tisíc eur.
Čurilla tvrdí, že „žalobu podal, aby preukázal klamstvá pána Michelka a aby sa preukázalo aj v prípade Borisa Kollára, že ani to, že je niekto poslanec, nemôže uvádzať klamstvá na adresu policajtov“.
Aj s ohľadom na rozhodnutie vo veci Borisa Kollára možno podľa Čurillu sledovať, že podobné výroky politikov sú na ústupe, a teda žaloby majú „výchovný charakter“.
Michelko na adresu Čurillu, ktorý vyšetroval kauzu Očistec, povedal, že je „to totálny neschopák, ktorý pokazil všetko, čo sa dalo pri vražde Tupého“. Michelko ďalej označil Čurillu za „zločinca, ktorý nikdy nič nedokázal a je priamo osobne zodpovedný za to, že Tupého vražda nie je vyšetrená“.
Čurilla vraždu Tupého nikdy nevyšetroval, no Michelko tvrdí, že „je všeobecne známe, bolo to v médiách viackrát, že je svedectvo jedného zo svedkov, že sa pán Čurilla pri vyšetrovaní inej trestnej činnosti dostal ku kľúčovému dôkazu (v kauze Tupého)“.
Poslanec SNS však pripustil, že nemal presnú informáciu o tom, že Čurilla bol vyšetrovateľom v danej veci, no považuje za „nepredstaviteľné, aby bol odsúdený na takúto vysokú sumu“. Poukazuje aj na to, že žalobca na stretnutí o mimosúdnom vyrovnaní znížil svoje nároky na 15-tisíc eur.
Podľa Michelka a vyjadrenia jeho advokátky majú šancu tento prípad vyhrať a vec sa zatiaľ nachádza v štádiu dokazovania pred súdom prvého stupňa.